klauzúra

Text hesla

klauzúra [lat.] —

1. náb. uzavretý priestor v kláštore zabezpečujúci rehoľníkom a rehoľníčkam izoláciu pred vonkajším svetom; aj spôsob života v takejto izolácii spočívajúci prevažne v rozjímaní, v chórovej modlitbe a v mlčanlivosti. Na základe klauzúry nie je dovolené členom niektorých reholí opustiť kláštorné priestory (aktívna klauzúra) a súčasne návštevníkom kláštora (najmä osobám druhého pohlavia) vstupovať do jeho súkromných priestorov (pasívna klauzúra) z dôvodov osobnej ochrany a pestovania vnútorného života tam žijúcich rehoľných spoločenstiev. V dejinách rímskokatolíckej cirkvi bola klauzúra vymedzovaná pápežskými dekrétmi (tzv. pápežská klauzúra) a jej porušenie sa trestalo rôznymi opatreniami, a to najmä v ženských kláštoroch (dekrét Bonifáca VIII. Periculoso, 1298). V 16. stor. vznikli aj prísne klauzúry pre mužské spoločenstvá, ktoré upravovali dekréty Pia V. (Circa pastoralis officii e Regularium, 1566; Decet Romanum Pontificem, 1570). Neskôr však boli niektoré klauzúrne privilégiá, ako aj tresty vyplývajúce z ich nedodržania zrušené dekrétom Benedikta XIV. Regularis Disciplinae (1742) a bulou Pia IX. Apostolicae Sedis moderationi (1969). Podstatné prvky úpravy klauzúry predchádzajúcich pápežov prebral aj Kódex kánonického práva (1917). V 20. stor. prísne predpisy klauzúry upravili a zmiernili aj viaceré dokumenty pápežov a 2. vatikánskeho koncilu. Zodpovednosť za konkrétne používanie klauzúry sa právne presunula na jednotlivé kláštory a rehoľné spoločenstvá. Kódex kánonického práva (1983; kánon 667) sa odvoláva na úpravu klauzúry podľa vlastného rehoľného práva alebo na pápežské zvláštne právo. V súčasnosti sa rozlišujú dva typy klauzúry: všeobecná klauzúra nekontemplatívnych kláštorov, pri ktorej sa vyžaduje dodržiavanie aspoň minimálneho priestoru na privátnu sféru členov spoločenstva, a všeobecná klauzúra kontemplatívnych kláštorov (mníšskeho života naplneného modlitbami bez možnosti vychádzania mimo kláštora), pri ktorej sú najmä ženské kláštory povinné dodržiavať normy tzv. pápežskej klauzúry. K posledným dokumentom upravujúcim pápežské klauzúry ženských kláštorov patrí Verbi sponsa (1999), ktorý vydala Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločenstvá apoštolského života Rímskej kúrie;

2. ped. aj klauzúrna skúška — písomná skúška žiaka alebo študenta, ktorá sa koná pod dozorom pedagógov alebo poroty v určených miestnostiach bez prístupu verejnosti. V školách s technickým alebo s umeleckým (výtvarným) zameraním má podobu súbornej záverečnej práce (klauzúrna práca) praktického charakteru na danú tému, ktorá býva obyčajne realizovaná pod vedením pedagóga;

3. vodohosp. aj klauza — malá vodná nádrž na horných úsekoch potokov a bystrín v horských častiach dolín slúžiaca na akumuláciu vody na jednorazové zväčšenie prietoku v nich potrebné na splavenie dreva. Hrádza klauzúry je vybudovaná z otesaných brvien, vyplnená kameňom a hlinou a v jej strede sa nachádzajú dve výpustné stavidlá, niekedy býva aj sypaná (z drevených brvien sú postavené iba priepusty, ktorými sa vypúšťa voda) a proti vplyvom počasia chránená šindľovou strechou. Klauzúrou je napr. vodná nádrž na potoku Belá pri Smižanoch v Slovenskom raji vybudovaná 1781 (obnovená 1917 a 1928, zrekonštruovaná 1980) alebo vodná nádrž Hrončok na Kamenistom potoku vo Veporských vrchoch vybudovaná 1881 (zrekonštruovaná 2002 – 03).

