Kirov, Sergej Mironovič

Kirov, Sergej Mironovič, vlastným menom S. M. Kostrikov, 27. 3. 1886 Uržum, Kirovská oblasť – 1. 12. 1934 Leningrad, dnes Petrohrad, pochovaný v Moskve — sovietsky revolucionár a politik. Po absolvovaní technického inštitútu v Kazani pôsobil od 1904 v Tomsku, kde vstúpil do Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany (1905 sa pripojil k jej boľševickej frakcii). Počas ruskej revolúcie 1905 – 07 väznený, 1909 sa stal vodcom boľševickej organizácie vo Vladikavkaze, 1909 – 17 pracoval pre tamojšie noviny Terek (začal používať pseudonym Kirov podľa Kýra II. Veľkého). Po Februárovej revolúcii 1917 sa stal členom vladikavkazského sovietu. Účastník Októbrovej revolúcie 1917 v Petrohrade, po návrate do Vladikavkazu stál na čele oblastného sovietu, ktorého cieľom bolo presadiť sovietsku moc na severnom Kaukaze. Zúčastnil sa občianskej vojny v Rusku 1918 – 20, od 1919 člen Revolučnej vojenskej rady južnej skupiny vojsk Červenej armády, jeden z organizátorov a veliteľov obrany Astrachánu. R. 1920 ako splnomocnený zástupca Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR) viedol v Rige mierové rokovania s Poľskom. Prispel k nastoleniu sovietskej moci v Azerbajdžane (1921 – 25 tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Azerbajdžanu) a 1921 v Gruzínsku, bol jedným zo zakladateľov Zakaukazskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (1922). Od 1926 prvý tajomník Leningradského oblastného výboru KSSZ. Spočiatku (po smrti V. I. Lenina) lojálne podporoval J. V. Stalina a zúčastnil sa boja s tzv. trockistickou opozíciou; o. i. v rámci kolektivizácie poľnohospodárstva organizoval presídľovanie rodín, ktoré boli označené za kulacké. Od 1930 člen politbyra ÚV KSSZ a od 1934 tajomník ÚV KSSZ. V tomto období po prehodnotení svojich názorov sa usiloval o zmiernenie režimu, nesúhlasil s politickými represáliami a varoval pred stratou kontaktu straníckeho vedenia s reálnym životom pracujúcich. Bol zastrelený v Smoľnom paláci, jeho smrť poskytla zámienku na rozpútanie vnútrostraníckych čistiek. Súčasne bol iniciovaný kult Kirovovej osobnosti, podľa neho boli nazvané viaceré mestá, ulice, továrne ap. Rozhodnutia Najvyššieho súdu z 1990 a 2004 na základe opakovaného preverenia prípadu nepotvrdili dlhoročnú teóriu o politickej vražde Kirova na príkaz Stalina.