klezmer

Text hesla

klezmer [hebr.] — pôvodne inštrumentálna, neskôr vokálno-inštrumentálna hudba aškenázskych Židov (jeden z prejavov kultúry v jazyku jidiš), v súčasnosti hudobný žáner vychádzajúci z tejto hudby. Názov je odvodený z hebrejských slov klej (nástroje) a zemer (pieseň), klezmer = hudobné nástroje, prenesene pieseň hraná na hudobných nástrojoch. Hudba aškenázskych Židov sa rozvíjala od 13. stor. v západnej Európe, kde sa pojmom klezmer označovali len hudobné nástroje potulných židovských hudobníkov nazývaných lejconim, v 16. stor. sa ako klezmorim začali vo východnej Európe označovať židovskí hudobníci. Prelínaním hudby západnej a východnej aškenázskej tradície s prvkmi tradičnej ukrajinskej, poľskej, bieloruskej, bukovinskej, moldavskej a rumunskej (doina), slovenskej i maďarskej ľudovej hudby a cigánskej (rómskej) hudby sa vytvoril špecifický hudobný žáner klezmer rozvíjaný východoeurópskymi aškenázskymi Židmi najmä v 18. a 19. stor. a do 30. rokov 20. stor. Klezmer je svetská hudba priamo čerpajúca zo židovskej náboženskej tradície. Je charakteristická prudkými zmenami tempa a improvizáciou. Od 2. polovice 16. stor. sa formovala pomocou dvoch základných hudobných nástrojov – husieľ a cimbalu (resp. hackbretu), v 18. stor. sa uplatňovala trojčlenná (dvoje husieľ, cimbal), štvor- až päťčlenná (dvoje husieľ, cimbal, violončelo alebo kontrabas a flauta) zostava nástrojov. V 19. stor. sa na Ukrajine a v Rusku začali používať aj bubienky, bubny, tympany a dychové nástroje, z ktorých sa postupne (v polovici 19. stor.) najviac presadil klarinet, postavenie huslí a klarinetu v klezmeri sa vyrovnalo na prelome 19. a 20. stor., na konci 19. stor. sa začal používať aj akordeón. Hudobníci hrávali predovšetkým na svadbách a tanečných zábavách v židovských i v nežidovských komunitách, hudobné skupiny sa často sťahovali za prácou, tradícia a hudobné majstrovstvo sa odovzdávali v rodinách. Klezmer obohatený o prvky osmanskej a tatárskej hudby (bubon) vznikal najmä v Rusku (zaznamenávaný aj notovým zápisom). Koncom 19. a začiatkom 20. stor. sa klezmer štýlovo menil najmä v etnicky diferencovanej komunite židovských prisťahovalcov v USA. Autentický štýl klezmeru v Európe postupne zanikol v období od vypuknutia Októbrovej revolúcie 1917 v Rusku až do ukončenia 2. svetovej vojny, počas ktorej bola európska židovská komunita z veľkej časti vyhladená. V USA vzniklo v 70. rokoch 20. stor. hnutie klezmer revival, ktoré sa vracalo ku koreňom americkej a neskôr aj európskej židovskej hudby. Klezmer sa v USA začal intenzívnejšie rozvíjať v polovici 80. rokov 20. stor. a stal sa symbolom tradičnej ľudovej a národnej židovskej hudby, zásluhou médií a koncertov sa presadil ako druh zábavnej a tanečnej hudby reprezentujúci židovskú identitu. Pri svojom rozvoji asimiloval rôznorodé hudobné prúdy (džez, populárnu hudbu, žánre tzv. world music, ako aj židovskú folk music). Interpretuje sa v židovských i v nežidovských hudobných komunitách, pričom v speve sa popri angličtine uplatňuje aj jazyk jidiš. Záujem o klezmer sa začiatkom 90. rokov 20. stor. rozšíril aj mimo USA; na Slovensku pôsobí skupina Pressburger Klezmer Band založená 1995 v Bratislave.

