klasická filológia

Text hesla

klasická filológia — vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom starej gréčtiny a latinčiny, ako aj znením a interpretáciou textov grécko-rímskeho staroveku. Hlavnými disciplínami klasickej filológie sú gramatika, literárna veda a politické a kultúrne dejiny, špeciálnymi a pomocnými disciplínami metrika, topografia, paleografia, numizmatika, epigrafika a papyrológia. Niektoré disciplíny sa od klasickej filológie oddelili (napr. klasická archeológia, staroveké dejiny), iné vznikli ako príbuzné (napr. byzantológia, lat. medievalistika, neolatinistika, orientalistika). Vzhľadom na široký komplex disciplín, ktoré klasická filológia zahŕňa, uprednostňujú niektorí bádatelia označenie veda (vedy) o antickom staroveku (nem. Altertumswissenschaft). Zúžené vymedzenie predstavujú grécistika (veda o gréckom písomníctve) a latinistika (veda o latinskom písomníctve), oddeľovanie grécistiky a latinistiky je však vzhľadom na kultúrnu prepojenosť antického sveta problematické. Vrcholnou syntetickou disciplínou klasickej filológie je textová kritika (→ textológia), ktorá zabezpečuje vedeckú úroveň vydávaného textu. Má stanoviť vzájomný vzťah odpisov ako svedkov podania textu, po vyhodnotení odchýlok (variae lectiones) ho zachytiť v rodokmeni (stemma) a rekonštruovať archetyp, t. j. najstaršie zachytiteľné znenie textu. Na opravu jednoduchšieho porušenia textu (corruptela) slúži emendácia (emendatio), zložitejšie chýbajúce časti (lacuna) sa podľa možností vypĺňajú (coniectura) alebo nechávajú nevyriešené (locus desperatus).

Klasická filológia vznikla v Alexandrii v 3. stor. pred n. l., kde vzdelanci (gr. grammatikoi) sústredení pri knižnici pracovali na vedeckom vydaní diel Homéra a ďalších školských autorov, zostavovali príručky na ich pochopenie i výklad a ustálili terminológiu. V Ríme prevažoval záujem o gramatiku a komentáre ku klasikom. V latinskej Európe v období renesančného humanizmu sa klasická filológia etablovala ako veda s názvom filológia; v 19. stor. získala prívlastok klasická na vyjadrenie elitnej kvality a na odlíšenie od novších filológií (germanistika, romanistika, slavistika, indoeuropeistika ap.). V 15. a 17. stor. vynikli talianski (L. Valla, A. Poliziano, M. Ficino), francúzski (G. Budé, J. C. a J. J. Scaligerovci), nizozemskí (Erazmus Rotterdamský, J. Lipsius, H. Grotius, Daniel Heinsius, *1580, †1655) a nemeckí (J. Reuchlin, J. Camerarius, F. Melanchton) filológovia, v 18. stor. Angličan R. Bentley. Nástupom neohumanizmu získala dominantné postavenie nemecká klasická filológia najmä vďaka významným predstaviteľom (August Boeckh, *1785, †1867; Karl Lachmann, *1793, †1851; Ulrich von Wilamowitz-Moellendorf, *1848, †1931) a udržala si ho až do polovice 20. stor. V súčasnosti sa výskum čoraz viac internacionalizuje, pričom hlavnými centrami klasickej filológie sú tradičné anglické, francúzske a nemecké univerzity, od 2. svet. vojny aj severoamerické. Vychádza vyše 700 odborných periodík (pozri tabuľku Významnejšie a širšie zamerané zahraničné klasickofilologické periodiká). Bádatelia v oblasti klasickej filológie (resp. vedy o staroveku) sa združujú v národných spoločnostiach, vrcholnou medzinárodnou organizáciou je Medzinárodná federácia spoločností klasických štúdií (fr. Fédération internationale des associations d’études classiques, FIEC; angl. International Federation of Associations of Classical Studies) založená 1948. Od 1924 každoročne vychádza aj najvýznamnejšia a najrozsiahlejšia bibliografia z oblasti vied o staroveku Année philologique. Za najkvalitnejšie kritické vydania textov gréckych a latinských autorov sa považujú edície Bibliotheca Teubneriana (skratka BT, plným názvom Bibliotheca scriptorum Graecorum et Romanorum Teubneriana, vychádza od 1849, spočiatku v Lipsku, v súčasnosti vo vydavateľstve de Gruyter v Berlíne), Oxford Classical Texts (skratka OCTs, plným názvom Scriptorum classicorum bibliotheca Oxoniensis, založená 1898 v Oxforde), tzv. Collection Budé (aj Budé, La Collection des universités de France, skratka CUF, vydávaná od 1920 spoločnosťou Association G. Budé vo vydavateľstve Belles Lettres v Paríži) a i., za svojho druhu jedinú vedeckú encyklopédiu sa považuje Paulyho a Wissowova vecná encyklopédia klasickej vedy o staroveku (Pauly’s Wissowa’s Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, 1893 – 1980, 84 zväzkov, hlavní zostavovatelia: August Friedrich Pauly a Georg Wissowa).

Na Slovensku bolo štúdium klasickej filológie úzko späté s postavením latinčiny vo verejnom, v kultúrnom a spoločenskom živote vo vtedajšom Uhorsku. Vyučovanie latinského jazyka si vyžadovalo tvorbu učebníc, gramatík a slovníkov, ako aj vydávanie a prekladanie diel latinských autorov. Diela antických autorov sa na Slovensku dostávali ako rukopisy, o čom svedčia aj zachované kódexy z 15. stor. O používaní latinských gramatík ešte pred vynálezom kníhtlače svedčí množstvo fragmentov gramatík v rukopisnej podobe. Spomedzi vtedajších vokabulárov a lexikónov je pozoruhodný tzv. Klaretov latinsko-český glosár, t. j. Glosář (Glossarius, 1359 – 64), česká učenca Bartoloměja z Chlumce. Obdobie humanizmu a renesancie spojené s rozšírením tlačených kníh prinieslo sprístupnenie nových poznatkov z oblasti antiky. Záujem o štúdium diel antických autorov vzrástol najmä v 2. pol. 16. stor. Rektormi viacerých mestských škôl sa stali humanistickí vzdelanci, ktorí vydávali študijné pomôcky s výňatkami diel Ciceróna, Horácia, Vergília a i. V Bardejove pôsobil V. Ecchius (popri vlastnej tvorbe v latinčine vydal diela Horácia, Prudentia, sv. Augustína a i.). Najvýznamnejším slovenským klasickým filológom v tomto období bol trnavský rodák J. Sambucus, ktorý vydal diela viacerých gréckych a rímskych autorov. Najstarší údaj o zavedení klasickej gréčtiny do vyučovania na Slovensku pochádza z 1539 a súvisí s bardejovskou latinskou školou pod vedením L. Stöckela. Sambucov súčasník (a žiak L. Stöckela) M. Rakovský vydával v zahraničí preklady, ale aj vlastné básnické a prozaické diela v latinčine. V tomto období vzniklo množstvo prekladov z gréčtiny do latinčiny (napr. Euripidove tragédie v latinských prekladoch Ž. Tordu). K najviac vydávaným antickým autorom na Slovensku patrili Cicero, Vergílius, Ovídius a Seneca Ml. V 17. – 18. stor. boli vydávané (s poznámkovým aparátom) diela Horácia, Vergília a Juvenála, ale aj dramatické texty (Terentiove a Plautove komédie) a rétorické príručky s výňatkami, sentenciami a citátmi antických rétorov.

Základnou pomôckou pri výučbe latinčiny boli po dlhý čas učebnice rímskeho gramatika A. Donata Menšia gramatika (Ars minor) a na ňu nadväzujúca Väčšia gramatika (Ars maior), ktoré na Slovensku prvýkrát vytlačil bardejovský kníhtlačiar D. Gutgesel a 1578 upravil P. Kyrmezer. Z Donatových gramatík vychádzal aj Lukáš Fabinus (†1586) pri zostavovaní učebnice Exempla declinationum et conjugationum (2. pol. 16. stor.) o skloňovaní a časovaní v latinčine. V evanjelických školách sa uprednostňovali gramatiky latinského a gréckeho jazyka F. Melanchtona, v katolíckych školách latinská gramatika portugalského jezuitu Manuela Álvaresa (*1526, †1582). Viacero vydaní mala aj učebnica latinčiny J. A. Komenského Janua linguarum reserata (1631; v Komenského vlastnom preklade do češtiny ako Dvéře jazyků otevřené, 1633) známa ako Brána jazykov otvorená. Na začiatku 18. stor. M. Bel prepracoval a vydal o. i. dve učebnice latinčiny, v ktorých vychádzal z pôvodných diel svojho učiteľa, profesora na univerzite v Halle, Christophora Cellaria (aj Keller, *1638, †1707): Latinskú gramatiku podľa ľahkej učebnej metódy Ch. Cellaria (doslovne Latinská gramatika s obnovenou ľahkosťou učebnej metódy Ch. Cellaria, Grammatica Latina facilitati restituta ad modum Christophori Cellarii, 1717) a štvorjazyčný latinsko-nemecko-maďarsko-český (resp. v slovakizovanej češtine písaný) slovník Cellariov osvedčený a vyskúšaný slovníček latinčiny zostavený podľa určitého prirodzeného poriadku (Christophori Cellarii latinitatis probatae et exercitae liber memorialis naturali ordine dispositus, 1719); samostatne vypracoval a vydal o. i. Základy starej a novej rétoriky s Poetikou (Retorices veteris et novae praecepta. Accessit Poetica, 1717) obsahujúce metodiku vyučovania latinčiny. V tomto období vychádzali aj viacrečové lexikóny a obsiahle glosáre, najmä latinsko-nemecké, neskôr latinsko-nemecko-maďarsko-české, ale aj slovenské. A. Bernolák dovŕšil kodifikáciu spisovnej slovenčiny 6-zväzkovým dielom Slovár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí (Lexikon slavicum, bohemico-latino-germanico-ungaricum, 1825 – 27). V 19. stor. vychádzali stručnejšie školské slovníky obsahujúce slovnú zásobu jednotlivých diel antických autorov. Významnými prekladateľmi antických textov na začiatku 19. stor. bol o. i. J. Palkovič, v 20. rokoch 19. stor. J. Hollý a v 2. pol. 19. stor. Emil Černý (*1840, †1913), ktorý však (od 1868) pôsobil v emigrácii v Rusku, kde zostavil aj niekoľko učebníc gréčtiny a dva grécko-ruské slovníky.

