kisas al-anbijá’

kisas al-anbijá’, rozprávania o prorokoch — žáner arabskej literatúry, ktorého obsah tvoria ľudové rozprávania a legendy tematicky čerpajúce z Koránu, ako aj z koránových komentárov a z hadísov. Kisas al-anbijá’ rozprávajú o stvorení a konci sveta, patriarchoch a prorokoch Starého zákona i o niektorých postavách Nového zákona, ako aj o arabských prorokoch predislamského obdobia. Boli tradované a rozširované ústnym podaním ľudovými rozprávačmi a ľudovými kazateľmi, ktorí ich obohacovali o nové motívy. Šírili sa aj zozbierané vo viacerých zbierkach, najznámejšou je Kisas al-anbijá’ zostavená pravdepodobne na zač. 11. stor. al-Kisá’ím. Začína sa príbehmi o stvorení sveta, nadprirodzených bytostiach, človeku a vyhnaní prvých ľudí z raja, pokračuje príbehmi o jednotlivých prorokoch, obsahuje aj kapitoly o konci sveta. Príbehy o prorokoch majú isté spoločné črty, napr. ich prvé chvíle (počatie a narodenie) sú sprevádzané zázrakmi. Proroci vyzývajú ľudí k pravej viere, začo bývajú prenasledovaní, ich protivníkov a neveriacich stíhajú Božie tresty. V niektorých prípadoch sa sami odvrátia od Boha, čo neskôr oľutujú a konajú pokánie. Žáner rozprávania o prorokoch bol známy aj v šíitskom prostredí (v perzskom a tureckom jazyku). Zbierky rozprávaní sa prekladali aj do jazykov ostatných islamských národov.