kithara

kithara [gr.] — starogrécky rámový strunový brnkací hudobný nástroj, jeden z najdôležitejších typov lýry. Vyvinul sa v 8. – 7. stor. pred n. l., jeho predchodcom bol forminx. Drevený korpus kithary tvorí rezonančná skriňa (vpredu plochá, vzadu vypuklá) s dvoma vybiehajúcimi ramenami spojenými priečkou. Od priečky je kolmo k strunníku vedených 5 až 12 črevových strún (ladené diatonicky v základnej dórskej stupnici). Pri hre držal hráč nástroj ľavou rukou zvislo pred sebou. Struny sa rozochvievali plektrom alebo prstami pravej ruky, ľavou rukou sa struny tlmili. V gréckej mytológii bola kithara hudobným atribútom boha Apolóna, virtuózna hra na kithare bola v antickom Grécku jednou zo súťažných disciplín na pýtických hrách usporadúvaných na Apolónovu počesť v Delfách.