Text hesla

klauzúra [lat.] —

1. náb. uzavretý priestor v kláštore zabezpečujúci rehoľníkom a rehoľníčkam izoláciu pred vonkajším svetom; aj spôsob života v takejto izolácii spočívajúci prevažne v rozjímaní, v chórovej modlitbe a v mlčanlivosti. Na základe klauzúry nie je dovolené členom niektorých reholí opustiť kláštorné priestory (aktívna klauzúra) a súčasne návštevníkom kláštora (najmä osobám druhého pohlavia) vstupovať do jeho súkromných priestorov (pasívna klauzúra) z dôvodov osobnej ochrany a pestovania vnútorného života tam žijúcich rehoľných spoločenstiev. V dejinách rímskokatolíckej cirkvi bola klauzúra vymedzovaná pápežskými dekrétmi (tzv. pápežská klauzúra) a jej porušenie sa trestalo rôznymi opatreniami, a to najmä v ženských kláštoroch (dekrét Bonifáca VIII. Periculoso, 1298). V 16. stor. vznikli aj prísne klauzúry pre mužské spoločenstvá, ktoré upravovali dekréty Pia V. (Circa pastoralis officii e Regularium, 1566; Decet Romanum Pontificem, 1570). Neskôr však boli niektoré klauzúrne privilégiá, ako aj tresty vyplývajúce z ich nedodržania zrušené dekrétom Benedikta XIV. Regularis Disciplinae (1742) a bulou Pia IX. Apostolicae Sedis moderationi (1969). Podstatné prvky úpravy klauzúry predchádzajúcich pápežov prebral aj Kódex kánonického práva (1917). V 20. stor. prísne predpisy klauzúry upravili a zmiernili aj viaceré dokumenty pápežov a 2. vatikánskeho koncilu. Zodpovednosť za konkrétne používanie klauzúry sa právne presunula na jednotlivé kláštory a rehoľné spoločenstvá. Kódex kánonického práva (1983; kánon 667) sa odvoláva na úpravu klauzúry podľa vlastného rehoľného práva alebo na pápežské zvláštne právo. V súčasnosti sa rozlišujú dva typy klauzúry: všeobecná klauzúra nekontemplatívnych kláštorov, pri ktorej sa vyžaduje dodržiavanie aspoň minimálneho priestoru na privátnu sféru členov spoločenstva, a všeobecná klauzúra kontemplatívnych kláštorov (mníšskeho života naplneného modlitbami bez možnosti vychádzania mimo kláštora), pri ktorej sú najmä ženské kláštory povinné dodržiavať normy tzv. pápežskej klauzúry. K posledným dokumentom upravujúcim pápežské klauzúry ženských kláštorov patrí Verbi sponsa (1999), ktorý vydala Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločenstvá apoštolského života Rímskej kúrie;

2. ped. aj klauzúrna skúška — písomná skúška žiaka alebo študenta, ktorá sa koná pod dozorom pedagógov alebo poroty v určených miestnostiach bez prístupu verejnosti. V školách s technickým alebo s umeleckým (výtvarným) zameraním má podobu súbornej záverečnej práce (klauzúrna práca) praktického charakteru na danú tému, ktorá býva obyčajne realizovaná pod vedením pedagóga;

3. vodohosp. aj klauza — malá vodná nádrž na horných úsekoch potokov a bystrín v horských častiach dolín slúžiaca na akumuláciu vody na jednorazové zväčšenie prietoku v nich potrebné na splavenie dreva. Hrádza klauzúry je vybudovaná z otesaných brvien, vyplnená kameňom a hlinou a v jej strede sa nachádzajú dve výpustné stavidlá, niekedy býva aj sypaná (z drevených brvien sú postavené iba priepusty, ktorými sa vypúšťa voda) a proti vplyvom počasia chránená šindľovou strechou. Klauzúrou je napr. vodná nádrž na potoku Belá pri Smižanoch v Slovenskom raji vybudovaná 1781 (obnovená 1917 a 1928, zrekonštruovaná 1980) alebo vodná nádrž Hrončok na Kamenistom potoku vo Veporských vrchoch vybudovaná 1881 (zrekonštruovaná 2002 – 03).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klauzúra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klauzura