klasická filológia
klasická filológia — vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom starej gréčtiny a latinčiny, ako aj znením a interpretáciou textov grécko-rímskeho staroveku. Hlavnými disciplínami klasickej filológie sú gramatika, literárna veda a politické a kultúrne dejiny, špeciálnymi a pomocnými disciplínami metrika, topografia, paleografia, numizmatika, epigrafika a papyrológia. Niektoré disciplíny sa od klasickej filológie oddelili (napr. klasická archeológia, staroveké dejiny), iné vznikli ako príbuzné (napr. byzantológia, lat. medievalistika, neolatinistika, orientalistika). Vzhľadom na široký komplex disciplín, ktoré klasická filológia zahŕňa, uprednostňujú niektorí bádatelia označenie veda (vedy) o antickom staroveku (nem. Altertumswissenschaft). Zúžené vymedzenie predstavujú grécistika (veda o gréckom písomníctve) a latinistika (veda o latinskom písomníctve), oddeľovanie grécistiky a latinistiky je však vzhľadom na kultúrnu prepojenosť antického sveta problematické. Vrcholnou syntetickou disciplínou klasickej filológie je textová kritika (→ textológia), ktorá zabezpečuje vedeckú úroveň vydávaného textu. Má stanoviť vzájomný vzťah odpisov ako svedkov podania textu, po vyhodnotení odchýlok (variae lectiones) ho zachytiť v rodokmeni (stemma) a rekonštruovať archetyp, t. j. najstaršie zachytiteľné znenie textu. Na opravu jednoduchšieho porušenia textu (corruptela) slúži emendácia (emendatio), zložitejšie chýbajúce časti (lacuna) sa podľa možností vypĺňajú (coniectura) alebo nechávajú nevyriešené (locus desperatus).
Klasická filológia vznikla v Alexandrii v 3. stor. pred n. l., kde vzdelanci (gr. grammatikoi) sústredení pri knižnici pracovali na vedeckom vydaní diel Homéra a ďalších školských autorov, zostavovali príručky na ich pochopenie i výklad a ustálili terminológiu. V Ríme prevažoval záujem o gramatiku a komentáre ku klasikom. V latinskej Európe v období renesančného humanizmu sa klasická filológia etablovala ako veda s názvom filológia; v 19. stor. získala prívlastok klasická na vyjadrenie elitnej kvality a na odlíšenie od novších filológií (germanistika, romanistika, slavistika, indoeuropeistika ap.). V 15. a 17. stor. vynikli talianski (L. Valla, A. Poliziano, M. Ficino), francúzski (G. Budé, J. C. a J. J. Scaligerovci), nizozemskí (Erazmus Rotterdamský, J. Lipsius, H. Grotius, Daniel Heinsius, *1580, †1655) a nemeckí (J. Reuchlin, J. Camerarius, F. Melanchton) filológovia, v 18. stor. Angličan R. Bentley. Nástupom neohumanizmu získala dominantné postavenie nemecká klasická filológia najmä vďaka významným predstaviteľom (August Boeckh, *1785, †1867; Karl Lachmann, *1793, †1851; Ulrich von Wilamowitz-Moellendorf, *1848, †1931) a udržala si ho až do polovice 20. stor. V súčasnosti sa výskum čoraz viac internacionalizuje, pričom hlavnými centrami klasickej filológie sú tradičné anglické, francúzske a nemecké univerzity, od 2. svet. vojny aj severoamerické. Vychádza vyše 700 odborných periodík (pozri tabuľku Významnejšie a širšie zamerané zahraničné klasickofilologické periodiká). Bádatelia v oblasti klasickej filológie (resp. vedy o staroveku) sa združujú v národných spoločnostiach, vrcholnou medzinárodnou organizáciou je Medzinárodná federácia spoločností klasických štúdií (fr. Fédération internationale des associations d’études classiques, FIEC; angl. International Federation of Associations of Classical Studies) založená 1948. Od 1924 každoročne vychádza aj najvýznamnejšia a najrozsiahlejšia bibliografia z oblasti vied o staroveku Année philologique. Za najkvalitnejšie kritické vydania textov gréckych a latinských autorov sa považujú edície Bibliotheca Teubneriana (skratka BT, plným názvom Bibliotheca scriptorum Graecorum et Romanorum Teubneriana, vychádza od 1849, spočiatku v Lipsku, v súčasnosti vo vydavateľstve de Gruyter v Berlíne), Oxford Classical Texts (skratka OCTs, plným názvom Scriptorum classicorum bibliotheca Oxoniensis, založená 1898 v Oxforde), tzv. Collection Budé (aj Budé, La Collection des universités de France, skratka CUF, vydávaná od 1920 spoločnosťou Association G. Budé vo vydavateľstve Belles Lettres v Paríži) a i., za svojho druhu jedinú vedeckú encyklopédiu sa považuje Paulyho a Wissowova vecná encyklopédia klasickej vedy o staroveku (Pauly’s Wissowa’s Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, 1893 – 1980, 84 zväzkov, hlavní zostavovatelia: August Friedrich Pauly a Georg Wissowa).