V 20. stor. sa klasická filológia rozvíjala na Slovensku spočiatku zásluhou českých klasických filológov. Krátko po vzniku Univerzity Komenského v Bratislave (1919) založil A. Kolář na Filozofickej fakulte Klasický seminár (1922), ktorý od 1929 viedol J. Ludvíkovský. Po 2. svet. vojne tam pôsobili slovenskí profesori a prekladatelia M. Okál, J. Špaňár, P. Kuklica, D. Škoviera, J. Burian, P. Valachovič a i., ktorí spoločne prispeli k rozvoju filologických, filozofických a kultúrnohistorických disciplín. Pozornosť sa okrem výskumu venovala prekladom základných antických umeleckých a filozofických diel, ktorých autormi boli M. Okál (Ilias a Odysseia, Aristofanove komédie, Sofoklove tragédie, diela gréckych atomistov, Epikurove diela a i.), J. Špaňár (Platónove dialógy, preklady z diel Lukiana, Aristotela, Hérakleita z Efezu a i.), P. Kuklica (Aristotelova Rétorika, Thukydidés a i.). Dnešná Katedra klasickej a semitskej filológie (ako pokračovateľka Klasického seminára) spolupracuje o. i. s Rakúskou akadémiou vied a ako jediná na Slovensku má akreditáciu na postgraduálne štúdium v klasickej filológii; od 90. rokov 20. stor. tam pôsobia o. i. Jana Grusková (*1970) a Ľudmila Buzássyová (*1968). Dejiny katedry i klasickej filológie na Slovensku sčasti opísal D. Škoviera v knihe Miloslav Okál. Prvý slovenský profesor klasickej filológie (2013).

Slovenskú produkciu v oblasti klasickej filológie zaznamenáva Bibliografia gréckych a latinských štúdií v Slovenskej republike za roky 1993 – 2005 (2006, zostavili Erika Juríková, *1974, D. Škoviera a P. Valachovič). Vývin klasickej filológie približuje publikácia 10 rokov Slovenskej republiky – 10 rokov klasických štúdií (2004). Problematikou vyučovania latinčiny sa zaoberá D. Škoviera v príspevku Poznámky k vyučovaniu latinčiny v univerzitnom štúdiu do reformy školstva roku 2008 (Sambucus VIII/2012). Dlhoročnými pomôckami študentov klasickej filológie boli diela Gramatika latinského jazyka. Pomocná vysokoškolská učebnica (1960, 3. vydanie pod názvom Latinská gramatika, 1998) J. Špaňára a J. Horeckého a Latinsko-slovenský slovník – Slovensko-latinský slovník (1962, 8. vydanie 2012) J. Špaňára a Jozefa Hrabovského (*1909, †1996). R. 2009 vyšiel Latinsko-slovenský slovník Marty Hlušíkovej (*1952). Absenciu grécko-slovenského slovníka nahrádzali od 2. pol. 19. stor. až do súčasnosti grécko-české prekladové slovníky českého klasického filológa Františka Lepařa (*1831, †1899). R. 2012 vyšiel obsiahly (32-tis. hesiel), dôsledne spracovaný Grécko-slovenský slovník Heleny Panczovej (*1975). Na klasickú i na novozákonnú gréčtinu (koiné) sa zameriava vysokoškolská učebnica Biblická gréčtina (2014) H. Panczovej a D. Škovieru nadväzujúca na skriptá Mathemata Graeca (1999, 2002, 2008). P. Kuklica zostavil Slovník latinských skratiek (1995) a Slovník stredovekej latinčiny (2000). Literatúru a reálie v rozsahu stredoškolskej látky spracovali Ján Janovjak (*1893, †1977) a J. Špaňár v knihe Život a literatúra v antickom Ríme (1961, 1969). Od 1969 vychádza na Filozofickej fakulte UK cudzojazyčná univerzitná ročenka Graecolatina et orientalia, ktorú redigovali M. Okál (1969 – 79), L. Drozdík (1969 – 95), Etela Šimovičová (*1921, †2013; 1980 – 89), D. Škoviera (od 1997 dodnes), J. Grusková (od 2014 dodnes) a Zuzana Gažáková (*1977; od 2014 dodnes).

V súčasnosti sa latinistika s gréckym minimom vyučuje aj na Trnavskej univerzite (od 1992), kde vychádza periodikum Sambucus, na Prešovskej univerzite (od 1992) i na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach (od 2010) v rámci študijného programu klasické jazyky alebo v podobe akcentujúcej latinistiku v rámci študijného programu latinský jazyk a literatúra (v kombinácii s inými odbormi). R. 1969 bola na Filozofickej fakulte UK z iniciatívy M. Okála a J. Horeckého založená Jednota klasických filológov (dnes Slovenská jednota klasických filológov pri SAV, SJKF), ktorej publikačným orgánom je periodikum Auriga Zprávy Jednoty klasických filologů vydávané v Prahe, ktoré nadviazalo na Zprávy jednoty klasických filologů (1959 – 92/93) i na predchádzajúce Listy filologické (založené 1873). R. 1998 vznikla z iniciatívy bratislavskej katedry aj Spoločnosť novogréckych štúdií.

Významnejšie a širšie zamerané zahraničné klasickofilologické periodiká (výber)
Acta antiqua Academiae Scientiarum Hungaricae Maďarsko (Budapešť)
American Journal of Philology USA (Baltimore, Md.)
Antike und Abendland Nemecko (Berlín)/USA (New York, N. Y.)
Argos Argentína (Buenos Aires)
Classical Quarterly Spojené kráľovstvo (Oxford)
Classical Revue Spojené kráľovstvo (Oxford)
Eirene Česko (Praha)
Emerita Španielsko (Madrid)
Eos Poľsko (Varšava)
Gnomon Nemecko (Berlín/Mníchov)
Hermes Nemecko (Berlín/Stuttgart)
Latomus Belgicko (Brusel)
Les Études classiques Belgicko (Namur)
Lustrum Nemecko (Göttingen)
Mnemosyne Holandsko (Leiden)
Museum Helveticum Švajčiarsko (Bazilej)
Philologus Nemecko (Berlín)
Revue des études grecques Francúzsko (Paríž)
Revue des études romaines Francúzsko (Paríž)
Rheinisches Museum Nemecko (Frankfurt nad Mohanom)
Studii clasice Rumunsko (Bukurešť)
Vestnik drevnej istorii Rusko (Moskva)
Wiener Studien Rakúsko (Viedeň)
Živa antika Macedónsko (Skopje)