Text hesla

klezmer [hebr.] — pôvodne inštrumentálna, neskôr vokálno-inštrumentálna hudba aškenázskych Židov (jeden z prejavov kultúry v jazyku jidiš), v súčasnosti hudobný žáner vychádzajúci z tejto hudby. Názov je odvodený z hebrejských slov klej (nástroje) a zemer (pieseň), klezmer = hudobné nástroje, prenesene pieseň hraná na hudobných nástrojoch. Hudba aškenázskych Židov sa rozvíjala od 13. stor. v západnej Európe, kde sa pojmom klezmer označovali len hudobné nástroje potulných židovských hudobníkov nazývaných lejconim, v 16. stor. sa ako klezmorim začali vo východnej Európe označovať židovskí hudobníci. Prelínaním hudby západnej a východnej aškenázskej tradície s prvkmi tradičnej ukrajinskej, poľskej, bieloruskej, bukovinskej, moldavskej a rumunskej (doina), slovenskej i maďarskej ľudovej hudby a cigánskej (rómskej) hudby sa vytvoril špecifický hudobný žáner klezmer rozvíjaný východoeurópskymi aškenázskymi Židmi najmä v 18. a 19. stor. a do 30. rokov 20. stor. Klezmer je svetská hudba priamo čerpajúca zo židovskej náboženskej tradície. Je charakteristická prudkými zmenami tempa a improvizáciou. Od 2. polovice 16. stor. sa formovala pomocou dvoch základných hudobných nástrojov – husieľ a cimbalu (resp. hackbretu), v 18. stor. sa uplatňovala trojčlenná (dvoje husieľ, cimbal), štvor- až päťčlenná (dvoje husieľ, cimbal, violončelo alebo kontrabas a flauta) zostava nástrojov. V 19. stor. sa na Ukrajine a v Rusku začali používať aj bubienky, bubny, tympany a dychové nástroje, z ktorých sa postupne (v polovici 19. stor.) najviac presadil klarinet, postavenie huslí a klarinetu v klezmeri sa vyrovnalo na prelome 19. a 20. stor., na konci 19. stor. sa začal používať aj akordeón. Hudobníci hrávali predovšetkým na svadbách a tanečných zábavách v židovských i v nežidovských komunitách, hudobné skupiny sa často sťahovali za prácou, tradícia a hudobné majstrovstvo sa odovzdávali v rodinách. Klezmer obohatený o prvky osmanskej a tatárskej hudby (bubon) vznikal najmä v Rusku (zaznamenávaný aj notovým zápisom). Koncom 19. a začiatkom 20. stor. sa klezmer štýlovo menil najmä v etnicky diferencovanej komunite židovských prisťahovalcov v USA. Autentický štýl klezmeru v Európe postupne zanikol v období od vypuknutia Októbrovej revolúcie 1917 v Rusku až do ukončenia 2. svetovej vojny, počas ktorej bola európska židovská komunita z veľkej časti vyhladená. V USA vzniklo v 70. rokoch 20. stor. hnutie klezmer revival, ktoré sa vracalo ku koreňom americkej a neskôr aj európskej židovskej hudby. Klezmer sa v USA začal intenzívnejšie rozvíjať v polovici 80. rokov 20. stor. a stal sa symbolom tradičnej ľudovej a národnej židovskej hudby, zásluhou médií a koncertov sa presadil ako druh zábavnej a tanečnej hudby reprezentujúci židovskú identitu. Pri svojom rozvoji asimiloval rôznorodé hudobné prúdy (džez, populárnu hudbu, žánre tzv. world music, ako aj židovskú folk music). Interpretuje sa v židovských i v nežidovských hudobných komunitách, pričom v speve sa popri angličtine uplatňuje aj jazyk jidiš. Záujem o klezmer sa začiatkom 90. rokov 20. stor. rozšíril aj mimo USA; na Slovensku pôsobí skupina Pressburger Klezmer Band založená 1995 v Bratislave.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klezmer [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klezmer