Na Slovensku bolo štúdium klasickej filológie úzko späté s postavením latinčiny vo verejnom, v kultúrnom a spoločenskom živote vo vtedajšom Uhorsku. Vyučovanie latinského jazyka si vyžadovalo tvorbu učebníc, gramatík a slovníkov, ako aj vydávanie a prekladanie diel latinských autorov. Diela antických autorov sa na Slovensku dostávali ako rukopisy, o čom svedčia aj zachované kódexy z 15. stor. O používaní latinských gramatík ešte pred vynálezom kníhtlače svedčí množstvo fragmentov gramatík v rukopisnej podobe. Spomedzi vtedajších vokabulárov a lexikónov je pozoruhodný tzv. Klaretov latinsko-český glosár, t. j. Glosář (Glossarius, 1359 – 64), česká učenca Bartoloměja z Chlumce. Obdobie humanizmu a renesancie spojené s rozšírením tlačených kníh prinieslo sprístupnenie nových poznatkov z oblasti antiky. Záujem o štúdium diel antických autorov vzrástol najmä v 2. pol. 16. stor. Rektormi viacerých mestských škôl sa stali humanistickí vzdelanci, ktorí vydávali študijné pomôcky s výňatkami diel Ciceróna, Horácia, Vergília a i. V Bardejove pôsobil V. Ecchius (popri vlastnej tvorbe v latinčine vydal diela Horácia, Prudentia, sv. Augustína a i.). Najvýznamnejším slovenským klasickým filológom v tomto období bol trnavský rodák J. Sambucus, ktorý vydal diela viacerých gréckych a rímskych autorov. Najstarší údaj o zavedení klasickej gréčtiny do vyučovania na Slovensku pochádza z 1539 a súvisí s bardejovskou latinskou školou pod vedením L. Stöckela. Sambucov súčasník (a žiak L. Stöckela) M. Rakovský vydával v zahraničí preklady, ale aj vlastné básnické a prozaické diela v latinčine. V tomto období vzniklo množstvo prekladov z gréčtiny do latinčiny (napr. Euripidove tragédie v latinských prekladoch Ž. Tordu). K najviac vydávaným antickým autorom na Slovensku patrili Cicero, Vergílius, Ovídius a Seneca Ml. V 17. – 18. stor. boli vydávané (s poznámkovým aparátom) diela Horácia, Vergília a Juvenála, ale aj dramatické texty (Terentiove a Plautove komédie) a rétorické príručky s výňatkami, sentenciami a citátmi antických rétorov.
Základnou pomôckou pri výučbe latinčiny boli po dlhý čas učebnice rímskeho gramatika A. Donata Menšia gramatika (Ars minor) a na ňu nadväzujúca Väčšia gramatika (Ars maior), ktoré na Slovensku prvýkrát vytlačil bardejovský kníhtlačiar D. Gutgesel a 1578 upravil P. Kyrmezer. Z Donatových gramatík vychádzal aj Lukáš Fabinus (†1586) pri zostavovaní učebnice Exempla declinationum et conjugationum (2. pol. 16. stor.) o skloňovaní a časovaní v latinčine. V evanjelických školách sa uprednostňovali gramatiky latinského a gréckeho jazyka F. Melanchtona, v katolíckych školách latinská gramatika portugalského jezuitu Manuela Álvaresa (*1526, †1582). Viacero vydaní mala aj učebnica latinčiny J. A. Komenského Janua linguarum reserata (1631; v Komenského vlastnom preklade do češtiny ako Dvéře jazyků otevřené, 1633) známa ako Brána jazykov otvorená. Na začiatku 18. stor. M. Bel prepracoval a vydal o. i. dve učebnice latinčiny, v ktorých vychádzal z pôvodných diel svojho učiteľa, profesora na univerzite v Halle, Christophora Cellaria (aj Keller, *1638, †1707): Latinskú gramatiku podľa ľahkej učebnej metódy Ch. Cellaria (doslovne Latinská gramatika s obnovenou ľahkosťou učebnej metódy Ch. Cellaria, Grammatica Latina facilitati restituta ad modum Christophori Cellarii, 1717) a štvorjazyčný latinsko-nemecko-maďarsko-český (resp. v slovakizovanej češtine písaný) slovník Cellariov osvedčený a vyskúšaný slovníček latinčiny zostavený podľa určitého prirodzeného poriadku (Christophori Cellarii latinitatis probatae et exercitae liber memorialis naturali ordine dispositus, 1719); samostatne vypracoval a vydal o. i. Základy starej a novej rétoriky s Poetikou (Retorices veteris et novae praecepta. Accessit Poetica, 1717) obsahujúce metodiku vyučovania latinčiny. V tomto období vychádzali aj viacrečové lexikóny a obsiahle glosáre, najmä latinsko-nemecké, neskôr latinsko-nemecko-maďarsko-české, ale aj slovenské. A. Bernolák dovŕšil kodifikáciu spisovnej slovenčiny 6-zväzkovým dielom Slovár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí (Lexikon slavicum, bohemico-latino-germanico-ungaricum, 1825 – 27). V 19. stor. vychádzali stručnejšie školské slovníky obsahujúce slovnú zásobu jednotlivých diel antických autorov. Významnými prekladateľmi antických textov na začiatku 19. stor. bol o. i. J. Palkovič, v 20. rokoch 19. stor. J. Hollý a v 2. pol. 19. stor. Emil Černý (*1840, †1913), ktorý však (od 1868) pôsobil v emigrácii v Rusku, kde zostavil aj niekoľko učebníc gréčtiny a dva grécko-ruské slovníky.
