Kim Il-song

Kim Il-song, nazývaný aj Kim Ir-sen, vlastným menom Kim Song-džu, 15. 4. 1912 Mangjongde (neďaleko Pchjongjangu) — 8. 7. 1994 Pchjongjang — severokórejský komunistický politik. Od 1924 žil v Mandžusku, kde sa oboznámil s marxistickou ideológiou, od 1931 člen Komunistickej strany Kórey (založená 1925). Účastník protijaponského odboja, organizátor partizánskych oddielov, z ktorých bola 1932 utvorená Kórejská ľudová revolučná armáda (dnes Kórejská ľudová armáda, považovaný za jej zakladateľa). R. 1941 odišiel s časťou svojich oddielov do ZSSR, kde pravdepodobne prešiel vojenským výcvikom v táboroch pri Chabarovsku a Barabaši. R. 1945 sa vrátil do Kórey ako kapitán Červenej armády s cieľom prevziať moc na severe krajiny. R. 1945 založil Stranu práce Severnej Kórey (od 1949 Kórejská strana práce, KSP), v ktorej až do smrti vykonával funkciu generálneho tajomníka. Po vyhlásení Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR, 9. 9. 1948) prvý predseda vlády (do 1972) a od 1972 prvý prezident (mandát mu bol každých päť rokov obnovovaný opätovnou voľbou, po smrti vyhlásený za Večného prezidenta).

V zahraničnopolitickej oblasti sa orientoval na Sovietsky zväz a Čínu, so sovietskou podporou rozpútal kórejskú vojnu (1950 – 53) s cieľom zjednotiť celý polostrov, čo sa však nepodarilo. Jeho jadrový program sa stal predmetom viacerých rokovaní a prispel k medzinárodnej izolácii KĽDR. Vo vnútropolitickej oblasti sa najskôr zbavil svojich politických odporcov v KSP, začal presadzovať kult svojej osobnosti a väčšinou ideologické programy. Zakázal náboženstvo a namiesto neho zaviedol ideológiu čučche (tzv. absolútna sebestačnosť), podľa ktorej človek všetko vedie sám a o všetkom sám rozhoduje, a ideologickou mobilizačnou kampaňou čchollima (1958) založenou na súťažení pracovných skupín v hospodárstve začal decimovať hodnotový systém severokórejského obyvateľstva, ako aj ekonomiku krajiny. Dal zavraždiť, popraviť alebo uväzniť všetky významné osobnosti vrátane predstaviteľov náboženských obcí a proti veriacim všetkých vierovyznaní zaviedol tvrdé represie (1945 – 58). Za svojho nástupcu 1980 vyhlásil svojho najstaršieho syna Kim Čong-ila.