Kleisthenés
Kleisthenés, genitív Kleisthena, 6. stor. pred n. l. — grécky politik a reformátor z rodu Alkmeónovcov (z otcovej strany), vnuk tyrana v Sikyóne Kleisthena (z matkinej strany). Ako predstaviteľa aténskych demokratov ho (ako aj ostatných Alkmeónovcov) dal vyhnať tyran Hippias (Peisistratov syn) vládnuci v Aténach. R. 510 pred n. l. však Aténčania za pomoci spartského kráľa Kleomena I. Hippia vyhnali. Po páde tyranie v Aténach vypukol boj o moc. Kleomenovou zásluhou sa archontom stal predstaviteľ aristokracie a odporca Kleisthenových demokratizačných snáh Isagoras, ktorý Kleisthena 508 pred n. l. dočasne vyhnal z Atén. Kleisthenés však s podporou Aténčanov Isagora porazil a 508 – 507 pred n. l. uskutočnil viacero dôležitých zmien v aténskej ústave (tzv. Kleisthenova reforma), ktoré zavŕšili proces začatý Solónom a stali sa základom aténskej demokracie.
S cieľom oslabiť moc pozemkovej aristokracie (eupatridov) opierajúcej sa o pozemkový majetok vo vnútrozemí nahradil pôvodné rozdelenie obyvateľov Atiky podľa pokrvnej príbuznosti (na rodové fyly) novším, vytvoreným na základe územného princípu. Územie Atiky rozčlenil na tri oblasti, trittye (na mestskú, t. j. Atény, vnútrozemskú a prímorskú), a na 10 územných fýl, pričom každá z nich sa skladala z jednej mestskej, jednej vnútrozemskej a jednej prímorskej trittye (netvorila súvislé územie). Základnou územnou a správnou jednotkou sa stal démos (význam 3), podľa ktorého sa zostavovali aj zoznamy občanov (t. j. slobodných plnoprávnych mužov). Podľa územného princípu sa z plnoprávnych členov každej fyly žrebovali úradníci tvoriaci radu päťsto (→ bulé), v ktorej mala každá fyla 50 zástupcov. Každá fyla tiež volila jedného svojho príslušníka do zboru desiatich vojenských veliteľov (stratégov). Na ochranu aténskej demokracie Kleisthenés zaviedol ostrakizmus (resp. pripisuje sa mu jeho zavedenie); podľa niektorých údajov bol prvým aténskym občanom, proti ktorému bol ostrakizmus použitý. Kleisthenés je pokladaný za jedného zo zakladateľov aténskej demokracie, jeho demokratizačné reformy zavŕšili vývoj aténskej ústavy a zreformovaná ústava sa stala základom politického života Atén v 5. – 4. stor. pred n. l.