V 20. stor. sa klasická filológia rozvíjala na Slovensku spočiatku zásluhou českých klasických filológov. Krátko po vzniku Univerzity Komenského v Bratislave (1919) založil A. Kolář na Filozofickej fakulte Klasický seminár (1922), ktorý od 1929 viedol J. Ludvíkovský. Po 2. svet. vojne tam pôsobili slovenskí profesori a prekladatelia M. Okál, J. Špaňár, P. Kuklica, D. Škoviera, J. Burian, P. Valachovič a i., ktorí spoločne prispeli k rozvoju filologických, filozofických a kultúrnohistorických disciplín. Pozornosť sa okrem výskumu venovala prekladom základných antických umeleckých a filozofických diel, ktorých autormi boli M. Okál (Ilias a Odysseia, Aristofanove komédie, Sofoklove tragédie, diela gréckych atomistov, Epikurove diela a i.), J. Špaňár (Platónove dialógy, preklady z diel Lukiana, Aristotela, Hérakleita z Efezu a i.), P. Kuklica (Aristotelova Rétorika, Thukydidés a i.). Dnešná Katedra klasickej a semitskej filológie (ako pokračovateľka Klasického seminára) spolupracuje o. i. s Rakúskou akadémiou vied a ako jediná na Slovensku má akreditáciu na postgraduálne štúdium v klasickej filológii; od 90. rokov 20. stor. tam pôsobia o. i. Jana Grusková (*1970) a Ľudmila Buzássyová (*1968). Dejiny katedry i klasickej filológie na Slovensku sčasti opísal D. Škoviera v knihe Miloslav Okál. Prvý slovenský profesor klasickej filológie (2013).
Slovenskú produkciu v oblasti klasickej filológie zaznamenáva Bibliografia gréckych a latinských štúdií v Slovenskej republike za roky 1993 – 2005 (2006, zostavili Erika Juríková, *1974, D. Škoviera a P. Valachovič). Vývin klasickej filológie približuje publikácia 10 rokov Slovenskej republiky – 10 rokov klasických štúdií (2004). Problematikou vyučovania latinčiny sa zaoberá D. Škoviera v príspevku Poznámky k vyučovaniu latinčiny v univerzitnom štúdiu do reformy školstva roku 2008 (Sambucus VIII/2012). Dlhoročnými pomôckami študentov klasickej filológie boli diela Gramatika latinského jazyka. Pomocná vysokoškolská učebnica (1960, 3. vydanie pod názvom Latinská gramatika, 1998) J. Špaňára a J. Horeckého a Latinsko-slovenský slovník – Slovensko-latinský slovník (1962, 8. vydanie 2012) J. Špaňára a Jozefa Hrabovského (*1909, †1996). R. 2009 vyšiel Latinsko-slovenský slovník Marty Hlušíkovej (*1952). Absenciu grécko-slovenského slovníka nahrádzali od 2. pol. 19. stor. až do súčasnosti grécko-české prekladové slovníky českého klasického filológa Františka Lepařa (*1831, †1899). R. 2012 vyšiel obsiahly (32-tis. hesiel), dôsledne spracovaný Grécko-slovenský slovník Heleny Panczovej (*1975). Na klasickú i na novozákonnú gréčtinu (koiné) sa zameriava vysokoškolská učebnica Biblická gréčtina (2014) H. Panczovej a D. Škovieru nadväzujúca na skriptá Mathemata Graeca (1999, 2002, 2008). P. Kuklica zostavil Slovník latinských skratiek (1995) a Slovník stredovekej latinčiny (2000). Literatúru a reálie v rozsahu stredoškolskej látky spracovali Ján Janovjak (*1893, †1977) a J. Špaňár v knihe Život a literatúra v antickom Ríme (1961, 1969). Od 1969 vychádza na Filozofickej fakulte UK cudzojazyčná univerzitná ročenka Graecolatina et orientalia, ktorú redigovali M. Okál (1969 – 79), L. Drozdík (1969 – 95), Etela Šimovičová (*1921, †2013; 1980 – 89), D. Škoviera (1997 – 2019), J. Grusková (od 2014 dodnes) a Zuzana Gažáková (*1977; od 2014 dodnes).
V súčasnosti sa latinistika s gréckym minimom vyučuje aj na Trnavskej univerzite (od 1992), kde vychádza periodikum Sambucus, na Prešovskej univerzite (od 1992) i na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach (od 2010) v rámci študijného programu klasické jazyky alebo v podobe akcentujúcej latinistiku v rámci študijného programu latinský jazyk a literatúra (v kombinácii s inými odbormi). R. 1969 bola na Filozofickej fakulte UK z iniciatívy M. Okála a J. Horeckého založená Jednota klasických filológov (dnes Slovenská jednota klasických filológov pri SAV, SJKF), ktorej publikačným orgánom je periodikum Auriga – Zprávy Jednoty klasických filologů vydávané v Prahe, ktoré nadviazalo na Zprávy jednoty klasických filologů (1959 – 92/93) i na predchádzajúce Listy filologické (založené 1873). R. 1998 vznikla z iniciatívy bratislavskej katedry aj Spoločnosť novogréckych štúdií.