Preklady diel antických autorov do slovenčiny v 20. – 21. stor.
Autor starogréckeho alebo latinského originálu Názov slovenského prekladu Prekladateľ Rok vydania
Aischylos Orestea. Prikovaný Prometeus Vojtech Mihálik, Miloslav Okál 1995
Aischylos Oresteia Vojtech Mihálik 1988
Aischylos Prikovaný Prometheus Miloslav Okál 1960, 2010
Alkmaión z Krotónu * Július Špaňár
Ammianus Marcellinus Rímske dejiny Daniel Škoviera (Cena J. Hollého za umelecký preklad) 1988
Anaxagoras z Klazomén * Július Špaňár
Anaximandros z Miléta * Július Špaňár
Anaximenés z Miléta * Július Špaňár
Anonymus Iamblichi * Július Špaňár
Antifón * Július Špaňár
Antisthenés Antisthenés (Zlomky) Andrej Kalaš 2010
apokryfy Apokryfy. Mimokánonické (deuterokánonické) spisy Starej zmluvy podľa Septuaginty Karol Gábriš 1990
Apuleius (lat. Lucius Apuleius) Amor a Psycha Ignác Šafár 1944, 1959
Apuleius Premeny čiže Zlatý somár Viera Bunčáková 1962, 1979
Aristofanés Acharňania. Jazdci Miloslav Okál 2014
Aristofanés Jazdci. Oblaky Miloslav Okál 1992
Aristofanés Komédie (Lysistrata. Acharňania. Ženy na sneme. Vtáci. Plutos) Miloslav Okál 1966
Aristofanés Lysistrata Miloslav Okál 2015
Aristofanés Lýsistrata Vojtech Mihálik 1969, 1971, 1996
Aristofanés Mier. Plutos Miloslav Okál 2014
Aristofanés Oblaky Miloslav Okál 1947
Aristofanés Oblaky. Osy Miloslav Okál 2014
Aristofanés Osy. Mier. Sviatok žien Miloslav Okál 1992
Aristofanés Sviatok žien. Na sneme Miloslav Okál 2015
Aristofanés Vtáci. Žaby Miloslav Okál 2010
Aristofanés Žaby Miloslav Okál 1982
Aristón z Chia **** Miloslav Okál
Aristoteles (gr. Aristotelés) Aténska ústava editori Alexander Bröstl, Pavel Holländer 2009
Aristoteles Etika Nikomachova Július Špaňár 1979, 2011
Aristoteles Fyzika (in: **) Július Špaňár
Aristoteles Hymnus na Hermeia. Epigram na Hermeia; in: Diogenés Laërtský: Životopisy slávnych filozofov I, II Miloslav Okál 1954
Aristoteles O duši. Malé spisy o prírode Peter Kuklica pravdepodobný rok vydania 2018
Aristoteles O nebi. O vzniku a zániku Miloslav Okál 1985, 2012
Aristoteles Poetika Miloslav Okál 1944
Aristoteles Poetika Miloslav Okál (súčasťou diela je VIII. kniha Politiky, preklad Peter Kuklica) 2009
Aristoteles Poetika. Rétorika. Politika Miloslav Okál (Poetika), Peter Kuklica (Rétorika, Politika) 1980
Aristoteles Politika Július Špaňár 1988, 2006, 2009
Aristoteles Rétorika Peter Kuklica 1980, 2009
atomisti * Miloslav Okál
sv. Augustín (lat. Augustinus Aurelius Madauriensis) Boží štát I, II Matej Pätoprstý, Štefan Dian, Ján Kováč 1948
sv. Augustín O kresť. náuke – O milosti a slobodnej vôli Marcela Andoková, Róbert Horka 2004
sv. Augustín O Trojici, kniha XIV (in: Antológia. Patristika a scholastika) Marcela Andoková 2009
sv. Augustín O učiteľovi Daniel Škoviera 1995
sv. Augustín Proti akademikom. O blaženom živote. O pravom náboženstve (in: ***) Augustín Valentovič
sv. Augustín Vyznania Ján Kováč 1948, 1997
sv. Bazil Veľký (gr. Basileios) Listy II (roky 375 – 378). Hexaémeron Daniel Škoviera 2002
sv. Bazil Veľký Povzbudenie mladým. Listy I (roky 357 – 374) Daniel Škoviera 1999
Caesar (lat. Gaius Iulius Caesar) Zápisky o vojne v Galii Jozef Hrabovský 1966
Caesar Zápisky o vojne v Galii. Zápisky o občianskej vojne. Alexandrijská vojna. Africká vojna. Hispánska vojna Jozef Hrabovský, Adriena Slamová, Tomáš Oravec 1988
Catullus (lat. Gaius Valerius Catullus) (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Catullus Nenávidím a ľúbim Vojtech Mihálik (prémia ceny J. Hollého) 1994
Catullus Nenávidím a milujem Ignác Šafár 1962
Cicero (lat. Marcus Tullius Cicero) Rečník. Reči proti Catilinovi. Filipiky a iné Adriana Oravcová, Jana Rovenská, Adriena Slamová, Daniel Škoviera, Martin Vozák 1982
Cicero Reč za básnika A. Licinia Archiu Gustav Erhart (český klasický filológ) 1927
Cicero Tuskulské rozhovory. Laelius o priateľstve a iné Jana Bartosiewiczová, Etela Šimovičová, Daniel Škoviera 1982
Curtius Rufus (lat. Quintus Curtius Rufus) Dejiny Makedónca Alexandra Veľkého I-V, Dejiny Makedónca Alexandra Veľkého VI-X Ivan Janek 2015
Cyprián z Kartága (lat. Thascius Caecilius Cyprianus) O správaní panien (in: O nepravej ženskej kráse) Helena Panczová 2007
Démokritos z Abdéry * Miloslav Okál
Démokritos z Abdéry Demokritos a iní gr. atomisti Miloslav Okál 1952
Diogenés Laërtský (gr. Diogenés Laërtios) Životopisy slávnych filozofov I, II Miloslav Okál 1954
Diogenés Laërtský Životopisy slávnych filozofov Miloslav Okál 2007, 2016
Dionysius Areopagita (gr. Dionysios Areiopagités) Timotejovi o mystickej teológii (in: Antológia. Patristika a scholastika) Juraj Vittek 2009
Egeria Púť do Svätej Zeme. Itinerarium Egeriae Helena Panczová 2006
Empedoklés z Akragantu * Július Špaňár
Epikuros ** Miloslav Okál
Epikuros O šťastnom živote Miloslav Okál 1989
Epikuros O šťastnom živote I, II Miloslav Okál 2013
Euripidés Medea Vojtech Mihálik 1995
Euripidés Médeia Vojtech Mihálik 1986
Euripidés Trójanky Miloslav Okál 2010
Ezop (gr. Aisópos)/Phaedrus Ezopove bájky Eugen Rott 1944
Ezop /Phaedrus Ezopove bájky Etela Šimovičová 1. vydanie pod názvom Ezopské bájky, 1966; 5. vydanie Ezopove bájky/ Aesop’s fables, 2009
Faleas * Július Špaňár
Filolaos z Krotónu * Július Špaňár
Gellius (lat. Aulus Gellius) Attické noci Eleonóra Vallová 1987
Gorgias z Leontín * Július Špaňár
sv. Gregor Naziánsky (gr. Grégorios) Listy vo veršoch Erika Brodňanská 2012
sv. Gregor Naziánsky Proti ženám, čo sa príliš krášlia (in: O nepravej ženskej kráse) Erika Brodňanská 2007
Hérakleitos z Efezu Život a učenie Herakleita z Efezu Július Špaňár 1954
Hérakleitos z Efezu * Július Špaňár
Hérodotos Dejiny Július Špaňár 1985
Hippasos * Július Špaňár
Hippias z Elidy * Július Špaňár
Hippodamos z Miléta * Július Špaňár
Homér (gr. Homéros) Ílias Miloslav Okál 1962, 1986
Homér Ílias I-XII, Ílias XIII-XXIV Miloslav Okál 2011
Homér Odysseia Miloslav Okál 1966, 1986
Homér Odysseia I-XII, Odysseia XIII-XXIV Miloslav Okál 2011
Horácius (lat. Quintus Horatius Flaccus) (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Horácius Ódy a epódy Ignác Šafár 1965
Horácius O umení básnickom. Satiry. Listy Ignác Šafár, Július Špaňár; prebásnili Ľubomír Feldek, Daniel Hevier a Štefan Moravčík 1986
Chrysippos **** Miloslav Okál
Iustinus (lat. Marcus Iunianus Iustinus) Výťah z Filippských dejín Pompeia Troga I, II Ivan Janek 2016
Juvenál (lat. Decimus Iunius Iuvenalis) O mužskej skazenosti (satiry č. 2, 5, 9, 13) Vojtech Mihálik 1987
Juvenál O spisbe a učbároch (satiry č. 1, 7, 14) Vojtech Mihálik 1989
Juvenál O ženskej skazenosti (satira č. 6) Vojtech Mihálik 1984
Kleanthés **** Miloslav Okál
Kratylos * Július Špaňár
Kritias * Július Špaňár
Lactantius (lat. Lucius Caecilius Firmianus Lactantius) O hneve Božom Tomáš F. Bajus 2005
Leukippos * Miloslav Okál
Lívius (lat. Titus Livius) Hrdinské báje Ríma Etela Šimovičová 1978
Longos Dafnis a Chloe Július Špaňár 1963
Lukianos zo Samosaty Rozhovory bohov a iné satirické prózy Július Špaňár 1962
Marcus Aurelius (lat. Marcus Aurelius Antoninus) Hovory so sebou (Denník rímskeho cisára) Miloslav Okál 1995
Marcus Aurelius Myšlienky Miloslav Okál 1976
Marcus Aurelius Myšlienky k sebe Miloslav Okál 2006
Marcus Aurelius Myšlienky k sebe samému Miloslav Okál 1943, 2015
Melissos zo Samu * Július Špaňár
Menandros Odľud Miloslav Okál 2010
Minucius Felix (lat. Marcus Minucius Felix) Marka Minúcia Felixa Oktávius Ján Marko 1950
Musaios Héro a Leander Ignác Šafár 1971, 2000, 2004
Nepos (lat. Cornelius Nepos) Životopisy znamenitých vojvodcov cudzích národov Ivan Janek 2015
Ovídius (lat. Publius Ovidius Naso) Lieky proti láske Vojtech Mihálik, Viera Bunčáková 1964, 1966, 1974
Ovídius (in) Ľúbostné elégie Ignác Šafár 1961, 2013
Ovídius Metamorfózy Ignác Šafár (laureát Ceny J. Hollého za umelecký preklad) 1979
Ovídius Metamorfózy I-VIII, Metamorfózy IX-XV Ignác Šafár 2012
Ovídius (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Ovídius Premeny básnicky prerozprával pre deti Viliam Turčány 1970
Ovídius Premeny Viliam Turčány 2000, 2003
Ovídius Umenie milovať I, Umenie milovať II,
Umenie milovať III
Vojtech Mihálik 1970, 1971, 1972
Ovídius Umenie milovať. Lieky proti láske Vojtech Mihálik (v jaz. spolupráci s Vierou Bunčákovou) 1974, 2011
Ovídius Výber z poézie Ignác Šafár 1954
Parmenidés z Eley * Ignác Šafár
Petronius (lat. Gaius Petronius Arbiter) Satirikon Ján Žigo 1963
Platón Dialógy Július Špaňár 1980
Platón Dialógy (zv. I-III) Július Špaňár (laureát Ceny J. Hollého za umelecký preklad) 1990
Platón Obrana Sokrata. Siedmy list. Teaitetos. Faidon. Faidros. Symposion. Parmenides. Sofista. Timaios. Štát (in:*)
Platón Sokratova obrana (in: Xenofón: Spomienky na Sokrata. Platón: Sokratova obrana) Július Špaňár 1970
Platón Štát Július Špaňár 2006, 2009 (2. a 3. vydanie)
Platón Ústava Július Špaňár 1980
Plautus (lat. Titus Maccius Plautus) Chvastúň Ignác Šafár 1962, 1973
Plautus Strašidlo Ignác Šafár 1982
Plótinos ** Július Špaňár
Plutarchos Životopisy (výber) Miloslav Okál 1953, 2014
Plutarchos Životopisy slávnych Grékov a Rimanov I, II Peter Kuklica, Daniel Škoviera 2008
predsokratovci * Miloslav Okál, Július Špaňár
Prodikos * Július Špaňár
Propertius (lat. Sextus Propertius) (in) Ľúbostné elégie Ignác Šafár 1961, 2013
Propertius (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Prótagoras * Július Špaňár
Pytagoras zo Samu * Július Špaňár
Sallustius (lat. Gaius Sallustius Crispus) Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie Viera Bunčáková 1973
Sallustius Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie (in: Velleius: Dejiny Ríma. Sallustius: Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie) Viera Bunčáková, Jana Bartosiewiczová 1987
Sapfó Piesne Vojtech Mihálik 1980, 1984
Seneca Mladší (lat. Lucius Annaeus Seneca Minor) Hry (Agamemnón, Oidipus, Faidra, Médeia, Trójanky) Martina Borodovčáková; prebásnil Ľubomír Feldek 2017
Seneca Mladší Listy I, II Miloslav Okál 1947
Seneca Mladší Listy Luciliovi I-X Listy Luciliovi XI-XX Miloslav Okál 2012
Seneca Mladší Myšlienky Tomáš Oravec 1997
Sextus Empiricus (gr. Sextos Empeirikos) Základy pyrrhonskej skepsy Július Špaňár 1984
Sofoklés Antigona Miloslav Okál, František Šubík (Andrej Žarnov) 1958
Sofoklés Antigona Ľubomír Feldek, Július Špaňár 1974, 1982
Sofoklés Elektra Viera Bunčáková 1979
Sofoklés Kráľ Oidipus Miloslav Okál, František Šubík (Andrej Žarnov) 1957
Sofoklés Kráľ Oidipus. Oidipus na Kolóne. Antigona Miloslav Okál, František Šubík (Andrej Žarnov) 2011
Sofoklés Oidipus na Kolóne Miloslav Okál 1961
Sofoklés Vládca Oidipus Vojtech Mihálik 1965
Suetonius Životopisy rím. cisárov Etela Šimovičová 1964, 1974, 2010
Sulpicia (in) Ľúbostné elégie Ignác Šafár 1961, 2013
Tacitus, lat. Publius (al. Gaius) Cornelius Tacitus Agricola. Anály. Germánia. Histórie Jana Rovenská, Ján Žigo, Mariana Paulinyová 1980
Tacitus Letopisy František Kašpar (český klasický filológ) 1926
Tacitus Od skonu božského Augusta (Annales a Historiae) Ján Žigo 1970
Táles z Miléta * Július Špaňár
Tertullianus (lat. Quintus Septimius Florens Tertullianus) O pestovaní ženskej krásy. O závoji panien (in: O nepravej ženskej kráse) Helena Panczová 2007
Theofrastos z Eresu Metafyzika. O vnímaní (in:**) Miloslav Okál
Thrasymachos * Július Špaňár
Thukydidés Dejiny peloponézskej vojny I-IV, Dejiny peloponézskej vojny V-VIII Peter Kuklica 1985, 2010
Tibullus (lat. Albius Tibullus) (in) Ľúbostné elégie Ignác Šafár 1961, 2013
Tibullus (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Velleius Paterculus (lat. Gaius Velleius Paterculus) Dejiny Ríma (in: Velleius: Dejiny Ríma. Sallustius: Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie) Viera Bunčáková, Jana Bartosiewiczová 1987
Vergílius (lat. Publius Vergilius Maro) Aeneas. Pradávne príbehy básnicky prerozprával pre deti Viliam Turčány 1981
Vergílius Aeneis Viera Bunčáková, Pavel Bunčák 2013
Vergílius Bukoliky (in: Vergilius: Bukoliky. Anonymní autori: Recepty Salernskej lekárskej školy) Viliam Turčány (Prémia ceny J. Hollého) 1993
Vergílius Eneida Ján Hollý 1950 (1. vydanie 1828)
Vergílius Eneida Viera Bunčáková, Pavel Bunčák 1969
Vergílius (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Xenofanés z Kolofónu * Július Špaňár
Xenofón Anabáza Július Špaňár 1987
Xenofón Grécke dejiny Július Špaňár 1985
Xenofón Hostina. Sokratova obhajoba Ivan Kalaš 2006
Xenofón O prosperujúcej domácnosti Ivan Kalaš 2007
Xenofón Spomienky na Sokrata (in: Xenofón: Spomienky na Sokrata. Platón: Sokratova obrana) Etela Šimovičová 1970
Xenofón z Efezu Efezský príbeh o láske Daniel Škoviera 1977
Zénón z Eley * Július Špaňár
Zénón z Kitia **** Miloslav Okál

