kino

kino [gr.] —

1. zariadenie určené na verejné premietanie filmov, umiestnené v budove alebo v otvorenom priestore. Kino umiestnené v budove pozostáva z kinosály s filmovým plátnom a hľadiskom, ktorá je ozvučená sústavou reproduktorov, a z premietacej miestnosti (resp. kabíny) s premietacím zariadením. Názov kino vznikol skrátením slova kinematograf označujúceho prístroj na premietanie fotografických záberov zaznamenaných na filmovom páse.

Prvé platené verejné predstavenie pohyblivých obrázkov sa konalo 18. 11. 1895 v Berlíne, hoci ako prvé platené verejné filmové predstavenie sa často uvádza predstavenie zorganizované bratmi Lumièrovcami 28. 12. 1895 v kaviarni Grand na Boulevard des Capucines v Paríži; už v nasledujúcom roku 1896 sa filmové predstavenia konali v ďalších európskych mestách, napr. v Londýne (7. febr.), vo Viedni (20. alebo 27. marca), v Budapešti (13. júna), Karlových Varoch (15. júla), Prahe (22. okt.), Košiciach (19. dec.) a Bratislave (25. dec.; dve nezávislé predstavenia v hoteli U zeleného stromu, na mieste neskoršieho hotela Carlton, a v hoteli Kráľ Uhorska). Prvé filmy sa premietali v putovných, kočovných kinách, ktorých majitelia si na ich prevádzku prenajímali rozličné priestory (napr. aj cirkusové šapitó), po 1903 sa zväčšoval počet stálych kín v samostatných budovách alebo sálach.

Po 1. svetovej vojne sa začal masový rozvoj kín, ktoré sa stali miestom lacnej a ľahko dostupnej zábavy pre široké masy i prostriedkom na ovplyvňovanie verejnej mienky. Vznikali aj letné kiná (amfiteátre) zvyčajne určené väčšiemu počtu ľudí. V mestách sa kiná postupne špecializovali na predpremiérové, premiérové, reprízové a klubové (aj kiná pre náročného diváka), existovali aj kiná s nepretržitou prevádzkou (nonstop kiná), kde sa premietali dlhometrážne hrané filmy alebo pásma krátkych filmov. Špeciálnym typom sú autokiná (rozšírené najmä v USA), v ktorých diváci sledujú predstavenie na otvorenom priestranstve priamo z automobilov.

Zdokonaľovanie záznamovej i projekčnej techniky umožnilo v 50. rokoch 20. stor. zaviesť premietanie širokouhlých filmov (→ cinemaskop, → cinémiracle) v kine s väčším premietacím plátnom a neskôr aj hraných panoramatických filmov (→ cineráma); zdokonalilo sa aj ozvučenie kinosály. Koncom 20. stor. – začiatkom 21. stor. sa prešlo od klasického premietania fyzických filmových kópií k digitálnemu zobrazovaniu pomocou nových technológií. K novým kinematografickým systémom patria napr. kiná formátu IMAX (z anglického Image Maximum = maximum obrazu), t. j. veľkorozmerného kinematografického systému, ktoré využíva formát filmového negatívu 70 mm (namiesto klasického 35 mm), čím sa dosahuje vysoké rozlíšenie a väčší obraz (filmové plátno s rozmerom 22 × 16 m). Rozšírili sa viacsálové komplexy, tzv. multikiná – multiplexy (viac ako dve kinosály) a megaplexy (viac ako 20 kinosál).

Prvé stále kino na Slovensku pod názvom Electrobioscop (aj Elektro Bioskop) bolo otvorené 5. 9. 1905 v šermiarskej sále hotela U zeleného stromu v Bratislave, ktorého vlastníkom bol K. Palugyay; z tohto obdobia sú doložené aj ďalšie bratislavské stále kiná Apollo a Fisograf. Začiatkom 20. stor. vznikali stále kiná aj v ďalších slovenských mestách, napr. v Topoľčanoch (1907), Spišskej Novej Vsi (1908), Lučenci a vo Vrútkach (1910). Intenzívne rozširovanie siete kín na Slovensku nastalo v 50. rokoch 20. stor., keď sa začali zriaďovať kiná na premietanie širokouhlých filmov (prvým bolo kino Tatra v Bratislave, otvorené 30. 11. 1956). Všetky filmy sa distribuovali prostredníctvom štátnych podnikov Ústřední půjčovna filmů v Prahe (založená 1957) a neskôr (od 1968) Slovenská požičovňa filmov v Bratislave; distribúcia (filmu). Začiatkom 60. rokov 20. stor. zaznamenali slovenské kiná pre masové rozšírenie televízie prudký pokles návštevnosti, napriek tomu 1970 na Slovensku fungovalo asi 1 100 kín (z toho 190 širokouhlých a 13 panoramatických), pričom priemerná návštevnosť jedného predstavenia bola okolo 100 divákov. R. 1993 – 2012 počet kín na Slovensku výrazne klesol (2012 bolo v prevádzke okolo 154 kín s celkovým počtom asi 224 kinosál), čo bolo spôsobené vysokými nákladmi na digitalizáciu a nástupom multiplexov budovaných najčastejšie vo veľkých obchodných a viacúčelových centrách. R. 2009 bol založený Audiovizuálny fond, ktorého úlohou je napomáhať rozvoj audiovizuálnej kultúry vrátane kina, a 2013 bola schválená Stratégia digitalizácie kina v SR, ktorá má tento proces podporiť a zintenzívniť najmä v jednosálových kinách;

2. domáce k. — zariadenie na prehrávanie video- a audionahrávok používané v domácom prostredí.