Klinda, Ferdinand

Text hesla

Klinda, Ferdinand, 12. 3. 1929 Košice — slovenský organista a lekár. R. 1947 – 50 študoval organovú hru na konzervatóriu v Bratislave, 1950 – 54 na VŠMU v Bratislave u E. Riglera-Skalického, 1956 v Prahe u J. Reinbergera a 1959 vo Weimare u Johannesa Ernsta Köhlera (*1910, †1990). R. 1952 získal prvú cenu v hre na organe na súťaži československých vysokých hudobných škôl v Prahe. Súčasne 1947 – 52 absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a 1954 – 89 pôsobil na Klinike hematológie a transfúziológie krvi Fakultnej nemocnice (dnes Univerzitná nemocnica) v Bratislave; výsledky svojich hematologických výskumov publikoval v odborných lekárskych časopisoch. R. 1962 – 2007 pedagogicky pôsobil na VŠMU (1972 – 89 vedúci Katedry klávesových nástrojov); 1978 profesor. R. 1993 – 96 riaditeľ umeleckej agentúry Slovkoncert, mnohoročný predseda programovej komisie Bratislavských hudobných slávností.

Svojou mnohostrannou aktivitou patrí k výnimočným osobnostiam slovenskej kultúry. Je priekopníkom koncertnej organovej hry na Slovensku, zaslúžil sa o rozvoj slovenského organového umenia. Hosťoval takmer vo všetkých štátoch Európy, v USA, Austrálii, Japonsku, Hongkongu a Južnej Kórei. Účinkoval na významných medzinárodných hudobných festivaloch, spolupracoval s poprednými svetovými orchestrálnymi telesami a dirigentmi. Jeho repertoár obsahuje sólové i koncertantné diela všetkých štýlových období, osobitne diela J. S. Bacha, F. Liszta a O. Messiaena, ktoré interpretoval ako prvý umelec v bývalom východoeurópskom bloku. Významný propagátor slovenskej hudby. Podnietil vznik mnohých skladieb slovenských skladateľov, ktoré uviedol v premiére a prezentoval aj v zahraničí, napr. Organový koncert Š. Németha-Šamorínskeho (1960), 2. symfóniu (Heroickú) pre symfonický orchester a organ Š. Jurovského (1963), Symfonickú fantáziu na B-A-C-H pre organ, sláčikové a bicie nástroje E. Suchoňa (1972) a Koncert pre organ a orchester L. Burlasa (1984). Zaslúžil sa o záchranu, propagáciu i koncertné uplatnenie slovenských historických organov, zasadil sa za stavbu viacerých nových koncertných organov na Slovensku, ktorých umeleckú a zvukovú dispozíciu aj autorsky vypracoval (Hudobná sieň Bratislavského hradu, Koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, domy umenia v Žiline a Piešťanoch). Vychoval niekoľko generácií organistov, z ktorých viacerí sa presadili ako koncertní umelci a pedagógovia doma i v zahraničí (R. Grác, E. Kamrlová, V. Rusó, J. V. Michalko, I. Szabó, E. Dzemjanová a i.). Viedol majstrovské kurzy a semináre na Slovensku (Piešťany 1994, 1995) i v zahraničí (Fínsko, Poľsko, Taliansko, Nemecko, USA). Pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti nahral viacero organových diel, viaceré koncertné vystúpenia boli vysielané naživo. Autor odborných monografií, ktoré vyšli aj v zahraničí, napr. Alexander Albrecht (1958), Organová interpretácia (1983), Organová registrácia: Tvorba zvuku organovej hudby (Orgelregistrierung: Klanggestaltung der Orgelmusik, 1987, 1995), Organ v kultúre dvoch tisícročí (2000) a Kráľovský nástroj a ja (2009), a odborných štúdií, editor notových publikácií. Člen porôt medzinárodných organových súťaží, predseda a člen Sekcie koncertných umelcov pri Zväze slovenských skladateľov, člen direktória Novej Bachovej spoločnosti v Lipsku (Neue Bachgesellschaft Leipzig, 1987 – 2000). Nositeľ viacerých ocenení, napr. Štátnej ceny (1971) a Radu Ľudovíta Štúra II. triedy (2008).

