Kim Tong-in

Kim Tong-in, 2. 10. 1900 Pchjongjang — 5. 1. 1951 Soul — kórejský prozaik. R. 1914 – 18 a 1919 študoval v Tokiu, kde založil a na vlastné náklady vydával časopis Čchangdžo (Tvorba). Formuloval v ňom myšlienky, na základe ktorých sa má budovať nová literatúra. Po návrate do vlasti sa zapojil do Hnutia 1. marca (1919) za nezávislosť Kórey, začo bol odsúdený a väznený. Jeho tvorba je charakteristická estetizujúcim štýlom, ovplyvnili ho O. Wilde, G. de Maupassant a niektorí japonskí autori. Bol horlivým zástancom naturalizmu, umenia pre umenie, čiže tzv. čistej literatúry, a odporcom politickej angažovanej literatúry. Svojou tvorbou vyvolával diskusie o tom, kto smie byť hrdinom literárneho diela. Zastával názor, že výnimočnému talentu možno odpustiť i zločin a vo svojich raných poviedkach žiadal zhovievavosť pre výnimočných, abnormálnych hrdinov, šialených géniov a prostitútky, pri ktorých vykresľovaní narúšal tradičné predstavy o poslušnej a morálne čistej kórejskej žene.

Autor poviedky Bataty (Kamdža, 1925; čes. 1999 v antológii Tváře a osudy. Moderní korejské povídky), ktorou sa prihlásil k naturalizmu a čistej literatúre. Neskôr (v 30. a 40. rokoch 20. stor.) písal pod tlakom cenzúry väčšinou historické romány, napr. Jar v paláci Unhjong (Unhjonggungui, 1933) a Veľký princ zo Sujangu (Tä Sujang, 1941), v ktorých spochybnil tradičný pohľad na históriu a kontroverzné historické postavy.