kimbanguizmus

Text hesla

kimbanguizmus [vl. m.], aj kimbangizmus, konžsky Dibûndu ya Kimbangu — africké synkretické náboženstvo založené 1921 v Belgickom Kongu (dnes Konžská demokratická republika), syntéza kresťanstva a tradičného afrického náboženstva. Vychádza z učenia Simona Kimbangua, ktorý hlásal novú vieru na základe svojich zjavení, pričom predpovedal skorý koniec kolonizátorov a podľa tradície konal zázraky a uzdravenia. Kimbanguizmus stotožňuje kresťanského Boha s Nzambim, najmocnejším božstvom etnika Kongov (Bakongov), za vtelenie Ducha Svätého však považuje S. Kimbangua. Udeľuje sviatosti krstu, manželstva, svätého prijímania a hodnosti duchovným. Vyznávači kimbanguizmu sa nesmú zúčastňovať šamanských rituálov, odmietajú tradičné náboženské symboly, násilie, polygamiu (mnohoženstvo), odhaľovanie tela, erotický tanec a požívanie alkoholu, tabaku a bravčového mäsa. Okrem náboženských úkonov sa zapájajú do sociálnej práce v oblasti poľnohospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania a práce s mládežou. Na zápis náboženských textov používajú vlastné písmo nazývané mandombe.

Kimbanguizmus sa začal masovo šíriť v apríli 1921 po návrate S. Kimbagua do Nkamby, po jeho zatknutí a uväznení belgickými úradmi v októbri 1921 bol zakázaný. Jeho vyznávači a Kimbanguovi učeníci boli prenasledovaní, väznení a deportovaní (podľa niektorých zdrojov až 150-tis.), napriek tomu sa v rôznych formách udržal ako tajná cirkev. Po Kimbanguovej smrti vo väzení (1951) sa stal duchovným vodcom Kimbanguov syn Joseph Diangienda Kuntima (*1918, †1992), ktorý po zrušení zákazu vyznávať kimbanguizmus (1959) hnutie zjednotil a vytvoril z neho najpočetnejšiu nezávislú afrokresťanskú cirkev (→ africké nezávislé cirkvi) známu pod skráteným názvom Kimbanguistická cirkev (oficiálne Cirkev Ježiša Krista a jeho zástupcu na Zemi Simona Kimbangua, fr. Église de Jésus Christ sur la terre par le prophète Simon Kimbangu, EJCSK). Cirkev je od 1969 členom Svet. rady cirkví, od 1974 Celoafrickej rady cirkví (All Africa Conference of Churches, AACC). Predstavuje najväčšiu africkú nezávislú cirkev, má vyše 10 mil. členov; okrem Konžskej demokratickej republiky, kde je uznaná za národnú cirkev, je rozšírená aj v Kongu (Konžskej republike), Angole, Zambii, Burundi a Keni, mimo Afriky vo Francúzsku, v Belgicku, USA, Portugalsku a i. Hlavným centrom kimbanguizmu je Nkamba (N’Kamba, provincia Bas-Congo), rodisko S. Kimbangua a miesto, kde je pochovaný, posvätné miesto kimbanguizmu nazývané aj Nový Jeruzalem (Nkamba Nouvelle Jérusalem). Najdôležitejšími sviatkami sú 6. apríl (začiatok misijnej činnosti S. Kimbangua), 12. október (deň úmrtia S. Kimbangua) a 25. máj (Vianoce, slávia sa v deň narodenia druhého syna S. Kimbangua Paula Salomona Dialunganu Kianganiho, *1916, †2001). Od 1992 je najvyšším predstaviteľom cirkvi vnuk S. Kimbangua Simon Kimbangu Kiangani (*1951).

Text hesla

kimbanguizmus [vl. m.], aj kimbangizmus, konžsky Dibûndu ya Kimbangu — africké synkretické náboženstvo založené 1921 v Belgickom Kongu (dnes Konžská demokratická republika), syntéza kresťanstva a tradičného afrického náboženstva. Vychádza z učenia Simona Kimbangua, ktorý hlásal novú vieru na základe svojich zjavení, pričom predpovedal skorý koniec kolonizátorov a podľa tradície konal zázraky a uzdravenia. Kimbanguizmus stotožňuje kresťanského Boha s Nzambim, najmocnejším božstvom etnika Kongov (Bakongov), za vtelenie Ducha Svätého však považuje S. Kimbangua. Udeľuje sviatosti krstu, manželstva, svätého prijímania a hodnosti duchovným. Vyznávači kimbanguizmu sa nesmú zúčastňovať šamanských rituálov, odmietajú tradičné náboženské symboly, násilie, polygamiu (mnohoženstvo), odhaľovanie tela, erotický tanec a požívanie alkoholu, tabaku a bravčového mäsa. Okrem náboženských úkonov sa zapájajú do sociálnej práce v oblasti poľnohospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania a práce s mládežou. Na zápis náboženských textov používajú vlastné písmo nazývané mandombe.

Kimbanguizmus sa začal masovo šíriť v apríli 1921 po návrate S. Kimbagua do Nkamby, po jeho zatknutí a uväznení belgickými úradmi v októbri 1921 bol zakázaný. Jeho vyznávači a Kimbanguovi učeníci boli prenasledovaní, väznení a deportovaní (podľa niektorých zdrojov až 150-tis.), napriek tomu sa v rôznych formách udržal ako tajná cirkev. Po Kimbanguovej smrti vo väzení (1951) sa stal duchovným vodcom Kimbanguov syn Joseph Diangienda Kuntima (*1918, †1992), ktorý po zrušení zákazu vyznávať kimbanguizmus (1959) hnutie zjednotil a vytvoril z neho najpočetnejšiu nezávislú afrokresťanskú cirkev (→ africké nezávislé cirkvi) známu pod skráteným názvom Kimbanguistická cirkev (oficiálne Cirkev Ježiša Krista a jeho zástupcu na Zemi Simona Kimbangua, fr. Église de Jésus Christ sur la terre par le prophète Simon Kimbangu, EJCSK). Cirkev je od 1969 členom Svet. rady cirkví, od 1974 Celoafrickej rady cirkví (All Africa Conference of Churches, AACC). Predstavuje najväčšiu africkú nezávislú cirkev, má vyše 10 mil. členov; okrem Konžskej demokratickej republiky, kde je uznaná za národnú cirkev, je rozšírená aj v Kongu (Konžskej republike), Angole, Zambii, Burundi a Keni, mimo Afriky vo Francúzsku, v Belgicku, USA, Portugalsku a i. Hlavným centrom kimbanguizmu je Nkamba (N’Kamba, provincia Bas-Congo), rodisko S. Kimbangua a miesto, kde je pochovaný, posvätné miesto kimbanguizmu nazývané aj Nový Jeruzalem (Nkamba Nouvelle Jérusalem). Najdôležitejšími sviatkami sú 6. apríl (začiatok misijnej činnosti S. Kimbangua), 12. október (deň úmrtia S. Kimbangua) a 25. máj (Vianoce, slávia sa v deň narodenia druhého syna S. Kimbangua Paula Salomona Dialunganu Kianganiho, *1916, †2001). Od 1992 je najvyšším predstaviteľom cirkvi vnuk S. Kimbangua Simon Kimbangu Kiangani (*1951).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kimbanguizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kimbanguizmus