Pozn.: Preklady diel jedného autora sú usporiadané abecedne (nie chronologicky)

Preklady označené * vyšli v týchto súboroch (antológiách):

* Antológia z diel filozofov. Predsokratici a Platón (1. zväzok série), 1970; 2. vydanie pod názvom Antológia z diel filozofov. Predsokratovci a Platón, 1998

** Antológia z diel filozofov. Od Aristotela po Plotina (2. zväzok série), 1972; 2. vydanie 2007

*** Antológia z diel filozofov. Patristika a scholastika (3. zväzok série), 1975

**** Zlomky starých stoikov, 1984, pravdepodobný rok nového vydania 2018

Súbory prekladov
Názov Prekladateľ Rok vydania
Amazonky Jana Bartosiewiczová, Daniel Škoviera 1983
Antológia. Patristika a scholastika Marcela Andoková, Michal Chabada a kolektív prekladateľov 2009
Antológia z diel filozofov. Predsokratici a Platón (1. zväzok série);

2. vydanie pod názvom Antológia z diel filozofov. Predsokratovci a Platón

Miloslav Okál, Július Špaňár 1970, 1998
Antológia z diel filozofov. Od Aristotela po Plotina (2. zväzok série) Miloslav Okál, Július Špaňár 1972, 2007
Antológia z diel filozofov. Patristika a scholastika (3. zväzok série) Viera Bunčáková, Július Špaňár, Augustín Valentovič 1975
Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
O nepravej ženskej kráse Erika Brodňanská, Helena Panczová 2007
Po cestách Asklépiových Jana Bartosiewiczová, Daniel Škoviera (v rámci širšieho kolektívu prekladateľov) 1994
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I (časť venovaná latinským a gréckym antickým prameňom) Daniel Škoviera, Pavol Valachovič 1998, 2011
Únoscovia ohňa kolektív prekladateľov 1986
Zlomky starých stoikov Miloslav Okál 1984, pravdepodobný rok nového vydania 2018

Pozn.: Súpis neobsahuje preklady diel byzantskej gréckej ani stredovekej a novovekej latinskej literatúry

Editorom 1. vydania série Antológia z diel filozofov (10 zväzkov) bol Igor Hrušovský ml.

Učebnice latinskej a starogréckej gramatiky, čítanky (s výňatkami antických textov) a cvičebnice vydané na Slovensku v 20. – 21. stor.

(v chronologickom poradí)

Július Špaňár, Jarmila Vajcíková: Latinská čítanka pre 2. – 4. triedu gymnázií, 1950
Július Špaňár, Emanuel Kettner: Cvičebnica latinského jazyka pre 9. – 10. postupný ročník všeobecnovzdelávacích škôl, 1955, 4. vydanie 1961
Július Špaňár, Alfréd Bollardt: Cvičebnica latinského jazyka pre zdravotnícke školy, 1957, 5. vydanie 1964
Július Špaňár, Ján Horecký: Gramatika latinského jazyka. Pomocná vysokoškolská učebnica, 1960, 3. vydanie pod názvom Latinská gramatika, 1998
Július Špaňár, Emanuel Kettner: Latinčina pre 1. – 3. ročník SVŠ, 3. vydanie, 1968
Július Špaňár, Emanuel Kettner: Latinčina pre gymnáziá, 6. vydanie, 2006
Ľudmila Ozábalová: Latinský jazyk pre farmaceutov, 1997, 5. vydanie pod názvom Latinčina pre farmaceutov, 2013
Daniel Škoviera, Helena Panczová: Mathemata Graeca. Základy biblickej gréčtiny, 1999, 3. vydanie 2008
František Šimon, Silvia Gerecová: Latinčina pre medikov, 2003
Helena Panczová: Ars Grammatica, 2004
František Šimon, Jozefa Artimová, Artur Kolařík: Latinčina pre ošetrovateľov, 2006
Alexandra Dekanová, Emanuel Jirkal: Ita! Latinčina (Základy + slovníček), 2007
František Šimon, Mária Bujalková: Latinský jazyk pre medikov, 2012
Daniel Škoviera, Helena Panczová: Biblická gréčtina, 2014

