klin
klin — pracovná pomôcka v tvare hranola zužujúceho sa do hrotu zhotovená z dreva, ocele a pod., používaná napr. na upevnenie, podopretie, rozopretie a štiepanie predmetov;
1. mat. teleso v trojrozmernom euklidovskom priestore \(\mathbb{E}^3\), ktoré vznikne prienikom hranolového priestoru s dvoma polpriestormi určenými dvojicou rôznobežných rovín, ktorých spoločná priamka nepretína hranolový priestor a nie je rovnobežná so smerom hranolového priestoru;
2. stroj. súčasť rozoberateľného (klinového) spoja na prenos krútiaceho momentu či osovej sily (spojovací klin) alebo na vzájomné nastavenie dvoch strojových častí (nastavovací klin). Rozlišujú sa pozdĺžne a priečne kliny. Pozdĺžne spojovacie kliny sú rovnobežné s osou hriadeľa a zarážajú sa do drážky medzi hriadeľom a nábojom tak, aby v spoji vzniklo predpätie, a teda aj trenie, ktoré sa podieľa na prenose krútiaceho momentu. Podľa úpravy dosadacej plochy sa rozlišujú drážkové (najčastejšie používané), trecie, ploské a tangenciálne kliny. Spojovacie priečne kliny sú kolmé na os hriadeľa a slúžia na rozoberateľné a pevné spojenie súčastí zaťažených najmä striedavým ťahom a tlakom.