Významnejšie a širšie zamerané zahraničné klasickofilologické periodiká (výber) | |
---|---|
Acta antiqua Academiae Scientiarum Hungaricae | Maďarsko (Budapešť) |
American Journal of Philology | USA (Baltimore, Md.) |
Antike und Abendland | Nemecko (Berlín)/USA (New York, N. Y.) |
Argos | Argentína (Buenos Aires) |
Classical Quarterly | Spojené kráľovstvo (Oxford) |
Classical Revue | Spojené kráľovstvo (Oxford) |
Eirene | Česko (Praha) |
Emerita | Španielsko (Madrid) |
Eos | Poľsko (Varšava) |
Gnomon | Nemecko (Berlín/Mníchov) |
Hermes | Nemecko (Berlín/Stuttgart) |
Latomus | Belgicko (Brusel) |
Les Études classiques | Belgicko (Namur) |
Lustrum | Nemecko (Göttingen) |
Mnemosyne | Holandsko (Leiden) |
Museum Helveticum | Švajčiarsko (Bazilej) |
Philologus | Nemecko (Berlín) |
Revue des études grecques | Francúzsko (Paríž) |
Revue des études romaines | Francúzsko (Paríž) |
Rheinisches Museum | Nemecko (Frankfurt nad Mohanom) |
Studii clasice | Rumunsko (Bukurešť) |
Vestnik drevnej istorii | Rusko (Moskva) |
Wiener Studien | Rakúsko (Viedeň) |
Živa antika | Macedónsko (Skopje) |
Preklady diel antických autorov do slovenčiny v 20. – 21. stor. | |||
---|---|---|---|
Autor starogréckeho alebo latinského originálu | Názov slovenského prekladu | Prekladateľ | Rok vydania |
Aischylos | Orestea. Prikovaný Prometeus | Vojtech Mihálik, Miloslav Okál | 1995 |
Aischylos | Oresteia | Vojtech Mihálik | 1988 |
Aischylos | Prikovaný Prometheus | Miloslav Okál | 1960, 2010 |
Alkmaión z Krotónu | * | Július Špaňár | |
Ammianus Marcellinus | Rímske dejiny | Daniel Škoviera (Cena J. Hollého za umelecký preklad) | 1988 |
Anaxagoras z Klazomén | * | Július Špaňár | |
Anaximandros z Miléta | * | Július Špaňár | |
Anaximenés z Miléta | * | Július Špaňár | |
Anonymus Iamblichi | * | Július Špaňár | |
Antifón | * | Július Špaňár | |
Antisthenés | Antisthenés (Zlomky) | Andrej Kalaš | 2010 |
apokryfy | Apokryfy. Mimokánonické (deuterokánonické) spisy Starej zmluvy podľa Septuaginty | Karol Gábriš | 1990 |
Apuleius (lat. Lucius Apuleius) | Amor a Psycha | Ignác Šafár | 1944, 1959 |
Apuleius | Premeny čiže Zlatý somár | Viera Bunčáková | 1962, 1979 |
Aristofanés | Acharňania. Jazdci | Miloslav Okál | 2014 |
Aristofanés | Jazdci. Oblaky | Miloslav Okál | 1992 |
Aristofanés | Komédie (Lysistrata. Acharňania. Ženy na sneme. Vtáci. Plutos) | Miloslav Okál | 1966 |
Aristofanés | Lysistrata | Miloslav Okál | 2015 |
Aristofanés | Lýsistrata | Vojtech Mihálik | 1969, 1971, 1996 |
Aristofanés | Mier. Plutos | Miloslav Okál | 2014 |
Aristofanés | Oblaky | Miloslav Okál | 1947 |
Aristofanés | Oblaky. Osy | Miloslav Okál | 2014 |
Aristofanés | Osy. Mier. Sviatok žien | Miloslav Okál | 1992 |
Aristofanés | Sviatok žien. Na sneme | Miloslav Okál | 2015 |
Aristofanés | Vtáci. Žaby | Miloslav Okál | 2010 |
Aristofanés | Žaby | Miloslav Okál | 1982 |
Aristón z Chia | **** | Miloslav Okál | |
Aristoteles (gr. Aristotelés) | Aténska ústava | editori Alexander Bröstl, Pavel Holländer | 2009 |
Aristoteles | Etika Nikomachova | Július Špaňár | 1979, 2011 |
Aristoteles | Fyzika (in: **) | Július Špaňár | |
Aristoteles | Hymnus na Hermeia. Epigram na Hermeia; in: Diogenés Laërtský: Životopisy slávnych filozofov I, II | Miloslav Okál | 1954 |
Aristoteles | O duši. Malé spisy o prírode | Peter Kuklica | pravdepodobný rok vydania 2018 |
Aristoteles | O nebi. O vzniku a zániku | Miloslav Okál | 1985, 2012 |
Aristoteles | Poetika | Miloslav Okál | 1944 |
Aristoteles | Poetika | Miloslav Okál (súčasťou diela je VIII. kniha Politiky, preklad Peter Kuklica) | 2009 |
Aristoteles | Poetika. Rétorika. Politika | Miloslav Okál (Poetika), Peter Kuklica (Rétorika, Politika) | 1980 |
Aristoteles | Politika | Július Špaňár | 1988, 2006, 2009 |
Aristoteles | Rétorika | Peter Kuklica | 1980, 2009 |
atomisti | * | Miloslav Okál | |
