klarinet

Text hesla

klarinet [fr. > tal.], tal. clarinetto, angl. clarinet — jednojazýčkový drevený dychový hudobný nástroj s cylindrickým vŕtaním. Bol vyvinutý zač. 18. stor. členom norimberskej nástrojárskej rodiny Johannom Christophom Dennerom (*1655, †1707) zdokonalením hudobného nástroja chalumeau, zvukom pripomínal trúbku klarinu (tal. clarina, aj chiarina; odtiaľ názov klarinet). Vyrába sa z grenadilového (získavané z dreviny rodu dalbergia), ebenového alebo zimozeleňového dreva, príp. z plastu. Má tvar tenkej trubice, ktorá je v spodnej časti mierne kónicky rozšírená, so sústavou klapiek a otvorov. Skladá sa z horného dielu – náustka (tzv. hubičky), na ktorom je pomocou kovového prstenca (strojčeka) alebo motúzom pripevnený jednoduchý, 7 cm dlhý trstinový jazýček (v staršom názvosloví plátok), z krátkeho dielu – súdka (jeho miernym vysunutím sa nástroj dolaďuje), dvoch stredných dielov, na ktorých je umiestnený klapkový mechanizmus, a z ozvučnice lievikovitého tvaru. V priebehu historického vývoja klarinetu sa presadili dva hmatové systémy, a to Böhmov (nazvaný podľa Theobalda Böhma, *1794, †1881) a Oehlerov (aj Öhlerov; nazvaný podľa Oskara Oehlera, *1858, †1936) hmatový systém, ktoré sa navzájom líšia sústavou klapiek a dierok. Hráč pri hre nárazom výdychu rozochvieva trstinový jazýček pripevnený k náustku (hubičke), ktorý sa periodicky primkýna a odchyľuje od jeho okrajov, čím nastáva chvenie vzduchového stĺpca v nástroji a vzniká tón. Základný tónový rozsah klarinetu sa rozširuje prefukovaním do duodecimy, čím sa dosahuje rozpätie takmer štyroch oktáv (es) eg3 (c4). Nástroj sa ustálil v ladení B (najčastejšie používaný klarinet s dĺžkou 66 cm), A, Es a C, používa sa aj (od B klarinetu) o oktávu nižšie znejúci basový klarinet v ladení B. Menej často sa používajú klarinety v ladení G, As a D, basetový roh v ladení F a basetový klarinet v ladení A, ako aj altový klarinet v ladení Es a i. Prvé skladby pre klarinet vytvorili W. A. Mozart, K. Stamitz a L. van Beethoven, s obľubou sa však využíval najmä v období romantizmu, napr. v tvorbe C. M. von Webera, L. Spohra, R. Schumanna, J. Brahmsa a i. Pre svoj mnohostranný výraz sa klarinet používa vo všetkých hudobných žánroch, v sólovej, komornej i v orchestrálnej hudbe.

Popis ilustrácie

Klarinet

Text hesla

klarinet [fr. > tal.], tal. clarinetto, angl. clarinet — jednojazýčkový drevený dychový hudobný nástroj s cylindrickým vŕtaním. Bol vyvinutý zač. 18. stor. členom norimberskej nástrojárskej rodiny Johannom Christophom Dennerom (*1655, †1707) zdokonalením hudobného nástroja chalumeau, zvukom pripomínal trúbku klarinu (tal. clarina, aj chiarina; odtiaľ názov klarinet). Vyrába sa z grenadilového (získavané z dreviny rodu dalbergia), ebenového alebo zimozeleňového dreva, príp. z plastu. Má tvar tenkej trubice, ktorá je v spodnej časti mierne kónicky rozšírená, so sústavou klapiek a otvorov. Skladá sa z horného dielu – náustka (tzv. hubičky), na ktorom je pomocou kovového prstenca (strojčeka) alebo motúzom pripevnený jednoduchý, 7 cm dlhý trstinový jazýček (v staršom názvosloví plátok), z krátkeho dielu – súdka (jeho miernym vysunutím sa nástroj dolaďuje), dvoch stredných dielov, na ktorých je umiestnený klapkový mechanizmus, a z ozvučnice lievikovitého tvaru. V priebehu historického vývoja klarinetu sa presadili dva hmatové systémy, a to Böhmov (nazvaný podľa Theobalda Böhma, *1794, †1881) a Oehlerov (aj Öhlerov; nazvaný podľa Oskara Oehlera, *1858, †1936) hmatový systém, ktoré sa navzájom líšia sústavou klapiek a dierok. Hráč pri hre nárazom výdychu rozochvieva trstinový jazýček pripevnený k náustku (hubičke), ktorý sa periodicky primkýna a odchyľuje od jeho okrajov, čím nastáva chvenie vzduchového stĺpca v nástroji a vzniká tón. Základný tónový rozsah klarinetu sa rozširuje prefukovaním do duodecimy, čím sa dosahuje rozpätie takmer štyroch oktáv (es) eg3 (c4). Nástroj sa ustálil v ladení B (najčastejšie používaný klarinet s dĺžkou 66 cm), A, Es a C, používa sa aj (od B klarinetu) o oktávu nižšie znejúci basový klarinet v ladení B. Menej často sa používajú klarinety v ladení G, As a D, basetový roh v ladení F a basetový klarinet v ladení A, ako aj altový klarinet v ladení Es a i. Prvé skladby pre klarinet vytvorili W. A. Mozart, K. Stamitz a L. van Beethoven, s obľubou sa však využíval najmä v období romantizmu, napr. v tvorbe C. M. von Webera, L. Spohra, R. Schumanna, J. Brahmsa a i. Pre svoj mnohostranný výraz sa klarinet používa vo všetkých hudobných žánroch, v sólovej, komornej i v orchestrálnej hudbe.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klarinet [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klarinet