Slovníky (v chronologickom poradí)
Peter Tvrdý: Slovník latinsko-slovenský, 1923
Peter Tvrdý: Slovník slovensko-latinský, 1926
Július Špaňár, Jozef Hrabovský: Latinsko-slovenský slovník – Slovensko-latinský slovník, 1962, 8. vydanie 2012
Augustín Valentovič: Grécko-slovenský slovník, 1995
Peter Kuklica: Slovník latinských skratiek, 1995
Peter Kuklica: Slovník stredovekej latinčiny, 2000
Peter Hudymač, Peter Pristáš: Grécko-slovenský slovník k Novému zákonu, 2000
Marta Hlušíková: Latinsko-slovenský slovník, 2009
Helena Panczová: Grécko-slovenský slovník. Od Homéra po kresťanských autorov, 2012
František Šimon, Mária Bujalková: Terminologia medica latina, 2015
František Šimon, Ján Danko, Jozefa Artimová, Martin Zborovjan: Anatomický slovník, 2015
Text hesla

klasická filológia — vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom starej gréčtiny a latinčiny, ako aj znením a interpretáciou textov grécko-rímskeho staroveku. Hlavnými disciplínami klasickej filológie sú gramatika, literárna veda a politické a kultúrne dejiny, špeciálnymi a pomocnými disciplínami metrika, topografia, paleografia, numizmatika, epigrafika a papyrológia. Niektoré disciplíny sa od klasickej filológie oddelili (napr. klasická archeológia, staroveké dejiny), iné vznikli ako príbuzné (napr. byzantológia, lat. medievalistika, neolatinistika, orientalistika). Vzhľadom na široký komplex disciplín, ktoré klasická filológia zahŕňa, uprednostňujú niektorí bádatelia označenie veda (vedy) o antickom staroveku (nem. Altertumswissenschaft). Zúžené vymedzenie predstavujú grécistika (veda o gréckom písomníctve) a latinistika (veda o latinskom písomníctve), oddeľovanie grécistiky a latinistiky je však vzhľadom na kultúrnu prepojenosť antického sveta problematické. Vrcholnou syntetickou disciplínou klasickej filológie je textová kritika (→ textológia), ktorá zabezpečuje vedeckú úroveň vydávaného textu. Má stanoviť vzájomný vzťah odpisov ako svedkov podania textu, po vyhodnotení odchýlok (variae lectiones) ho zachytiť v rodokmeni (stemma) a rekonštruovať archetyp, t. j. najstaršie zachytiteľné znenie textu. Na opravu jednoduchšieho porušenia textu (corruptela) slúži emendácia (emendatio), zložitejšie chýbajúce časti (lacuna) sa podľa možností vypĺňajú (coniectura) alebo nechávajú nevyriešené (locus desperatus).

Klasická filológia vznikla v Alexandrii v 3. stor. pred n. l., kde vzdelanci (gr. grammatikoi) sústredení pri knižnici pracovali na vedeckom vydaní diel Homéra a ďalších školských autorov, zostavovali príručky na ich pochopenie i výklad a ustálili terminológiu. V Ríme prevažoval záujem o gramatiku a komentáre ku klasikom. V latinskej Európe v období renesančného humanizmu sa klasická filológia etablovala ako veda s názvom filológia; v 19. stor. získala prívlastok klasická na vyjadrenie elitnej kvality a na odlíšenie od novších filológií (germanistika, romanistika, slavistika, indoeuropeistika ap.). V 15. a 17. stor. vynikli talianski (L. Valla, A. Poliziano, M. Ficino), francúzski (G. Budé, J. C. a J. J. Scaligerovci), nizozemskí (Erazmus Rotterdamský, J. Lipsius, H. Grotius, Daniel Heinsius, *1580, †1655) a nemeckí (J. Reuchlin, J. Camerarius, F. Melanchton) filológovia, v 18. stor. Angličan R. Bentley. Nástupom neohumanizmu získala dominantné postavenie nemecká klasická filológia najmä vďaka významným predstaviteľom (August Boeckh, *1785, †1867; Karl Lachmann, *1793, †1851; Ulrich von Wilamowitz-Moellendorf, *1848, †1931) a udržala si ho až do polovice 20. stor. V súčasnosti sa výskum čoraz viac internacionalizuje, pričom hlavnými centrami klasickej filológie sú tradičné anglické, francúzske a nemecké univerzity, od 2. svet. vojny aj severoamerické. Vychádza vyše 700 odborných periodík (pozri tabuľku Významnejšie a širšie zamerané zahraničné klasickofilologické periodiká). Bádatelia v oblasti klasickej filológie (resp. vedy o staroveku) sa združujú v národných spoločnostiach, vrcholnou medzinárodnou organizáciou je Medzinárodná federácia spoločností klasických štúdií (fr. Fédération internationale des associations d’études classiques, FIEC; angl. International Federation of Associations of Classical Studies) založená 1948. Od 1924 každoročne vychádza aj najvýznamnejšia a najrozsiahlejšia bibliografia z oblasti vied o staroveku Année philologique. Za najkvalitnejšie kritické vydania textov gréckych a latinských autorov sa považujú edície Bibliotheca Teubneriana (skratka BT, plným názvom Bibliotheca scriptorum Graecorum et Romanorum Teubneriana, vychádza od 1849, spočiatku v Lipsku, v súčasnosti vo vydavateľstve de Gruyter v Berlíne), Oxford Classical Texts (skratka OCTs, plným názvom Scriptorum classicorum bibliotheca Oxoniensis, založená 1898 v Oxforde), tzv. Collection Budé (aj Budé, La Collection des universités de France, skratka CUF, vydávaná od 1920 spoločnosťou Association G. Budé vo vydavateľstve Belles Lettres v Paríži) a i., za svojho druhu jedinú vedeckú encyklopédiu sa považuje Paulyho a Wissowova vecná encyklopédia klasickej vedy o staroveku (Pauly’s Wissowa’s Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, 1893 – 1980, 84 zväzkov, hlavní zostavovatelia: August Friedrich Pauly a Georg Wissowa).

Na Slovensku bolo štúdium klasickej filológie úzko späté s postavením latinčiny vo verejnom, v kultúrnom a spoločenskom živote vo vtedajšom Uhorsku. Vyučovanie latinského jazyka si vyžadovalo tvorbu učebníc, gramatík a slovníkov, ako aj vydávanie a prekladanie diel latinských autorov. Diela antických autorov sa na Slovensku dostávali ako rukopisy, o čom svedčia aj zachované kódexy z 15. stor. O používaní latinských gramatík ešte pred vynálezom kníhtlače svedčí množstvo fragmentov gramatík v rukopisnej podobe. Spomedzi vtedajších vokabulárov a lexikónov je pozoruhodný tzv. Klaretov latinsko-český glosár, t. j. Glosář (Glossarius, 1359 – 64), česká učenca Bartoloměja z Chlumce. Obdobie humanizmu a renesancie spojené s rozšírením tlačených kníh prinieslo sprístupnenie nových poznatkov z oblasti antiky. Záujem o štúdium diel antických autorov vzrástol najmä v 2. pol. 16. stor. Rektormi viacerých mestských škôl sa stali humanistickí vzdelanci, ktorí vydávali študijné pomôcky s výňatkami diel Ciceróna, Horácia, Vergília a i. V Bardejove pôsobil V. Ecchius (popri vlastnej tvorbe v latinčine vydal diela Horácia, Prudentia, sv. Augustína a i.). Najvýznamnejším slovenským klasickým filológom v tomto období bol trnavský rodák J. Sambucus, ktorý vydal diela viacerých gréckych a rímskych autorov. Najstarší údaj o zavedení klasickej gréčtiny do vyučovania na Slovensku pochádza z 1539 a súvisí s bardejovskou latinskou školou pod vedením L. Stöckela. Sambucov súčasník (a žiak L. Stöckela) M. Rakovský vydával v zahraničí preklady, ale aj vlastné básnické a prozaické diela v latinčine. V tomto období vzniklo množstvo prekladov z gréčtiny do latinčiny (napr. Euripidove tragédie v latinských prekladoch Ž. Tordu). K najviac vydávaným antickým autorom na Slovensku patrili Cicero, Vergílius, Ovídius a Seneca Ml. V 17. – 18. stor. boli vydávané (s poznámkovým aparátom) diela Horácia, Vergília a Juvenála, ale aj dramatické texty (Terentiove a Plautove komédie) a rétorické príručky s výňatkami, sentenciami a citátmi antických rétorov.

Základnou pomôckou pri výučbe latinčiny boli po dlhý čas učebnice rímskeho gramatika A. Donata Menšia gramatika (Ars minor) a na ňu nadväzujúca Väčšia gramatika (Ars maior), ktoré na Slovensku prvýkrát vytlačil bardejovský kníhtlačiar D. Gutgesel a 1578 upravil P. Kyrmezer. Z Donatových gramatík vychádzal aj Lukáš Fabinus (†1586) pri zostavovaní učebnice Exempla declinationum et conjugationum (2. pol. 16. stor.) o skloňovaní a časovaní v latinčine. V evanjelických školách sa uprednostňovali gramatiky latinského a gréckeho jazyka F. Melanchtona, v katolíckych školách latinská gramatika portugalského jezuitu Manuela Álvaresa (*1526, †1582). Viacero vydaní mala aj učebnica latinčiny J. A. Komenského Janua linguarum reserata (1631; v Komenského vlastnom preklade do češtiny ako Dvéře jazyků otevřené, 1633) známa ako Brána jazykov otvorená. Na začiatku 18. stor. M. Bel prepracoval a vydal o. i. dve učebnice latinčiny, v ktorých vychádzal z pôvodných diel svojho učiteľa, profesora na univerzite v Halle, Christophora Cellaria (aj Keller, *1638, †1707): Latinskú gramatiku podľa ľahkej učebnej metódy Ch. Cellaria (doslovne Latinská gramatika s obnovenou ľahkosťou učebnej metódy Ch. Cellaria, Grammatica Latina facilitati restituta ad modum Christophori Cellarii, 1717) a štvorjazyčný latinsko-nemecko-maďarsko-český (resp. v slovakizovanej češtine písaný) slovník Cellariov osvedčený a vyskúšaný slovníček latinčiny zostavený podľa určitého prirodzeného poriadku (Christophori Cellarii latinitatis probatae et exercitae liber memorialis naturali ordine dispositus, 1719); samostatne vypracoval a vydal o. i. Základy starej a novej rétoriky s Poetikou (Retorices veteris et novae praecepta. Accessit Poetica, 1717) obsahujúce metodiku vyučovania latinčiny. V tomto období vychádzali aj viacrečové lexikóny a obsiahle glosáre, najmä latinsko-nemecké, neskôr latinsko-nemecko-maďarsko-české, ale aj slovenské. A. Bernolák dovŕšil kodifikáciu spisovnej slovenčiny 6-zväzkovým dielom Slovár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí (Lexikon slavicum, bohemico-latino-germanico-ungaricum, 1825 – 27). V 19. stor. vychádzali stručnejšie školské slovníky obsahujúce slovnú zásobu jednotlivých diel antických autorov. Významnými prekladateľmi antických textov na začiatku 19. stor. bol o. i. J. Palkovič, v 20. rokoch 19. stor. J. Hollý a v 2. pol. 19. stor. Emil Černý (*1840, †1913), ktorý však (od 1868) pôsobil v emigrácii v Rusku, kde zostavil aj niekoľko učebníc gréčtiny a dva grécko-ruské slovníky.

