Kleomenés III.

Text hesla

Kleomenés III., genitív Kleomena, okolo 260 pred n. l. Sparta – 219 pred n. l. Alexandria, Egypt — spartský kráľ (235 – 222 pred n. l.) z rodu Agiovcov. Na trón nastúpil po smrti svojho otca Leónida II. Podmanil si mestá Tegea, Mantineia a Orchomenos na území peloponézskej Arkádie, čím sa dostal do konfliktu s vodcom Achájskeho spolku Aratom zo Sikyónu, ktorého 228 pred n. l. porazil pri arkádskom vrchu Lykaion a 227 pred n. l. pri meste Laodikaia (blízko Megalopola). V Sparte pokračoval v reformách svojho predchodcu Agida IV. (Leónidovho spoluvládcu 245/244 – 241 pred n. l.; → Agis).

Zrušil úrad eforov i gerúziu a obnovil kráľovskú moc s pôvodnou, tzv. Lykurgovou ústavou (nazvanou podľa mýtického zákonodarcu Lykurga). Perioikom udelil občianske práva, čím zvýšil počet občanov v Sparte na 4-tis. Vyhlásil odpustenie dlhov a prerozdelil pôdu, ktorú dovtedy vlastnilo údajne len 200 rodín, čím vyvolal odpor majetných občanov v mestách Achájskeho spolku. Perioikov i oslobodených heilótov zaradil do vojska a zaviedol macedónsky spôsob boja (→ falanga, význam 1).

V úsilí zväčšiť vplyv Sparty viedol výbojnú vojnu na Peloponéze, 225 pred n. l. dobyl Argos a 224 pred n. l. obliehal Korint. R. 222 pred n. l. (podľa niektorých zdrojov 221 pred n. l.) bol pri Sellasii (severne od Sparty) porazený Achájskym spolkom, ktorému prišiel na pomoc macedónsky kráľ Antigonos III. Dósón. Kleomenés ušiel do Egypta, kde mu poskytol azyl Ptolemaios III. Euergetés podporujúci v konflikte Spartu. Kleomenés spáchal samovraždu po neúspešnom pokuse o zvrhnutie Ptolemaia IV. Filopatóra. Životopis Kleomena III. i jeho predchodcu Agida IV. napísal Plutarchos (porovnával ich s rímskymi reformátormi Gracchovcami).

Text hesla

Kleomenés III., genitív Kleomena, okolo 260 pred n. l. Sparta – 219 pred n. l. Alexandria, Egypt — spartský kráľ (235 – 222 pred n. l.) z rodu Agiovcov. Na trón nastúpil po smrti svojho otca Leónida II. Podmanil si mestá Tegea, Mantineia a Orchomenos na území peloponézskej Arkádie, čím sa dostal do konfliktu s vodcom Achájskeho spolku Aratom zo Sikyónu, ktorého 228 pred n. l. porazil pri arkádskom vrchu Lykaion a 227 pred n. l. pri meste Laodikaia (blízko Megalopola). V Sparte pokračoval v reformách svojho predchodcu Agida IV. (Leónidovho spoluvládcu 245/244 – 241 pred n. l.; → Agis).

Zrušil úrad eforov i gerúziu a obnovil kráľovskú moc s pôvodnou, tzv. Lykurgovou ústavou (nazvanou podľa mýtického zákonodarcu Lykurga). Perioikom udelil občianske práva, čím zvýšil počet občanov v Sparte na 4-tis. Vyhlásil odpustenie dlhov a prerozdelil pôdu, ktorú dovtedy vlastnilo údajne len 200 rodín, čím vyvolal odpor majetných občanov v mestách Achájskeho spolku. Perioikov i oslobodených heilótov zaradil do vojska a zaviedol macedónsky spôsob boja (→ falanga, význam 1).

V úsilí zväčšiť vplyv Sparty viedol výbojnú vojnu na Peloponéze, 225 pred n. l. dobyl Argos a 224 pred n. l. obliehal Korint. R. 222 pred n. l. (podľa niektorých zdrojov 221 pred n. l.) bol pri Sellasii (severne od Sparty) porazený Achájskym spolkom, ktorému prišiel na pomoc macedónsky kráľ Antigonos III. Dósón. Kleomenés ušiel do Egypta, kde mu poskytol azyl Ptolemaios III. Euergetés podporujúci v konflikte Spartu. Kleomenés spáchal samovraždu po neúspešnom pokuse o zvrhnutie Ptolemaia IV. Filopatóra. Životopis Kleomena III. i jeho predchodcu Agida IV. napísal Plutarchos (porovnával ich s rímskymi reformátormi Gracchovcami).

Zverejnené v marci 2017.

Kleomenés III. [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-08-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kleomenes-iii