Kilija

Text hesla

Kilija, Kiliya — mesto v juhozáp. časti Ukrajiny v Odeskej oblasti na brehu Kilijského ramena (jedno z ramien Dunaja); 21-tis. obyvateľov (2012). Potravinársky priemysel, lodenica. Riečny prístav (významné prekladisko na trase Dunaj – Čierne more).

Založené pravdepodobne v 7. stor. pred n. l. ako grécka kolónia. V stredoveku významné trhové a strategické mesto, potom rybárska osada. Od konca 14. stor. opäť rozvoj obchodu. Od 14. stor. postupne v správe Uhorského kráľovstva, Moldavského kniežatstva, Valašska a 1484 – 1812 Osmanskej ríše. Po 1708 sa tam usadili záporožskí kozáci. V 15. stor. bola na sev. brehu Dunaja vybudovaná pevnosť, ktorá kontrolovala ústie Dunaja do Čierneho mora, 1790 dobytá ruskými vojskami, po 1812 stratila vojenský význam. V júli 1854 počas krymskej vojny bola Kilija ostreľovaná britsko-francúzskou flotilou, po skončení vojny pripadla 1856 Moldavsku, resp. neskôr Rumunskému kniežatstvu. Na základe rozhodnutia Berlínskeho kongresu 1878 pripadla Rusku, po 1. svetovej vojne v správe Rumunského kráľovstva (do 1940). Na zač. 2. svetovej vojny ako súčasť Besarábie postúpená ZSSR.

Stavebné pamiatky: zvyšky pevnosti (15. stor.), Chrám sv. Mikuláša (17. stor.), Katedrála ochrany presv. Bohorodičky (Pokrovskij sobor, 1836), Chrám ochrany presv. Bohorodičky (Pokrovskaja cerkov, 1916).

Zverejnené v marci 2017.

Kilija [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kilija