Klaus, Václav

Klaus, Václav, 19. 6. 1941 Praha — český ekonóm a politik, prezident (2003 – 13). R. 1963 absolvoval štúdium na Fakulte zahraničného obchodu Ekonomickej univerzity v Prahe, 1964 – 70 vedecký pracovník Ekonomického ústavu ČSAV, 1966 absolvoval študijný pobyt v Taliansku a 1969 stáž v USA. R. 1968 uverejňoval ekonomicko-politické články v Literárnych listoch a i. periodikách. Na začiatku normalizácie bol ako tzv. nemarxistický ekonóm donútený odísť z Ekonomického ústavu ČSAV a od 1971 pracoval v rôznych funkciách v Štátnej banke československej. R. 1987 – 89 pôsobil v Prognostickom ústave ČSAV, neskôr príležitostne prednášal na viacerých univerzitách; 1995 profesor. Zaoberal sa najmä makroekonomickými otázkami, problematikou menovej politiky, komparatistikou súčasných hospodárskych systémov a trendmi v rámci svetového ekonomického myslenia.

Do politiky vstúpil v novembri 1989 počas Nežnej revolúcie ako jeden z členov Občianskeho fóra (OF). Od decembra 1989 do júla 1990 minister financií ČSSR, potom do 1992 ČSFR, súčasne 1991 – 92 podpredseda federálnej vlády. Od októbra 1990 do februára 1991 predseda OF, v apríli 1991 spoluzakladateľ a do 2002 predseda Občianskej demokratickej strany (ODS), ktorá vznikla rozštiepením OF po dlhotrvajúcich vnútorných nezhodách. Počas jeho pôsobenia v kresle ministra financií (a neskôr premiéra) sa uskutočnila transformácia socialistického plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku spojená s privatizáciou štátneho majetku; Klaus bol jeden zo spolutvorcov kupónovej privatizácie.

Zaslúžil sa o obnovenie členstva Česko-Slovenska v Medzinárodnom menovom fonde (1990) a vo Svetovej banke (1990). Po víťazstve ODS vo voľbách v júni 1992 sa stal českým premiérom (v rámci federácie). Za českú stranu viedol rokovania o riešení česko-slovenských štátoprávnych vzťahov so slovenským premiérom V. Mečiarom a dohodol sa s ním na rozdelení federácie pokojnou cestou i na vytvorení dvoch suverénnych štátov – ČR a SR (1993). Ako prvý premiér (1. 1. 1993 – 2. 1. 1998) samostatnej Českej republiky sa usiloval o jej skorú premenu na štandardný demokratický štát s trhovou ekonomikou. Zastával rezervovaný postoj k stredoeurópskej spolupráci, bol skeptický k cieľom európskej integrácie a dôrazným obhajcom tzv. českých záujmov, usiloval sa o samostatný vstup Českej republiky (nie súčasne so SR) do EÚ a NATO. Presadzoval rýchlu privatizáciu, vystupoval proti reštitúciám právnických osôb, najmä však katolíckej cirkvi, na čo využíval tradičný český antikatolicizmus. R. 1996 zostavil na základe volebných výsledkov volieb do Poslaneckej snemovne menšinovú vládu (koalícia ODS, KDU-ČSL, ODA) s toleranciou ČSSD, ktorá musela riešiť narastajúce ekonomické i sociálne problémy. V tomto období Klaus čelil aj silnejúcim vnútrokoaličným sporom a oponentom vo vlastnej strane. Po afére okolo nejasného financovania a falošných sponzorov ODS (v novembri 1997) bol verejne vyzvaný na odstúpenie z funkcie predsedu strany i predsedu vlády. Dňa 30. 11. 1997 podal demisiu celej vlády, na mimoriadnom kongrese ODS v Poděbradoch (13. – 14. 12. 1997) však získal dôveru väčšiny delegátov a bol znovuzvolený za predsedu strany.

Po predčasných voľbách v júni 1998 a po uzatvorení tzv. opozičnej zmluvy s ČSSD o rozdelení politickej moci sa stal predsedom Poslaneckej snemovne (do 2002). Rozpor medzi výrazne protiľavicovým zameraním predvolebnej kampane ODS a jej povolebnou politikou vyvolal ostrú kritiku médií a nespokojnosť u významnej časti verejnosti (demonštrácie požadujúce odchod Klausa i M. Zemana). Po rozhodnutí kandidovať na funkciu prezidenta sa v decembri 2002 vzdal funkcie predsedu strany (nahradil ho M. Topolánek) a stal sa jej čestným predsedom (funkcie sa vzdal 2008). R. 2003 – 13 (znovuzvolený 2008) prezident Českej republiky. Počas svojho úradu podpísal v apríli 2003 prístupovú zmluvu do EÚ, odmietal podpísať Lisabonskú zmluvu, čo urobil až po rozhodnutí Ústavného súdu 3. 11. 2009. Bol kritikom európskej integrácie (tzv. euroskepticizmus), vyslovoval sa za ekonomické slobody, nesúhlasil s bruselským centralizmom (zástanca tzv. národného štátu) ani so vstupom Českej republiky do eurozóny. V januári 2013 vyhlásil čiastočnú amnestiu, v ktorej okrem odpustenia niektorých trestných činov nariadil zastaviť trestné stíhanie za niektoré trestné činy, čo vyvolalo kritiku a pochybnosti o jej účele (Klaus bol obvinený zo snahy paralyzovať stíhanie závažných hospodárskych trestných činov a korupcie).

Autor viacerých kníh so spoločenskou, politickou a ekonomickou problematikou, napr. Cesta k tržní ekonomice zítřka (1990), Ekonomická věda a ekonomická reforma (1991), O tvář zítřka (1991), Signály ze srdce Evropy (1991), Česká cesta (1994), Dopočítávání do jedné (1995), Obhajoba zapomenutých myšlenek (1997), Proč nejsem sociálním demokratem (1998), My, Evropa a svět (2013). Nositeľ mnohých ocenení a vyznamenaní, napr. Radu bieleho dvojkríža SR (2013), Dr. h. c. mnohých svetových univerzít a i. vedeckých inštitúcií.