sv. Augustín (lat. Augustinus Aurelius Madauriensis) | Boží štát I, II | Matej Pätoprstý, Štefan Dian, Ján Kováč | 1948 |
sv. Augustín | O kresť. náuke – O milosti a slobodnej vôli | Marcela Andoková, Róbert Horka | 2004 |
sv. Augustín | O Trojici, kniha XIV (in: Antológia. Patristika a scholastika) | Marcela Andoková | 2009 |
sv. Augustín | O učiteľovi | Daniel Škoviera | 1995 |
sv. Augustín | Proti akademikom. O blaženom živote. O pravom náboženstve (in: ***) | Augustín Valentovič | |
sv. Augustín | Vyznania | Ján Kováč | 1948, 1997 |
sv. Bazil Veľký (gr. Basileios) | Listy II (roky 375 – 378). Hexaémeron | Daniel Škoviera | 2002 |
sv. Bazil Veľký | Povzbudenie mladým. Listy I (roky 357 – 374) | Daniel Škoviera | 1999 |
Caesar (lat. Gaius Iulius Caesar) | Zápisky o vojne v Galii | Jozef Hrabovský | 1966 |
Caesar | Zápisky o vojne v Galii. Zápisky o občianskej vojne. Alexandrijská vojna. Africká vojna. Hispánska vojna | Jozef Hrabovský, Adriena Slamová, Tomáš Oravec | 1988 |
Catullus (lat. Gaius Valerius Catullus) | (in) Múza odvracia smrť | Viera Bunčáková, Ignác Šafár | 1970 |
Catullus | Nenávidím a ľúbim | Vojtech Mihálik (prémia ceny J. Hollého) | 1994 |
Catullus | Nenávidím a milujem | Ignác Šafár | 1962 |
Cicero (lat. Marcus Tullius Cicero) | Rečník. Reči proti Catilinovi. Filipiky a iné | Adriana Oravcová, Jana Rovenská, Adriena Slamová, Daniel Škoviera, Martin Vozák | 1982 |
Cicero | Reč za básnika A. Licinia Archiu | Gustav Erhart (český klasický filológ) | 1927 |
Cicero | Tuskulské rozhovory. Laelius o priateľstve a iné | Jana Bartosiewiczová, Etela Šimovičová, Daniel Škoviera | 1982 |
Curtius Rufus (lat. Quintus Curtius Rufus) | Dejiny Makedónca Alexandra Veľkého I-V, Dejiny Makedónca Alexandra Veľkého VI-X | Ivan Janek | 2015 |
Cyprián z Kartága (lat. Thascius Caecilius Cyprianus) | O správaní panien (in: O nepravej ženskej kráse) | Helena Panczová | 2007 |
Démokritos z Abdéry | * | Miloslav Okál | |
Démokritos z Abdéry | Demokritos a iní gr. atomisti | Miloslav Okál | 1952 |
Diogenés Laërtský (gr. Diogenés Laërtios) | Životopisy slávnych filozofov I, II | Miloslav Okál | 1954 |
Diogenés Laërtský | Životopisy slávnych filozofov | Miloslav Okál | 2007, 2016 |
Dionysius Areopagita (gr. Dionysios Areiopagités) | Timotejovi o mystickej teológii (in: Antológia. Patristika a scholastika) | Juraj Vittek | 2009 |
Egeria | Púť do Svätej Zeme. Itinerarium Egeriae | Helena Panczová | 2006 |
Empedoklés z Akragantu | * | Július Špaňár | |
Epikuros | ** | Miloslav Okál | |
Epikuros | O šťastnom živote | Miloslav Okál | 1989 |
Epikuros | O šťastnom živote I, II | Miloslav Okál | 2013 |
Euklides z Alexandrie | Základy | Ján Čižmár | 2022 |
Euripidés | Medea | Vojtech Mihálik | 1995 |
Euripidés | Médeia | Vojtech Mihálik | 1986 |
Euripidés | Trójanky | Miloslav Okál | 2010 |
Ezop (gr. Aisópos)/Phaedrus | Ezopove bájky | Eugen Rott | 1944 |
Ezop /Phaedrus | Ezopove bájky | Etela Šimovičová | 1. vydanie pod názvom Ezopské bájky, 1966; 5. vydanie Ezopove bájky/ Aesop’s fables, 2009 |
Faleas | * | Július Špaňár | |
Filolaos z Krotónu | * | Július Špaňár | |
Gellius (lat. Aulus Gellius) | Attické noci | Eleonóra Vallová | 1987 |
Gorgias z Leontín | * | Július Špaňár | |
sv. Gregor Naziánsky (gr. Grégorios) | Listy vo veršoch | Erika Brodňanská | 2012 |
sv. Gregor Naziánsky | Proti ženám, čo sa príliš krášlia (in: O nepravej ženskej kráse) | Erika Brodňanská | 2007 |
Hérakleitos z Efezu | Život a učenie Herakleita z Efezu | Július Špaňár | 1954 |
Hérakleitos z Efezu | * | Július Špaňár | |
Hérodotos | Dejiny | Július Špaňár | 1985 |
Hippasos | * | Július Špaňár | |
Hippias z Elidy | * | Július Špaňár | |
Hippodamos z Miléta | * | Július Špaňár | |
Homér (gr. Homéros) | Ílias | Miloslav Okál | 1962, 1986 |
Homér | Ílias I-XII, Ílias XIII-XXIV | Miloslav Okál | 2011 |
Homér | Odysseia | Miloslav Okál | 1966, 1986 |
Homér | Odysseia I-XII, Odysseia XIII-XXIV | Miloslav Okál | 2011 |