V 20. stor. sa klasická filológia rozvíjala na Slovensku spočiatku zásluhou českých klasických filológov. Krátko po vzniku Univerzity Komenského v Bratislave (1919) založil A. Kolář na Filozofickej fakulte Klasický seminár (1922), ktorý od 1929 viedol J. Ludvíkovský. Po 2. svet. vojne tam pôsobili slovenskí profesori a prekladatelia M. Okál, J. Špaňár, P. Kuklica, D. Škoviera, J. Burian, P. Valachovič a i., ktorí spoločne prispeli k rozvoju filologických, filozofických a kultúrnohistorických disciplín. Pozornosť sa okrem výskumu venovala prekladom základných antických umeleckých a filozofických diel, ktorých autormi boli M. Okál (Ilias a Odysseia, Aristofanove komédie, Sofoklove tragédie, diela gréckych atomistov, Epikurove diela a i.), J. Špaňár (Platónove dialógy, preklady z diel Lukiana, Aristotela, Hérakleita z Efezu a i.), P. Kuklica (Aristotelova Rétorika, Thukydidés a i.). Dnešná Katedra klasickej a semitskej filológie (ako pokračovateľka Klasického seminára) spolupracuje o. i. s Rakúskou akadémiou vied a ako jediná na Slovensku má akreditáciu na postgraduálne štúdium v klasickej filológii; od 90. rokov 20. stor. tam pôsobia o. i. Jana Grusková (*1970) a Ľudmila Buzássyová (*1968). Dejiny katedry i klasickej filológie na Slovensku sčasti opísal D. Škoviera v knihe Miloslav Okál. Prvý slovenský profesor klasickej filológie (2013).

Slovenskú produkciu v oblasti klasickej filológie zaznamenáva Bibliografia gréckych a latinských štúdií v Slovenskej republike za roky 1993 – 2005 (2006, zostavili Erika Juríková, *1974, D. Škoviera a P. Valachovič). Vývin klasickej filológie približuje publikácia 10 rokov Slovenskej republiky – 10 rokov klasických štúdií (2004). Problematikou vyučovania latinčiny sa zaoberá D. Škoviera v príspevku Poznámky k vyučovaniu latinčiny v univerzitnom štúdiu do reformy školstva roku 2008 (Sambucus VIII/2012). Dlhoročnými pomôckami študentov klasickej filológie boli diela Gramatika latinského jazyka. Pomocná vysokoškolská učebnica (1960, 3. vydanie pod názvom Latinská gramatika, 1998) J. Špaňára a J. Horeckého a Latinsko-slovenský slovník – Slovensko-latinský slovník (1962, 8. vydanie 2012) J. Špaňára a Jozefa Hrabovského (*1909, †1996). R. 2009 vyšiel Latinsko-slovenský slovník Marty Hlušíkovej (*1952). Absenciu grécko-slovenského slovníka nahrádzali od 2. pol. 19. stor. až do súčasnosti grécko-české prekladové slovníky českého klasického filológa Františka Lepařa (*1831, †1899). R. 2012 vyšiel obsiahly (32-tis. hesiel), dôsledne spracovaný Grécko-slovenský slovník Heleny Panczovej (*1975). Na klasickú i na novozákonnú gréčtinu (koiné) sa zameriava vysokoškolská učebnica Biblická gréčtina (2014) H. Panczovej a D. Škovieru nadväzujúca na skriptá Mathemata Graeca (1999, 2002, 2008). P. Kuklica zostavil Slovník latinských skratiek (1995) a Slovník stredovekej latinčiny (2000). Literatúru a reálie v rozsahu stredoškolskej látky spracovali Ján Janovjak (*1893, †1977) a J. Špaňár v knihe Život a literatúra v antickom Ríme (1961, 1969). Od 1969 vychádza na Filozofickej fakulte UK cudzojazyčná univerzitná ročenka Graecolatina et orientalia, ktorú redigovali M. Okál (1969 – 79), L. Drozdík (1969 – 95), Etela Šimovičová (*1921, †2013; 1980 – 89), D. Škoviera (od 1997 dodnes), J. Grusková (od 2014 dodnes) a Zuzana Gažáková (*1977; od 2014 dodnes).

V súčasnosti sa latinistika s gréckym minimom vyučuje aj na Trnavskej univerzite (od 1992), kde vychádza periodikum Sambucus, na Prešovskej univerzite (od 1992) i na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach (od 2010) v rámci študijného programu klasické jazyky alebo v podobe akcentujúcej latinistiku v rámci študijného programu latinský jazyk a literatúra (v kombinácii s inými odbormi). R. 1969 bola na Filozofickej fakulte UK z iniciatívy M. Okála a J. Horeckého založená Jednota klasických filológov (dnes Slovenská jednota klasických filológov pri SAV, SJKF), ktorej publikačným orgánom je periodikum Auriga Zprávy Jednoty klasických filologů vydávané v Prahe, ktoré nadviazalo na Zprávy jednoty klasických filologů (1959 – 92/93) i na predchádzajúce Listy filologické (založené 1873). R. 1998 vznikla z iniciatívy bratislavskej katedry aj Spoločnosť novogréckych štúdií.

Významnejšie a širšie zamerané zahraničné klasickofilologické periodiká (výber)
Acta antiqua Academiae Scientiarum Hungaricae Maďarsko (Budapešť)
American Journal of Philology USA (Baltimore, Md.)
Antike und Abendland Nemecko (Berlín)/USA (New York, N. Y.)
Argos Argentína (Buenos Aires)
Classical Quarterly Spojené kráľovstvo (Oxford)
Classical Revue Spojené kráľovstvo (Oxford)
Eirene Česko (Praha)
Emerita Španielsko (Madrid)
Eos Poľsko (Varšava)
Gnomon Nemecko (Berlín/Mníchov)
Hermes Nemecko (Berlín/Stuttgart)
Latomus Belgicko (Brusel)
Les Études classiques Belgicko (Namur)
Lustrum Nemecko (Göttingen)
Mnemosyne Holandsko (Leiden)
Museum Helveticum Švajčiarsko (Bazilej)
Philologus Nemecko (Berlín)
Revue des études grecques Francúzsko (Paríž)
Revue des études romaines Francúzsko (Paríž)
Rheinisches Museum Nemecko (Frankfurt nad Mohanom)
Studii clasice Rumunsko (Bukurešť)
Vestnik drevnej istorii Rusko (Moskva)
Wiener Studien Rakúsko (Viedeň)
Živa antika Macedónsko (Skopje)

