Kim Si-sup

Kim Si-sup, pseudonym Mäwoltang, 1435 Soul – 1493 kláštor Murjangsa, Hongsan, provincia Čolla, Kórejská republika — kórejský učenec a spisovateľ. Spočiatku bol spoločníkom mladého kráľa Tandžonga (vládol 1452 – 55), neskôr sa stiahol do úzadia, chodil po krajine a navštevoval kláštory. Je považovaný za najtalentovanejšieho stredovekého autora obdobia feudálneho štátu Čoson, bol známy i v Japonsku. Dodnes sa zachovali mnohé jeho básne v čínskom štýle, krátke prózy, cestopisné črty a traktáty. Istý čas žil v kláštore na hore Kumo v blízkosti Kjongdžu, bývalého hlavného mesta kráľovstva Silla, a venoval sa štúdiu buddhistických a taoistických spisov. Z tohto obdobia pochádza aj jeho najslávnejšie po čínsky napísané dielo Rozprávania z hory Kumo (Kumo sinhwa, okolo 1460, vydané 1927; čes. 1973). V snových poviedkach vyššej umeleckej úrovne (zachovalo sa ich iba päť) lyricky opísal nesúlad medzi snom a skutočnosťou, formu obohatil prelínaním prozaických a veršovaných pasáží. V troch poviedkach sa zaoberal vzťahom muža a ženy v buddhistickom, konfuciánskom a taoistickom chápaní, vo dvoch sa okrem existenciálnej témy pokúsil o sformulovanie základných konfuciánskych právd. Kim Si-supovo literárne dielo bolo vydané posmrtne, najstarším zachovaným vydaním sú Mäwoltangove spisy (Mäwoltangdžip, 1521). Výber z jeho poézie vyšiel po česky 2010 pod názvom Slyším padat sníh (preklad Ivana M. Gruberová).