Kim Man-džung

Kim Man-džung, pseud. Sopcho, 1637 Soul – 1692 — kórejský prozaik. Pochádzal z vyššej spoločenskej triedy (jangban), pôsobil v štátnej službe počas vlády kráľa Sukčonga (*1661, †1720, vládol 1674 – 1720); 1689 však bol poslaný do vyhnanstva. Po smrti rehabilitovaný, 1698 dostal posmrtný titul.

Vo vyhnanstve napísal prózy, ktoré sú považované za najvýraznejšie diela stredovekého tzv. starého románu (kodä sosol). V diele Sen deviatich z oblakov (Kuunmong, po 1689; čes. 1992) s výrazným buddhistickým podtextom poukázal na iluzórnosť tohto sveta a spochybnil honbu za slávou a pôžitkami. Jeden z prvých románov napísaný kórejským písmom hangul. Rodinný román Putovanie pani Sa na juh (Sassi namdžonggi, po 1689; čes. 1964) založený na konflikte dvoch postáv (dobrej a zlej), hlavnej a vedľajšej ženy, opisuje skutočnú historickú udalosť, keď kráľ Sukčong vyhnal svoju údajne neplodnú manželku, kráľovnú Inhjon, a nahradil ju neurodzenou konkubínou nižších mravov. Obidve diela sú napísané v tom čase málo používaným zábavným štýlom, ktorý bol považovaný za menej hodnotný než tzv. vysoká literatúra (mun). Autorstvo i hodnota Kim Man-džungovho diela boli preto spochybňované. Autor spisov Životopis pani Jun (Junssi hängdžang, po 1689), v ktorom opísal život vlastnej matky, a Zápisky Sopchoa (Sopcho manpchil, po 1689), t. j. Kim Man-džunga.