Preklady diel antických autorov do slovenčiny v 20. – 21. stor.
Autor starogréckeho alebo latinského originálu Názov slovenského prekladu Prekladateľ Rok vydania
Aischylos Orestea. Prikovaný Prometeus Vojtech Mihálik, Miloslav Okál 1995
Aischylos Oresteia Vojtech Mihálik 1988
Aischylos Prikovaný Prometheus Miloslav Okál 1960, 2010
Alkmaión z Krotónu * Július Špaňár
Ammianus Marcellinus Rímske dejiny Daniel Škoviera (Cena J. Hollého za umelecký preklad) 1988
Anaxagoras z Klazomén * Július Špaňár
Anaximandros z Miléta * Július Špaňár
Anaximenés z Miléta * Július Špaňár
Anonymus Iamblichi * Július Špaňár
Antifón * Július Špaňár
Antisthenés Antisthenés (Zlomky) Andrej Kalaš 2010
apokryfy Apokryfy. Mimokánonické (deuterokánonické) spisy Starej zmluvy podľa Septuaginty Karol Gábriš 1990
Apuleius (lat. Lucius Apuleius) Amor a Psycha Ignác Šafár 1944, 1959
Apuleius Premeny čiže Zlatý somár Viera Bunčáková 1962, 1979
Aristofanés Acharňania. Jazdci Miloslav Okál 2014
Aristofanés Jazdci. Oblaky Miloslav Okál 1992
Aristofanés Komédie (Lysistrata. Acharňania. Ženy na sneme. Vtáci. Plutos) Miloslav Okál 1966
Aristofanés Lysistrata Miloslav Okál 2015
Aristofanés Lýsistrata Vojtech Mihálik 1969, 1971, 1996
Aristofanés Mier. Plutos Miloslav Okál 2014
Aristofanés Oblaky Miloslav Okál 1947
Aristofanés Oblaky. Osy Miloslav Okál 2014
Aristofanés Osy. Mier. Sviatok žien Miloslav Okál 1992
Aristofanés Sviatok žien. Na sneme Miloslav Okál 2015
Aristofanés Vtáci. Žaby Miloslav Okál 2010
Aristofanés Žaby Miloslav Okál 1982
Aristón z Chia **** Miloslav Okál
Aristoteles (gr. Aristotelés) Aténska ústava editori Alexander Bröstl, Pavel Holländer 2009
Aristoteles Etika Nikomachova Július Špaňár 1979, 2011
Aristoteles Fyzika (in: **) Július Špaňár
Aristoteles Hymnus na Hermeia. Epigram na Hermeia; in: Diogenés Laërtský: Životopisy slávnych filozofov I, II Miloslav Okál 1954
Aristoteles O duši. Malé spisy o prírode Peter Kuklica pravdepodobný rok vydania 2018
Aristoteles O nebi. O vzniku a zániku Miloslav Okál 1985, 2012
Aristoteles Poetika Miloslav Okál 1944
Aristoteles Poetika Miloslav Okál (súčasťou diela je VIII. kniha Politiky, preklad Peter Kuklica) 2009
Aristoteles Poetika. Rétorika. Politika Miloslav Okál (Poetika), Peter Kuklica (Rétorika, Politika) 1980
Aristoteles Politika Július Špaňár 1988, 2006, 2009
Aristoteles Rétorika Peter Kuklica 1980, 2009
atomisti * Miloslav Okál
sv. Augustín (lat. Augustinus Aurelius Madauriensis) Boží štát I, II Matej Pätoprstý, Štefan Dian, Ján Kováč 1948
sv. Augustín O kresť. náuke – O milosti a slobodnej vôli Marcela Andoková, Róbert Horka 2004
sv. Augustín O Trojici, kniha XIV (in: Antológia. Patristika a scholastika) Marcela Andoková 2009
sv. Augustín O učiteľovi Daniel Škoviera 1995
sv. Augustín Proti akademikom. O blaženom živote. O pravom náboženstve (in: ***) Augustín Valentovič
sv. Augustín Vyznania Ján Kováč 1948, 1997
sv. Bazil Veľký (gr. Basileios) Listy II (roky 375 – 378). Hexaémeron Daniel Škoviera 2002
sv. Bazil Veľký Povzbudenie mladým. Listy I (roky 357 – 374) Daniel Škoviera 1999
Caesar (lat. Gaius Iulius Caesar) Zápisky o vojne v Galii Jozef Hrabovský 1966
Caesar Zápisky o vojne v Galii. Zápisky o občianskej vojne. Alexandrijská vojna. Africká vojna. Hispánska vojna Jozef Hrabovský, Adriena Slamová, Tomáš Oravec 1988
Catullus (lat. Gaius Valerius Catullus) (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Catullus Nenávidím a ľúbim Vojtech Mihálik (prémia ceny J. Hollého) 1994
Catullus Nenávidím a milujem Ignác Šafár 1962
Cicero (lat. Marcus Tullius Cicero) Rečník. Reči proti Catilinovi. Filipiky a iné Adriana Oravcová, Jana Rovenská, Adriena Slamová, Daniel Škoviera, Martin Vozák 1982
Cicero Reč za básnika A. Licinia Archiu Gustav Erhart (český klasický filológ) 1927
Cicero Tuskulské rozhovory. Laelius o priateľstve a iné Jana Bartosiewiczová, Etela Šimovičová, Daniel Škoviera 1982
Curtius Rufus (lat. Quintus Curtius Rufus) Dejiny Makedónca Alexandra Veľkého I-V, Dejiny Makedónca Alexandra Veľkého VI-X Ivan Janek 2015
Cyprián z Kartága (lat. Thascius Caecilius Cyprianus) O správaní panien (in: O nepravej ženskej kráse) Helena Panczová 2007
Démokritos z Abdéry * Miloslav Okál
Démokritos z Abdéry Demokritos a iní gr. atomisti Miloslav Okál 1952
Diogenés Laërtský (gr. Diogenés Laërtios) Životopisy slávnych filozofov I, II Miloslav Okál 1954
Diogenés Laërtský Životopisy slávnych filozofov Miloslav Okál 2007, 2016
Dionysius Areopagita (gr. Dionysios Areiopagités) Timotejovi o mystickej teológii (in: Antológia. Patristika a scholastika) Juraj Vittek 2009
Egeria Púť do Svätej Zeme. Itinerarium Egeriae Helena Panczová 2006
Empedoklés z Akragantu * Július Špaňár
Epikuros ** Miloslav Okál
Epikuros O šťastnom živote Miloslav Okál 1989
Epikuros O šťastnom živote I, II Miloslav Okál 2013
Euripidés Medea Vojtech Mihálik 1995
Euripidés Médeia Vojtech Mihálik 1986
Euripidés Trójanky Miloslav Okál 2010
Ezop (gr. Aisópos)/Phaedrus Ezopove bájky Eugen Rott 1944
Ezop /Phaedrus Ezopove bájky Etela Šimovičová 1. vydanie pod názvom Ezopské bájky, 1966; 5. vydanie Ezopove bájky/ Aesop’s fables, 2009
Faleas * Július Špaňár
Filolaos z Krotónu * Július Špaňár
Gellius (lat. Aulus Gellius) Attické noci Eleonóra Vallová 1987
Gorgias z Leontín * Július Špaňár
sv. Gregor Naziánsky (gr. Grégorios) Listy vo veršoch Erika Brodňanská 2012
sv. Gregor Naziánsky Proti ženám, čo sa príliš krášlia (in: O nepravej ženskej kráse) Erika Brodňanská 2007
Hérakleitos z Efezu Život a učenie Herakleita z Efezu Július Špaňár 1954
Hérakleitos z Efezu * Július Špaňár
Hérodotos Dejiny Július Špaňár 1985
Hippasos * Július Špaňár
Hippias z Elidy * Július Špaňár
Hippodamos z Miléta * Július Špaňár
Homér (gr. Homéros) Ílias Miloslav Okál 1962, 1986
Homér Ílias I-XII, Ílias XIII-XXIV Miloslav Okál 2011
Homér Odysseia Miloslav Okál 1966, 1986
Homér Odysseia I-XII, Odysseia XIII-XXIV Miloslav Okál 2011
Horácius (lat. Quintus Horatius Flaccus) (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Horácius Ódy a epódy Ignác Šafár 1965
Horácius O umení básnickom. Satiry. Listy Ignác Šafár, Július Špaňár; prebásnili Ľubomír Feldek, Daniel Hevier a Štefan Moravčík 1986
Chrysippos **** Miloslav Okál
Iustinus (lat. Marcus Iunianus Iustinus) Výťah z Filippských dejín Pompeia Troga I, II Ivan Janek 2016
Juvenál (lat. Decimus Iunius Iuvenalis) O mužskej skazenosti (satiry č. 2, 5, 9, 13) Vojtech Mihálik 1987
Juvenál O spisbe a učbároch (satiry č. 1, 7, 14) Vojtech Mihálik 1989
Juvenál O ženskej skazenosti (satira č. 6) Vojtech Mihálik 1984
Kleanthés **** Miloslav Okál
Kratylos * Július Špaňár
Kritias * Július Špaňár
Lactantius (lat. Lucius Caecilius Firmianus Lactantius) O hneve Božom Tomáš F. Bajus 2005
Leukippos * Miloslav Okál
Lívius (lat. Titus Livius) Hrdinské báje Ríma Etela Šimovičová 1978
Longos Dafnis a Chloe Július Špaňár 1963
Lukianos zo Samosaty Rozhovory bohov a iné satirické prózy Július Špaňár 1962
Marcus Aurelius (lat. Marcus Aurelius Antoninus) Hovory so sebou (Denník rímskeho cisára) Miloslav Okál 1995
Marcus Aurelius Myšlienky Miloslav Okál 1976
Marcus Aurelius Myšlienky k sebe Miloslav Okál 2006
Marcus Aurelius Myšlienky k sebe samému Miloslav Okál 1943, 2015
Melissos zo Samu * Július Špaňár
Menandros Odľud Miloslav Okál 2010
Minucius Felix (lat. Marcus Minucius Felix) Marka Minúcia Felixa Oktávius Ján Marko 1950
Musaios Héro a Leander Ignác Šafár 1971, 2000, 2004
Nepos (lat. Cornelius Nepos) Životopisy znamenitých vojvodcov cudzích národov Ivan Janek 2015
Ovídius (lat. Publius Ovidius Naso) Lieky proti láske Vojtech Mihálik, Viera Bunčáková 1964, 1966, 1974
Ovídius (in) Ľúbostné elégie Ignác Šafár 1961, 2013
Ovídius Metamorfózy Ignác Šafár (laureát Ceny J. Hollého za umelecký preklad) 1979
Ovídius Metamorfózy I-VIII, Metamorfózy IX-XV Ignác Šafár 2012
Ovídius (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Ovídius Premeny básnicky prerozprával pre deti Viliam Turčány 1970
Ovídius Premeny Viliam Turčány 2000, 2003
Ovídius Umenie milovať I, Umenie milovať II,
Umenie milovať III
Vojtech Mihálik 1970, 1971, 1972
Ovídius Umenie milovať. Lieky proti láske Vojtech Mihálik (v jaz. spolupráci s Vierou Bunčákovou) 1974, 2011
Ovídius Výber z poézie Ignác Šafár 1954
Parmenidés z Eley * Ignác Šafár
Petronius (lat. Gaius Petronius Arbiter) Satirikon Ján Žigo 1963
Platón Dialógy Július Špaňár 1980
Platón Dialógy (zv. I-III) Július Špaňár (laureát Ceny J. Hollého za umelecký preklad) 1990
Platón Obrana Sokrata. Siedmy list. Teaitetos. Faidon. Faidros. Symposion. Parmenides. Sofista. Timaios. Štát (in:*)
Platón Sokratova obrana (in: Xenofón: Spomienky na Sokrata. Platón: Sokratova obrana) Július Špaňár 1970
Platón Štát Július Špaňár 2006, 2009 (2. a 3. vydanie)
Platón Ústava Július Špaňár 1980
Plautus (lat. Titus Maccius Plautus) Chvastúň Ignác Šafár 1962, 1973
Plautus Strašidlo Ignác Šafár 1982
Plótinos ** Július Špaňár
Plutarchos Životopisy (výber) Miloslav Okál 1953, 2014
Plutarchos Životopisy slávnych Grékov a Rimanov I, II Peter Kuklica, Daniel Škoviera 2008
predsokratovci * Miloslav Okál, Július Špaňár
Prodikos * Július Špaňár
Propertius (lat. Sextus Propertius) (in) Ľúbostné elégie Ignác Šafár 1961, 2013
Propertius (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Prótagoras * Július Špaňár
Pytagoras zo Samu * Július Špaňár
Sallustius (lat. Gaius Sallustius Crispus) Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie Viera Bunčáková 1973
Sallustius Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie (in: Velleius: Dejiny Ríma. Sallustius: Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie) Viera Bunčáková, Jana Bartosiewiczová 1987
Sapfó Piesne Vojtech Mihálik 1980, 1984
Seneca Mladší (lat. Lucius Annaeus Seneca Minor) Hry (Agamemnón, Oidipus, Faidra, Médeia, Trójanky) Martina Borodovčáková; prebásnil Ľubomír Feldek 2017
Seneca Mladší Listy I, II Miloslav Okál 1947
Seneca Mladší Listy Luciliovi I-X Listy Luciliovi XI-XX Miloslav Okál 2012
Seneca Mladší Myšlienky Tomáš Oravec 1997
Sextus Empiricus (gr. Sextos Empeirikos) Základy pyrrhonskej skepsy Július Špaňár 1984
Sofoklés Antigona Miloslav Okál, František Šubík (Andrej Žarnov) 1958
Sofoklés Antigona Ľubomír Feldek, Július Špaňár 1974, 1982
Sofoklés Elektra Viera Bunčáková 1979
Sofoklés Kráľ Oidipus Miloslav Okál, František Šubík (Andrej Žarnov) 1957
Sofoklés Kráľ Oidipus. Oidipus na Kolóne. Antigona Miloslav Okál, František Šubík (Andrej Žarnov) 2011
Sofoklés Oidipus na Kolóne Miloslav Okál 1961
Sofoklés Vládca Oidipus Vojtech Mihálik 1965
Suetonius Životopisy rím. cisárov Etela Šimovičová 1964, 1974, 2010
Sulpicia (in) Ľúbostné elégie Ignác Šafár 1961, 2013
Tacitus, lat. Publius (al. Gaius) Cornelius Tacitus Agricola. Anály. Germánia. Histórie Jana Rovenská, Ján Žigo, Mariana Paulinyová 1980
Tacitus Letopisy František Kašpar (český klasický filológ) 1926
Tacitus Od skonu božského Augusta (Annales a Historiae) Ján Žigo 1970
Táles z Miléta * Július Špaňár
Tertullianus (lat. Quintus Septimius Florens Tertullianus) O pestovaní ženskej krásy. O závoji panien (in: O nepravej ženskej kráse) Helena Panczová 2007
Theofrastos z Eresu Metafyzika. O vnímaní (in:**) Miloslav Okál
Thrasymachos * Július Špaňár
Thukydidés Dejiny peloponézskej vojny I-IV, Dejiny peloponézskej vojny V-VIII Peter Kuklica 1985, 2010
Tibullus (lat. Albius Tibullus) (in) Ľúbostné elégie Ignác Šafár 1961, 2013
Tibullus (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Velleius Paterculus (lat. Gaius Velleius Paterculus) Dejiny Ríma (in: Velleius: Dejiny Ríma. Sallustius: Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie) Viera Bunčáková, Jana Bartosiewiczová 1987
Vergílius (lat. Publius Vergilius Maro) Aeneas. Pradávne príbehy básnicky prerozprával pre deti Viliam Turčány 1981
Vergílius Aeneis Viera Bunčáková, Pavel Bunčák 2013
Vergílius Bukoliky (in: Vergilius: Bukoliky. Anonymní autori: Recepty Salernskej lekárskej školy) Viliam Turčány (Prémia ceny J. Hollého) 1993
Vergílius Eneida Ján Hollý 1950 (1. vydanie 1828)
Vergílius Eneida Viera Bunčáková, Pavel Bunčák 1969
Vergílius (in) Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
Xenofanés z Kolofónu * Július Špaňár
Xenofón Anabáza Július Špaňár 1987
Xenofón Grécke dejiny Július Špaňár 1985
Xenofón Hostina. Sokratova obhajoba Ivan Kalaš 2006
Xenofón O prosperujúcej domácnosti Ivan Kalaš 2007
Xenofón Spomienky na Sokrata (in: Xenofón: Spomienky na Sokrata. Platón: Sokratova obrana) Etela Šimovičová 1970
Xenofón z Efezu Efezský príbeh o láske Daniel Škoviera 1977
Zénón z Eley * Július Špaňár
Zénón z Kitia **** Miloslav Okál

