Kišonová-Hubová, Mária

Kišonová-Hubová, Mária, 17. 3. 1915 Láb, okr. Malacky – 11. 8. 2004 Bratislava — slovenská operná speváčka (soprán) a pedagogička, manželka herca Mikuláša Hubu, matka Martina Hubu. Študovala súkromne u Jozefa Egema (*1874, †1939) a u A. Korínskej, 1937 – 38 na Novom viedenskom konzervatóriu. R. 1938 – 78 sólistka Opery SND, v koncertnej sezóne 1946/47 pôsobila vo Velkej opere 5. května v Prahe. R. 1951 – 55 a od 1972 vyučovala spev na VŠMU v Bratislave; 1978 profesorka. Jedna zo zakladateľských osobností slovenského operného interpretačného umenia. Umeleckú dráhu začala operetnými úlohami, jej prvou postavou na scéne SND bola Ľubica (Keď rozkvitne máj, 1938). V prvých sezónach popri viacerých hlavných postavách v klasických operetách (L. Fall, F. Lehár, G. Dusík, M. Schneider-Trnavský) úspešne stvárnila aj úlohy lyrického koloratúrneho odboru (Rosina, Barbier zo Sevilly; Gilda, Rigoletto; Phillina, Mignon). V 40. a 50. rokoch 20. stor. bola vedúcou osobnosťou v odbore lyrického sopránu na Slovensku, legendárnou sa stala v úlohe Mussetty (Bohéma, 1939, 1948), stvárnila aj Norinu (Don Pasquale, 1939, 1954), Gildu (Rigoletto, 1940, 1945, 1953), Violettu Valéry (Traviata, 1941, 1948, 1955) a Rosinu (Barbier zo Sevilly, 1941, 1951), k jej interpretačným vrcholom však patrí úloha Liu (Turandot, 1942). Vynikla aj v operách W. A. Mozarta ako Blonda (Únos zo serailu, 1950), Zuzanka i Grófka (Figarova svadba, 1955, 1971), Donna Elvíra (Don Giovanni, 1940, 1956, 1961) a Pamina (Čarovná flauta, 1949, 1961) i v operách francúzskeho romantizmu ako Margaréta (Faust a Margaréta, 1948, 1956), Micaela (Carmen, 1946, 1954) a Mélisanda (C. Debussy: Pelléas a Mélisanda, v slovenskej premiére opery 1958). V 60. rokoch 20. stor. účinkovala aj v herecky náročných postavách opery 20. stor. napr. ako Primadona (P. Hindemith: Cardillac, 1964) a Lady Billowsová (B. Britten: Albert Herring, 1966). So svojím čírym, jasným tónom (najmä vo vysokej polohe), poetizujúcim výrazom a vycibrenou muzikalitou sa uplatnila i v exponovaných postavách slovanského (Marienka, Predaná nevesta, 1953; Rusalka, 1953; Barča, Hubička, 1953; Lišiak Zlatohlávok, Líška Bystrouška, 1958; Tatiana, Eugen Onegin, 1952, 1963) i slovenského repertoáru (Ľutomíra v prvom uvedení Svätopluka E. Suchoňa, 1960; Zuzka, Juro Jánošík, 1954, a Katka, Beg Bajazid, 1957 v prvých dvoch operách J. Cikkera). Venovala sa aj koncertnej činnosti, účinkovala v sopránových sólových partoch v dielach G. Verdiho (Rekviem), A. Dvořáka (Stabat Mater) a L. van Beethovena (Symfónia č. 9, d mol). Mnohé árie a piesne zo svojho bohatého repertoáru nahrala v Československom rozhlase v Bratislave (veľký úspech získala interpretáciou piesne Ružičky M. Schneidera-Trnavského) i na gramofónové platne (profilová platňa Mária Kišonová-Hubová, 1972, a i.). Nositeľka viacerých ocenení, 1968 národná umelkyňa.