Kiesinger, Kurt Georg

Kiesinger [kízin-], Kurt Georg, 6. 4. 1904 Ebingen, dnes Albstadt, Württenbersko – 9. 3. 1988 Tübingen — nemecký politik a právnik. Po absolvovaní štúdia práva (1934) pôsobil ako právnik v Berlíne, od nástupu A. Hitlera k moci (1933) člen NSDAP. Počas 2. svetovej vojny od 1940 zamestnanec ríšskeho ministerstva zahraničných vecí (oddelenie propagandy), po vojne Spojencami internovaný (1945 – 46). R. 1946 vstúpil do Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a od 1948 opäť vykonával právnické povolanie. Od 1949 sa angažoval v politike na spolkovej úrovni, 1949 – 59 poslanec Spolkového snemu za CDU, súčasne 1956 – 58 člen Spoločného zhromaždenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (dnes Európsky parlament) a 1955 – 59 viceprezident Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. R. 1958 – 66 ministerský predseda spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko (dôraz kládol najmä na vzdelávanie, o. i. sa zaslúžil o založenie univerzity v Konstanzi). Po rozpade koaličnej vlády CDU a FDP (Slobodná demokratická strana) L. Erharda (1966) bol kresťanskými demokratmi nominovaný za nového kancelára a po neúspešných rokovaniach s FDP vytvoril v decembri 1966 s opozičnou Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD) prvú tzv. veľkú koalíciu v povojnových nemeckých dejinách.

Napriek neustálym rozporom v rámci nej sa Kiesingerovej vláde podarilo stabilizovať nemeckú ekonomiku a naštartovať novú konjunktúru. Počas trojročného pôsobenia v úrade inicioval reformný program (jeho hlavnými piliermi boli finančná reforma a reforma sociálneho systému a trestného práva) a v súvislosti so študentskými nepokojmi a činnosťou mimoparlamentnej opozície prijatie tzv. Notstandgesetze (ústavných zákonov pre prípad stavu krajnej núdze).

V zahraničnej politike sa jeho vláda (ministrom zahraničných vecí a vicekancelárom bol W. Brandt) usilovala o zlepšenie vzťahov s krajinami východného bloku (nadviazanie diplomatických vzťahov s Rumunskom, zriadenie nemeckého obchodného zastúpenia v Česko–Slovensku v Prahe). Ako nemecký kancelár (1966 – 69) sa pre študentské hnutie, časť verejnosti, ako aj pre členov obidvoch koaličných strán stal symbolom nevyrovnania sa s nacistickou minulosťou. Veľká koalícia zanikla po parlamentných voľbách 1969, keď ju vystriedal koaličný kabinet W. Brandta (SPD a FDP). Kiesinger pôsobil naďalej ako predseda CDU (1967 – 71) a poslanec Spolkového snemu (1969 – 80). R. 1989 vyšla prvá časť jeho memoárov Temné a svetlé roky: Pamäti 1904 – 1958 (Dunkle und helle Jahre: Erinnerungen 1904 – 1958).