Kleomenés I.

Kleomenés I., genitív Kleomena, 6. stor. pred n. l. – okolo 491 – 488 pred n. l. — spartský kráľ (približne od 520 pred n. l.) z rodu Agiovcov. Jeho spoluvládcami boli Démaratos (asi 515 – 491 pred n. l.) a Leótychidés (od 491 pred n. l.). Kleomenés I. presadzoval aktívnu zahraničnú politiku Sparty v Grécku, 510 pred n. l. sa podieľal na vyhnaní tyrana Hippia z Atén a jeho zásluhou sa tam k moci dostal Isagoras, ktorý 508 pred n. l. dočasne vyhnal z Atén Kleisthena. K Peržanom udržiaval Kleomenés I. neutrálny postoj, 499 pred n. l. odmietol podporiť maloázijských Grékov v iónskom povstaní proti Perzskej ríši. R. 494 pred n. l. porazil mesto Argos. V období 491 – 490 pred n. l. bojoval opäť proti Argu (neúspešne), efori ho zavolali späť do Sparty. Údajne sa pomiatol, a preto ho uväznili, vo väzení spáchal samovraždu. Jeho nástupcom bol Leónidas I.