Kiš

Text hesla

Kiš — staroveké mesto v Mezopotámii, dnes archeologická lokalita (skupina sídliskových pahorkov – tellov, z ktorých najvýznamnejšie sú Tell Uhajmir a Tell Ingharra) v strednej časti Iraku v guvernoráte Bábil (Babylon) asi 14 km severovýchodne od mesta Hilla.

Kiš bol osídlený už v 5. tisícročí pred n. l., podobu mesta získal začiatkom 3. tisícročia pred n. l. Už v tomto období tam existoval mestský štát, v ktorom vládli legendárny kráľ Enmebaragesi (aj pod menom Mebaragesi) a jeho syn Agga (obidvaja boli súčasníkmi uruckého kráľa Gilgameša). Približne v 27. stor. pred n. l. bol Kiš spustošený obrovskou záplavou trvajúcou zrejme dlhšie, v období 2630 – 2450 pred n. l. obnovený a stal sa sídlom jedného z mestských štátov sumerskej Mezopotámie s vlastnou kráľovskou dynastiou. Vznikli tam dve monumentálne stavby – kráľovský palác a budova neznámeho určenia. Blízko nich bolo pohrebné miesto významných osobností, ktoré boli ukladané do šachtových hrobov s povozmi, ťažnými zvieratami a bohatou výbavou (zbrane, nástroje, ozdoby, nádoby a interiérové doplnky). Približne v 25. stor. pred n. l. boli obidve monumentálne stavby zničené a nad pohrebiskom bola vybudovaná svätyňa (zikkurat) tamojšieho božstva obklopená priľahlým sídliskom.

V 24. stor. pred n. l. sa vlády v Kiši zmocnil Sargon Akkadský a vybudoval vlastnú ríšu s hlavným mestom Akkad (ležiacim medzi Kišom a Sipparom). Po Sargonovej smrti bol Kiš zničený mestskými štátmi Ur a Lagaš, obnovený v 2. polovici 23. stor. pred n. l. za vlády Sargonovho vnuka Narám-Sína. V 18. stor. pred n. l. ho ovládol Chammurapi, ktorý tam dal postaviť chrám zasvätený bohovi vojny a ochrannému bohovi mesta Zababovi. V 8. stor. pred n. l. bolo mesto opäť zničené, v 6. stor. pred n. l. obnovené, predošlý význam však už nedosiahlo.

Archeologický výskum v lokalite (24 km2) v oblasti bývalého, dnes vyschnutého koryta rieky Eufrat so skupinou sídliskových pahorkov (tellov) sa uskutočnil v polovici 19. stor. a v 1. polovici 20. stor., nálezy pochádzajú z obdobia približne 3000 pred n. l. – 650 n. l. Okrem zvyškov paláca, svätýň (zikkuratov) a pohrebiska s pohrebnou výbavou boli objavené stovky klinopisných tabuliek a veľké množstvo iných artefaktov. Zo 4. stor. pochádzajú nálezy víl (vidieckych rezidencií) s ornamentálnou a rastlinnou štukovou výzdobou.

Popis ilustrácie

Hlinené protoklinopisné tabuľky z Kiša, asi 3500 – 3000 pred n. l., Ashmolean Museum, Oxford

Text hesla

Kiš — staroveké mesto v Mezopotámii, dnes archeologická lokalita (skupina sídliskových pahorkov – tellov, z ktorých najvýznamnejšie sú Tell Uhajmir a Tell Ingharra) v strednej časti Iraku v guvernoráte Bábil (Babylon) asi 14 km severovýchodne od mesta Hilla.

Kiš bol osídlený už v 5. tisícročí pred n. l., podobu mesta získal začiatkom 3. tisícročia pred n. l. Už v tomto období tam existoval mestský štát, v ktorom vládli legendárny kráľ Enmebaragesi (aj pod menom Mebaragesi) a jeho syn Agga (obidvaja boli súčasníkmi uruckého kráľa Gilgameša). Približne v 27. stor. pred n. l. bol Kiš spustošený obrovskou záplavou trvajúcou zrejme dlhšie, v období 2630 – 2450 pred n. l. obnovený a stal sa sídlom jedného z mestských štátov sumerskej Mezopotámie s vlastnou kráľovskou dynastiou. Vznikli tam dve monumentálne stavby – kráľovský palác a budova neznámeho určenia. Blízko nich bolo pohrebné miesto významných osobností, ktoré boli ukladané do šachtových hrobov s povozmi, ťažnými zvieratami a bohatou výbavou (zbrane, nástroje, ozdoby, nádoby a interiérové doplnky). Približne v 25. stor. pred n. l. boli obidve monumentálne stavby zničené a nad pohrebiskom bola vybudovaná svätyňa (zikkurat) tamojšieho božstva obklopená priľahlým sídliskom.

V 24. stor. pred n. l. sa vlády v Kiši zmocnil Sargon Akkadský a vybudoval vlastnú ríšu s hlavným mestom Akkad (ležiacim medzi Kišom a Sipparom). Po Sargonovej smrti bol Kiš zničený mestskými štátmi Ur a Lagaš, obnovený v 2. polovici 23. stor. pred n. l. za vlády Sargonovho vnuka Narám-Sína. V 18. stor. pred n. l. ho ovládol Chammurapi, ktorý tam dal postaviť chrám zasvätený bohovi vojny a ochrannému bohovi mesta Zababovi. V 8. stor. pred n. l. bolo mesto opäť zničené, v 6. stor. pred n. l. obnovené, predošlý význam však už nedosiahlo.

Archeologický výskum v lokalite (24 km2) v oblasti bývalého, dnes vyschnutého koryta rieky Eufrat so skupinou sídliskových pahorkov (tellov) sa uskutočnil v polovici 19. stor. a v 1. polovici 20. stor., nálezy pochádzajú z obdobia približne 3000 pred n. l. – 650 n. l. Okrem zvyškov paláca, svätýň (zikkuratov) a pohrebiska s pohrebnou výbavou boli objavené stovky klinopisných tabuliek a veľké množstvo iných artefaktov. Zo 4. stor. pochádzajú nálezy víl (vidieckych rezidencií) s ornamentálnou a rastlinnou štukovou výzdobou.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kiš [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kis