Kimón

Kimón, okolo 510 pred n. l. – 449 pred n. l. Kition, dnes Larnaka, resp. Lárnaka, Cyprus — aténsky politik a vojvodca, aristokrat (ale s demokratickým myslením a konaním) pochádzajúci zo starého atického rodu Filaidovcov, syn Miltiada, víťaza nad Peržanmi v bitke pri Maratóne, a tráckej princeznej. Počas grécko-perzských vojen (499 pred n. l. – 449 pred n. l.) bojoval v bitke pri gréckom ostrove Salamína (480 pred n. l.) a 476 pred n. l. oslobodil od Peržanov mesto Eión pri ústí rieky Strymón (dnes Struma) do Egejského mora (posledný oporný bod Peržanov v Európe). Okolo 475 pred n. l. dobyl ostrov Skýros, odkiaľ priniesol do Atén pozostatky aténskeho hrdinu (héroa) Thésea. Po ostrakizácii Themistokla (474 alebo 472 pred n. l.) a jeho poslaní do vyhnanstva (471 pred n. l.) sa stal vedúcou osobnosťou Atén a veliteľom spojených gréckych vojsk (→ stratégos) Délskeho, resp. Aténskeho námorného spolku, ktorý bol vytvorený 478 – 477 pred n. l. gréckymi mestskými štátmi na obranu proti perzským útokom a pod jeho velením medzi 470 – 465 pred n. l. (presný dátum nie je známy) porazil perzské loďstvo i vojsko v námornej a pevninskej bitke pri ústí rieky Eurymedón (dnes Köprüçay, južné Turecko; v antike sa oblasť nazývala Pamfýlia) do Stredozemného mora.

Vojnovú korisť získanú na výpravách využil na zveľadenie Atén (na agore dal postaviť tzv. maľovanú stou, gr. stoa poikilé, vybudovať časť nových hradieb a i.), čo výrazne zvýšilo jeho osobnú prestíž a upevnilo postavenie Atén v spolku. S cieľom zachovať jednotu spojencov v námornom spolku neváhal vojensky zasiahnuť proti členom (mestským štátom) usilujúcim sa o vystúpenie z neho, ako aj v prospech tradičného nepriateľa Atén, Sparty. R. 462 pred n. l. poslal Sparte ohrozenej povstaním heilótov pomocný vojenský oddiel, Sparťania ho však poslali späť, čo Aténčania považovali za potupu. Efialtés, vodca radikálnych demokratov bojujúcich proti moci aristokracie, presadil 462 pred n. l. spolu s Periklom zákon obmedzujúci právomoci aristokratického areopágu a 461 pred n. l. dosiahol Kimónovo ostrakizovanie a následné poslanie do vyhnanstva (ako dôvod sa uvádzala údajná Kimónova korupcia a sympatie k Sparte). Vlády v Aténach sa ujal Periklés. Po obnovených bojoch Atén s Perziou a niekoľkých porážkach ho však 452 pred n. l. ako osvedčeného vojvodcu povolali späť. R. 450 pred n. l. Gréci pod Kimónovým vedením porazili spojené loďstvo Peržanov a Feničanov pri cyperskom meste Salamis. Kimón zahynul 449 pred n. l. v boji s Peržanmi počas obliehania cyperského Kitia (krátko pred konečným víťazstvom gréckych vojsk). Aj vďaka jeho víťazným ťaženiam proti Peržanom mohol byť v tom istom roku uzavretý s Peržanmi tzv. Kalliov mier (nazývaný aj Kimónov mier), ktorým sa skončili grécko-perzské vojny, pričom perzský kráľ Artaxerxés I. Makrocheir uznal nezávislosť maloázijských gréckych miest a zriekol sa perzskej hegemónie v Egejskom mori. Kimónov životopis napísali Nepos a Plutarchos.