Horácius (lat. Quintus Horatius Flaccus) | (in) Múza odvracia smrť | Viera Bunčáková, Ignác Šafár | 1970 |
Horácius | Ódy a epódy | Ignác Šafár | 1965 |
Horácius | O umení básnickom. Satiry. Listy | Ignác Šafár, Július Špaňár; prebásnili Ľubomír Feldek, Daniel Hevier a Štefan Moravčík | 1986 |
Chrysippos | **** | Miloslav Okál | |
Iustinus (lat. Marcus Iunianus Iustinus) | Výťah z Filippských dejín Pompeia Troga I, II | Ivan Janek | 2016 |
Juvenál (lat. Decimus Iunius Iuvenalis) | O mužskej skazenosti (satiry č. 2, 5, 9, 13) | Vojtech Mihálik | 1987 |
Juvenál | O spisbe a učbároch (satiry č. 1, 7, 14) | Vojtech Mihálik | 1989 |
Juvenál | O ženskej skazenosti (satira č. 6) | Vojtech Mihálik | 1984 |
Kleanthés | **** | Miloslav Okál | |
Kratylos | * | Július Špaňár | |
Kritias | * | Július Špaňár | |
Lactantius (lat. Lucius Caecilius Firmianus Lactantius) | O hneve Božom | Tomáš F. Bajus | 2005 |
Lactantius | O smrti prenasledovateľov | Emanuel Jirkal | 2013 |
Leukippos | * | Miloslav Okál | |
Lívius (lat. Titus Livius) | Hrdinské báje Ríma | Etela Šimovičová | 1978 |
Longos | Dafnis a Chloe | Július Špaňár | 1963 |
Lukianos zo Samosaty | Rozhovory bohov a iné satirické prózy | Július Špaňár | 1962 |
Marcus Aurelius (lat. Marcus Aurelius Antoninus) | Hovory so sebou (Denník rímskeho cisára) | Miloslav Okál | 1995 |
Marcus Aurelius | Myšlienky | Miloslav Okál | 1976 |
Marcus Aurelius | Myšlienky k sebe | Miloslav Okál | 2006 |
Marcus Aurelius | Myšlienky k sebe samému | Miloslav Okál | 1943, 2015 |
Melissos zo Samu | * | Július Špaňár | |
Menandros | Odľud | Miloslav Okál | 2010 |
Minucius Felix (lat. Marcus Minucius Felix) | Marka Minúcia Felixa Oktávius | Ján Marko | 1950 |
Musaios | Héro a Leander | Ignác Šafár | 1971, 2000, 2004 |
Nepos (lat. Cornelius Nepos) | Životopisy znamenitých vojvodcov cudzích národov | Ivan Janek | 2015 |
Ovídius (lat. Publius Ovidius Naso) | Lieky proti láske | Vojtech Mihálik, Viera Bunčáková | 1964, 1966, 1974 |
Ovídius | (in) Ľúbostné elégie | Ignác Šafár | 1961, 2013 |
Ovídius | Metamorfózy | Ignác Šafár (laureát Ceny J. Hollého za umelecký preklad) | 1979 |
Ovídius | Metamorfózy I-VIII, Metamorfózy IX-XV | Ignác Šafár | 2012 |
Ovídius | (in) Múza odvracia smrť | Viera Bunčáková, Ignác Šafár | 1970 |
Ovídius | Premeny | básnicky prerozprával pre deti Viliam Turčány | 1970 |
Ovídius | Premeny | Viliam Turčány | 2000, 2003 |
Ovídius |
Umenie milovať I, Umenie milovať II, Umenie milovať III |
Vojtech Mihálik | 1970, 1971, 1972 |
Ovídius | Umenie milovať. Lieky proti láske | Vojtech Mihálik (v jaz. spolupráci s Vierou Bunčákovou) | 1974, 2011 |
Ovídius | Výber z poézie | Ignác Šafár | 1954 |
Parmenidés z Eley | * | Ignác Šafár | |
Petronius (lat. Gaius Petronius Arbiter) | Satirikon | Ján Žigo | 1963 |
Platón | Dialógy | Július Špaňár | 1980 |
Platón | Dialógy (zv. I-III) | Július Špaňár (laureát Ceny J. Hollého za umelecký preklad) | 1990 |
Platón | Obrana Sokrata. Siedmy list. Teaitetos. Faidon. Faidros. Symposion. Parmenides. Sofista. Timaios. Štát (in:*) | ||
Platón | Sokratova obrana (in: Xenofón: Spomienky na Sokrata. Platón: Sokratova obrana) | Július Špaňár | 1970 |
Platón | Štát | Július Špaňár | 2006, 2009 (2. a 3. vydanie) |
Platón | Ústava | Július Špaňár | 1980 |
Plautus (lat. Titus Maccius Plautus) | Chvastúň | Ignác Šafár | 1962, 1973 |
Plautus | Strašidlo | Ignác Šafár | 1982 |
Plótinos | ** | Július Špaňár | |
Plutarchos | Životopisy (výber) | Miloslav Okál | 1953, 2014 |
Plutarchos | Životopisy slávnych Grékov a Rimanov I, II | Peter Kuklica, Daniel Škoviera | 2008 |
predsokratovci | * | Miloslav Okál, Július Špaňár | |
Prodikos | * | Július Špaňár | |
Propertius (lat. Sextus Propertius) | (in) Ľúbostné elégie | Ignác Šafár | 1961, 2013 |
Propertius | (in) Múza odvracia smrť | Viera Bunčáková, Ignác Šafár | 1970 |
Prótagoras | * | Július Špaňár | |
Pytagoras zo Samu | * | Július Špaňár | |