Pozn.: Preklady diel jedného autora sú usporiadané abecedne (nie chronologicky)

Preklady označené * vyšli v týchto súboroch (antológiách):

* Antológia z diel filozofov. Predsokratici a Platón (1. zväzok série), 1970; 2. vydanie pod názvom Antológia z diel filozofov. Predsokratovci a Platón, 1998

** Antológia z diel filozofov. Od Aristotela po Plotina (2. zväzok série), 1972; 2. vydanie 2007

*** Antológia z diel filozofov. Patristika a scholastika (3. zväzok série), 1975

**** Zlomky starých stoikov, 1984, pravdepodobný rok nového vydania 2018

Súbory prekladov
Názov Prekladateľ Rok vydania
Amazonky Jana Bartosiewiczová, Daniel Škoviera 1983
Antológia. Patristika a scholastika Marcela Andoková, Michal Chabada a kolektív prekladateľov 2009
Antológia z diel filozofov. Predsokratici a Platón (1. zväzok série);

2. vydanie pod názvom Antológia z diel filozofov. Predsokratovci a Platón

Miloslav Okál, Július Špaňár 1970, 1998
Antológia z diel filozofov. Od Aristotela po Plotina (2. zväzok série) Miloslav Okál, Július Špaňár 1972, 2007
Antológia z diel filozofov. Patristika a scholastika (3. zväzok série) Viera Bunčáková, Július Špaňár, Augustín Valentovič 1975
Múza odvracia smrť Viera Bunčáková, Ignác Šafár 1970
O nepravej ženskej kráse Erika Brodňanská, Helena Panczová 2007
Po cestách Asklépiových Jana Bartosiewiczová, Daniel Škoviera (v rámci širšieho kolektívu prekladateľov) 1994
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I (časť venovaná latinským a gréckym antickým prameňom) Daniel Škoviera, Pavol Valachovič 1998, 2011
Únoscovia ohňa kolektív prekladateľov 1986
Zlomky starých stoikov Miloslav Okál 1984, pravdepodobný rok nového vydania 2018

Pozn.: Súpis neobsahuje preklady diel byzantskej gréckej ani stredovekej a novovekej latinskej literatúry

Editorom 1. vydania série Antológia z diel filozofov (10 zväzkov) bol Igor Hrušovský ml.

Učebnice latinskej a starogréckej gramatiky, čítanky (s výňatkami antických textov) a cvičebnice vydané na Slovensku v 20. – 21. stor.

(v chronologickom poradí)

Július Špaňár, Jarmila Vajcíková: Latinská čítanka pre 2. – 4. triedu gymnázií, 1950
Július Špaňár, Emanuel Kettner: Cvičebnica latinského jazyka pre 9. – 10. postupný ročník všeobecnovzdelávacích škôl, 1955, 4. vydanie 1961
Július Špaňár, Alfréd Bollardt: Cvičebnica latinského jazyka pre zdravotnícke školy, 1957, 5. vydanie 1964
Július Špaňár, Ján Horecký: Gramatika latinského jazyka. Pomocná vysokoškolská učebnica, 1960, 3. vydanie pod názvom Latinská gramatika, 1998
Július Špaňár, Emanuel Kettner: Latinčina pre 1. – 3. ročník SVŠ, 3. vydanie, 1968
Július Špaňár, Emanuel Kettner: Latinčina pre gymnáziá, 6. vydanie, 2006
Ľudmila Ozábalová: Latinský jazyk pre farmaceutov, 1997, 5. vydanie pod názvom Latinčina pre farmaceutov, 2013
Daniel Škoviera, Helena Panczová: Mathemata Graeca. Základy biblickej gréčtiny, 1999, 3. vydanie 2008
František Šimon, Silvia Gerecová: Latinčina pre medikov, 2003
Helena Panczová: Ars Grammatica, 2004
František Šimon, Jozefa Artimová, Artur Kolařík: Latinčina pre ošetrovateľov, 2006
Alexandra Dekanová, Emanuel Jirkal: Ita! Latinčina (Základy + slovníček), 2007
František Šimon, Mária Bujalková: Latinský jazyk pre medikov, 2012
Daniel Škoviera, Helena Panczová: Biblická gréčtina, 2014

Slovníky (v chronologickom poradí)
Peter Tvrdý: Slovník latinsko-slovenský, 1923
Peter Tvrdý: Slovník slovensko-latinský, 1926
Július Špaňár, Jozef Hrabovský: Latinsko-slovenský slovník – Slovensko-latinský slovník, 1962, 8. vydanie 2012
Augustín Valentovič: Grécko-slovenský slovník, 1995
Peter Kuklica: Slovník latinských skratiek, 1995
Peter Kuklica: Slovník stredovekej latinčiny, 2000
Peter Hudymač, Peter Pristáš: Grécko-slovenský slovník k Novému zákonu, 2000
Marta Hlušíková: Latinsko-slovenský slovník, 2009
Helena Panczová: Grécko-slovenský slovník. Od Homéra po kresťanských autorov, 2012
František Šimon, Mária Bujalková: Terminologia medica latina, 2015
František Šimon, Ján Danko, Jozefa Artimová, Martin Zborovjan: Anatomický slovník, 2015

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klasická filológia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klasicka-filologia