Text hesla

Klinda, Ferdinand, 12. 3. 1929 Košice — slovenský organista a lekár. R. 1947 – 50 študoval organovú hru na konzervatóriu v Bratislave, 1950 – 54 na VŠMU v Bratislave u E. Riglera-Skalického, 1956 v Prahe u J. Reinbergera a 1959 vo Weimare u Johannesa Ernsta Köhlera (*1910, †1990). R. 1952 získal prvú cenu v hre na organe na súťaži československých vysokých hudobných škôl v Prahe. Súčasne 1947 – 52 absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a 1954 – 89 pôsobil na Klinike hematológie a transfúziológie krvi Fakultnej nemocnice (dnes Univerzitná nemocnica) v Bratislave; výsledky svojich hematologických výskumov publikoval v odborných lekárskych časopisoch. R. 1962 – 2007 pedagogicky pôsobil na VŠMU (1972 – 89 vedúci Katedry klávesových nástrojov); 1978 profesor. R. 1993 – 96 riaditeľ umeleckej agentúry Slovkoncert, mnohoročný predseda programovej komisie Bratislavských hudobných slávností.

Svojou mnohostrannou aktivitou patrí k výnimočným osobnostiam slovenskej kultúry. Je priekopníkom koncertnej organovej hry na Slovensku, zaslúžil sa o rozvoj slovenského organového umenia. Hosťoval takmer vo všetkých štátoch Európy, v USA, Austrálii, Japonsku, Hongkongu a Južnej Kórei. Účinkoval na významných medzinárodných hudobných festivaloch, spolupracoval s poprednými svetovými orchestrálnymi telesami a dirigentmi. Jeho repertoár obsahuje sólové i koncertantné diela všetkých štýlových období, osobitne diela J. S. Bacha, F. Liszta a O. Messiaena, ktoré interpretoval ako prvý umelec v bývalom východoeurópskom bloku. Významný propagátor slovenskej hudby. Podnietil vznik mnohých skladieb slovenských skladateľov, ktoré uviedol v premiére a prezentoval aj v zahraničí, napr. Organový koncert Š. Németha-Šamorínskeho (1960), 2. symfóniu (Heroickú) pre symfonický orchester a organ Š. Jurovského (1963), Symfonickú fantáziu na B-A-C-H pre organ, sláčikové a bicie nástroje E. Suchoňa (1972) a Koncert pre organ a orchester L. Burlasa (1984). Zaslúžil sa o záchranu, propagáciu i koncertné uplatnenie slovenských historických organov, zasadil sa za stavbu viacerých nových koncertných organov na Slovensku, ktorých umeleckú a zvukovú dispozíciu aj autorsky vypracoval (Hudobná sieň Bratislavského hradu, Koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, domy umenia v Žiline a Piešťanoch). Vychoval niekoľko generácií organistov, z ktorých viacerí sa presadili ako koncertní umelci a pedagógovia doma i v zahraničí (R. Grác, E. Kamrlová, V. Rusó, J. V. Michalko, I. Szabó, E. Dzemjanová a i.). Viedol majstrovské kurzy a semináre na Slovensku (Piešťany 1994, 1995) i v zahraničí (Fínsko, Poľsko, Taliansko, Nemecko, USA). Pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti nahral viacero organových diel, viaceré koncertné vystúpenia boli vysielané naživo. Autor odborných monografií, ktoré vyšli aj v zahraničí, napr. Alexander Albrecht (1958), Organová interpretácia (1983), Organová registrácia: Tvorba zvuku organovej hudby (Orgelregistrierung: Klanggestaltung der Orgelmusik, 1987, 1995), Organ v kultúre dvoch tisícročí (2000) a Kráľovský nástroj a ja (2009), a odborných štúdií, editor notových publikácií. Člen porôt medzinárodných organových súťaží, predseda a člen Sekcie koncertných umelcov pri Zväze slovenských skladateľov, člen direktória Novej Bachovej spoločnosti v Lipsku (Neue Bachgesellschaft Leipzig, 1987 – 2000). Nositeľ viacerých ocenení, napr. Štátnej ceny (1971) a Radu Ľudovíta Štúra II. triedy (2008).

Zverejnené v marci 2017.

Klinda, Ferdinand [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-07-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klinda-ferdinand