Sallustius (lat. Gaius Sallustius Crispus) | Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie | Viera Bunčáková | 1973 |
Sallustius | Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie (in: Velleius: Dejiny Ríma. Sallustius: Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie) | Viera Bunčáková, Jana Bartosiewiczová | 1987 |
Sapfó | Piesne | Vojtech Mihálik | 1980, 1984 |
Seneca Mladší (lat. Lucius Annaeus Seneca Minor) | Hry (Agamemnón, Oidipus, Faidra, Médeia, Trójanky) | Martina Borodovčáková; prebásnil Ľubomír Feldek | 2017 |
Seneca Mladší | Listy I, II | Miloslav Okál | 1947 |
Seneca Mladší | Listy Luciliovi I-X Listy Luciliovi XI-XX | Miloslav Okál | 2012 |
Seneca Mladší | Myšlienky | Tomáš Oravec | 1997 |
Sextus Empiricus (gr. Sextos Empeirikos) | Základy pyrrhonskej skepsy | Július Špaňár | 1984 |
Sofoklés | Antigona | Miloslav Okál, František Šubík (Andrej Žarnov) | 1958 |
Sofoklés | Antigona | Ľubomír Feldek, Július Špaňár | 1974, 1982 |
Sofoklés | Elektra | Viera Bunčáková | 1979 |
Sofoklés | Kráľ Oidipus | Miloslav Okál, František Šubík (Andrej Žarnov) | 1957 |
Sofoklés | Kráľ Oidipus. Oidipus na Kolóne. Antigona | Miloslav Okál, František Šubík (Andrej Žarnov) | 2011 |
Sofoklés | Oidipus na Kolóne | Miloslav Okál | 1961 |
Sofoklés | Vládca Oidipus | Vojtech Mihálik | 1965 |
Suetonius | Životopisy rím. cisárov | Etela Šimovičová | 1964, 1974, 2010 |
Sulpicia | (in) Ľúbostné elégie | Ignác Šafár | 1961, 2013 |
Tacitus, lat. Publius (al. Gaius) Cornelius Tacitus | Agricola. Anály. Germánia. Histórie | Jana Rovenská, Ján Žigo, Mariana Paulinyová | 1980 |
Tacitus | Letopisy | František Kašpar (český klasický filológ) | 1926 |
Tacitus | Od skonu božského Augusta (Annales a Historiae) | Ján Žigo | 1970 |
Táles z Miléta | * | Július Špaňár | |
Tertullianus (lat. Quintus Septimius Florens Tertullianus) | O pestovaní ženskej krásy. O závoji panien (in: O nepravej ženskej kráse) | Helena Panczová | 2007 |
Theofrastos z Eresu | Metafyzika. O vnímaní (in:**) | Miloslav Okál | |
Thrasymachos | * | Július Špaňár | |
Thukydidés | Dejiny peloponézskej vojny I-IV, Dejiny peloponézskej vojny V-VIII | Peter Kuklica | 1985, 2010 |
Tibullus (lat. Albius Tibullus) | (in) Ľúbostné elégie | Ignác Šafár | 1961, 2013 |
Tibullus | (in) Múza odvracia smrť | Viera Bunčáková, Ignác Šafár | 1970 |
Velleius Paterculus (lat. Gaius Velleius Paterculus) | Dejiny Ríma (in: Velleius: Dejiny Ríma. Sallustius: Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie) | Viera Bunčáková, Jana Bartosiewiczová | 1987 |
Vergílius (lat. Publius Vergilius Maro) | Aeneas. Pradávne príbehy | básnicky prerozprával pre deti Viliam Turčány | 1981 |
Vergílius | Aeneis | Viera Bunčáková, Pavel Bunčák | 2013 |
Vergílius | Bukoliky (in: Vergilius: Bukoliky. Anonymní autori: Recepty Salernskej lekárskej školy) | Viliam Turčány (Prémia ceny J. Hollého) | 1993 |
Vergílius | Eneida | Ján Hollý | 1950 (1. vydanie 1828) |
Vergílius | Eneida | Viera Bunčáková, Pavel Bunčák | 1969 |
Vergílius | (in) Múza odvracia smrť | Viera Bunčáková, Ignác Šafár | 1970 |
Xenofanés z Kolofónu | * | Július Špaňár | |
Xenofón | Anabáza | Július Špaňár | 1987 |
Xenofón | Grécke dejiny | Július Špaňár | 1985 |
Xenofón | Hostina. Sokratova obhajoba | Ivan Kalaš | 2006 |
Xenofón | O prosperujúcej domácnosti | Ivan Kalaš | 2007 |
Xenofón | Spomienky na Sokrata (in: Xenofón: Spomienky na Sokrata. Platón: Sokratova obrana) | Etela Šimovičová | 1970 |
Xenofón z Efezu | Efezský príbeh o láske | Daniel Škoviera | 1977 |
Zénón z Eley | * | Július Špaňár | |
Zénón z Kitia | **** | Miloslav Okál | |
Pozn.: Preklady diel jedného autora sú usporiadané abecedne (nie chronologicky) Preklady označené * vyšli v týchto súboroch (antológiách): * Antológia z diel filozofov. Predsokratici a Platón (1. zväzok série), 1970; 2. vydanie pod názvom Antológia z diel filozofov. Predsokratovci a Platón, 1998 ** Antológia z diel filozofov. Od Aristotela po Plotina (2. zväzok série), 1972; 2. vydanie 2007 *** Antológia z diel filozofov. Patristika a scholastika (3. zväzok série), 1975 **** Zlomky starých stoikov, 1984, pravdepodobný rok nového vydania 2018 |
