Kizilbaši

Text hesla

Kizilbaši, aj Kyzylbaši, Qizilbaši, Qezelbaši, t. j. Červenohlaví — turkický šíitský kmeňový zväz. Vznikol v 2. pol. 15. stor., sídlil a čiastočne aj kočoval v oblasti dnešného severozápadného Iránu, východného Turecka a Azerbajdžanu. Súčasťou zväzu boli kmene Afšárov, Tekelov a Kádžárov (→ Kádžárovci), ku ktorým sa neskôr pripojili ďalšie turkické kmene, iránskojazyční Tályši a niektoré kurdské kmene. Kizilbaši patrili k šíitskej sekte isná’ašaríja uznávajúcej dedičnú postupnosť dvanástich imámov (jedným z ich znakov bol turban s dvanástimi červenými prúžkami na počesť imámov, odtiaľ označenie Červenohlaví, Kizilbaši). Boli prívržencami súfijského dervišského bratstva safavíja založeného šejkom Safím (Safíuddín Ardabílí, *1252, †1334) so strediskom v Ardabíle (severozápadný Irán), z ktorého vzišla dynastia Safíjovcov vládnuca v Perzii od začiatku 16. stor., vojensky podporovali jej zakladateľa Ismá’íla I. a predstavovali hlavnú vojenskú silu safíjovskej ríše. Kizilbaši na prelome 15. a 16. stor. napádali gruzínske dŕžavy a Širván, 1502 rozvrátili štát kmeňového zväzu Ak Kojunlu (aj Aq Qoyunlu, Biela ovca), 1514 ich však v bitke na Čaldiráne (náhorná plošina v dnešnom severovýchodnom Iráne) porazil osmanský sultán Selim I. Yavuz. V safíjovskej Perzii (označovaná aj ako Kizilbašský štát; v 16. a 17. stor. sa v tureckom a ruskom jazyku ako Kizilbaši označovali všetci Peržania) Kizilbaši zastávali vysoké funkcie dvorných úradníkov, vojenských veliteľov i gubernátorov, boli správcami a taktiež vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy. Ich význam výrazne upadol po reformách šáha Abbása I. Veľkého (vládol 1587 – 1629), ktorý kizilbašskú armádu nahradil regulárnym vojskom. Kizilbašská identita sa následne takmer vytratila, zachovala sa iba v Afganistane, kam odišla časť kizilbašských vojsk počas územnej expanzie afganského rodu Durráníovcov (1743 – 93), na ktorých dvore kizilbašskí vojaci slúžili ako osobná garda šáha. Koncom 19. stor. sa afganskí emiri pokúsili obrátiť Kizilbašov na sunnitskú vetvu islamu, čo viedlo k zdvojeniu náboženskej identity (→ takíja). V súčasnosti sa počet Kizilbašov v Afganistane odhaduje na niekoľko tisíc, Kizilbašovia z intelektuálskych vrstiev sa opäť hlásia k svojej identite. Menšie etnografické skupiny Kizilbašov sú v severovýchodnom Iráne a v Azerbajdžane.

Zverejnené v marci 2017.

Kizilbaši [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-04-24 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kizilbasi