Kleón

Text hesla

Kleón, ? – 422 pred n. l. blízko mesta Amfipolis — grécky politik a vojvodca. Pôvodne bohatý majiteľ garbiarskej dielne v Aténach, ktorý si svojou výrečnosťou dokázal získať množstvo prívržencov najmä medzi remeselníkmi a obchodníkmi a vyhlasoval sa za vodcu ľudu (→ demagóg, význam 1). Predstaviteľ radikálnych demokratov a politický súper Perikla, vo svojich rečiach útočil na neho i na jeho priateľov. Počas peloponézskej vojny (431 – 404 pred n. l.) sa po Periklovej smrti (429 pred n. l.) stal najvplyvnejším aténskym politikom a na rozdiel od svojho politického protivníka Nikia (Nikias) presadzoval tvrdú agresívnu politiku tak voči neposlušným spojencom Atén, ako aj voči Sparte. R. 428 pred n. l. po potlačení povstania na ostrove Lesbos vedeného mestom Mytiléné (dnes Mytilini), ktorého cieľom bolo zrušiť spojenectvo s Aténami a vystúpiť z Aténskeho námorného spolku, dal 427 pred n. l. popraviť vodcov povstania (pôvodne vydal nariadenie o poprave všetkých občanov Mytiléné). R. 425 pred n. l. spolu so svojím vojvodcom Démosthenom (†413) zvíťazil nad Spartou v bitkách pri meste Pylos a na priľahlom ostrove Sfaktéria (dnes Sfaktiria), kde sa mu podarilo zajať 120 spartských hoplitov a odviesť ich do Atén. Odmietol uzavretie mieru, o ktorý sa usilovali Sparta i Nikias. R. 422 pred n. l. bol zvolený za stratéga a viedol výpravu do Trácie, kde bol v bitke pri meste Amfipolis porazený a zabitý Sparťanmi vedenými Brasidom. Po smrti obidvoch veliteľov (v boji zahynul aj Brasidas) bol 421 pred n. l. medzi Aténami a Spartou uzavretý krátkotrvajúci tzv. Nikiov mier. Na Kleónove politické rozhodnutia útočil Aristofanés v komédiách Acharňania a Jazdci, nelichotivo sa o ňom vyjadroval aj historik Thukydidés v diele Dejiny peloponézskej vojny, v ktorom ho v negatívnom zmysle označil za demagóga (→ demagóg, význam 2).

Zverejnené v marci 2017.

Kleón [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-20 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kleon