Súbory prekladov | ||
---|---|---|
Názov | Prekladateľ | Rok vydania |
Amazonky | Jana Bartosiewiczová, Daniel Škoviera | 1983 |
Antológia. Patristika a scholastika | Marcela Andoková, Michal Chabada a kolektív prekladateľov | 2009 |
Antológia z diel filozofov. Predsokratici a Platón (1. zväzok série); 2. vydanie pod názvom Antológia z diel filozofov. Predsokratovci a Platón | Miloslav Okál, Július Špaňár | 1970, 1998 |
Antológia z diel filozofov. Od Aristotela po Plotina (2. zväzok série) | Miloslav Okál, Július Špaňár | 1972, 2007 |
Antológia z diel filozofov. Patristika a scholastika (3. zväzok série) | Viera Bunčáková, Július Špaňár, Augustín Valentovič | 1975 |
Múza odvracia smrť | Viera Bunčáková, Ignác Šafár | 1970 |
O nepravej ženskej kráse | Erika Brodňanská, Helena Panczová | 2007 |
Po cestách Asklépiových | Jana Bartosiewiczová, Daniel Škoviera (v rámci širšieho kolektívu prekladateľov) | 1994 |
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I (časť venovaná latinským a gréckym antickým prameňom) | Daniel Škoviera, Pavol Valachovič | 1998, 2011 |
Únoscovia ohňa | kolektív prekladateľov | 1986 |
Zlomky starých stoikov | Miloslav Okál | 1984, pravdepodobný rok nového vydania 2018 |
Pozn.: Súpis neobsahuje preklady diel byzantskej gréckej ani stredovekej a novovekej latinskej literatúry Editorom 1. vydania série Antológia z diel filozofov (10 zväzkov) bol Igor Hrušovský ml. |
Učebnice latinskej a starogréckej gramatiky, čítanky (s výňatkami antických textov) a cvičebnice vydané na Slovensku v 20. – 21. stor. (v chronologickom poradí) |
---|
Július Špaňár, Jarmila Vajcíková: Latinská čítanka pre 2. – 4. triedu gymnázií, 1950 |
Július Špaňár, Emanuel Kettner: Cvičebnica latinského jazyka pre 9. – 10. postupný ročník všeobecnovzdelávacích škôl, 1955, 4. vydanie 1961 |
Július Špaňár, Alfréd Bollardt: Cvičebnica latinského jazyka pre zdravotnícke školy, 1957, 5. vydanie 1964 |
Július Špaňár, Ján Horecký: Gramatika latinského jazyka. Pomocná vysokoškolská učebnica, 1960, 3. vydanie pod názvom Latinská gramatika, 1998 |
Július Špaňár, Emanuel Kettner: Latinčina pre 1. – 3. ročník SVŠ, 3. vydanie, 1968 |
Július Špaňár, Emanuel Kettner: Latinčina pre gymnáziá, 6. vydanie, 2006 |
Ľudmila Ozábalová: Latinský jazyk pre farmaceutov, 1997, 5. vydanie pod názvom Latinčina pre farmaceutov, 2013 |
Daniel Škoviera, Helena Panczová: Mathemata Graeca. Základy biblickej gréčtiny, 1999, 3. vydanie 2008 |
František Šimon, Silvia Gerecová: Latinčina pre medikov, 2003 |
Helena Panczová: Ars Grammatica, 2004 |
František Šimon, Jozefa Artimová, Artur Kolařík: Latinčina pre ošetrovateľov, 2006 |
Alexandra Dekanová, Emanuel Jirkal: Ita! Latinčina (Základy + slovníček), 2007 |
František Šimon, Mária Bujalková: Latinský jazyk pre medikov, 2012 |
Daniel Škoviera, Helena Panczová: Biblická gréčtina, 2014 |
Slovníky (v chronologickom poradí) |
---|
Peter Tvrdý: Slovník latinsko-slovenský, 1923 |
Peter Tvrdý: Slovník slovensko-latinský, 1926 |
Július Špaňár, Jozef Hrabovský: Latinsko-slovenský slovník – Slovensko-latinský slovník, 1962, 8. vydanie 2012 |
Augustín Valentovič: Grécko-slovenský slovník, 1995 |
Peter Kuklica: Slovník latinských skratiek, 1995 |
Peter Kuklica: Slovník stredovekej latinčiny, 2000 |
Peter Hudymač, Peter Pristáš: Grécko-slovenský slovník k Novému zákonu, 2000 |
Marta Hlušíková: Latinsko-slovenský slovník, 2009 |
Helena Panczová: Grécko-slovenský slovník. Od Homéra po kresťanských autorov, 2012 |
František Šimon, Mária Bujalková: Terminologia medica latina, 2015 |
František Šimon, Ján Danko, Jozefa Artimová, Martin Zborovjan: Anatomický slovník, 2015 |