Ki no Curajuki

Ki no Curajuki, 868 – 945 Heian-kjó, dnes Kjóto — japonský spisovateľ a literárny teoretik obdobia Heian. Pochádzal z aristokratickej rodiny Ki. Pôsobil na cisárskom dvore, kde viedol dvorskú knižnicu (gošodokoro) a od 905 sa na príkaz cisára Daiga podieľal na zostavení cisárskej antológie japonskej poézie Kokinšú (dokončená pravdepodobne okolo 905), do ktorej bolo zaradených aj viacero jeho básní. Súčasne je autorom jej japonského predslovu (považovaný za prvé japonské literárnoteoretické dielo), v ktorom o. i. podal dejiny japonskej poézie, pričom spomína šesť básnických géniov (rokkasen) poézie waka. R. 930 – 934 bol guvernérom provincie Tosa na ostrove Šikoku. Po odchode odtiaľ napísal literárny denník Tosa nikki (Denník z Tosy, 935), v ktorom zachytil krásy krajiny, utrpenie spojené s cestovaním i žiaľ nad stratou dcéry; je napísaný slabičnou abecedou kana (Ki no Curajuki predstieral, že ho napísala žena, pretože podľa súdobých spoločenských pravidiel museli vzdelaní muži písať po čínsky). Významný básnik zaradený do skupiny 36 básnických géniov (Sandžú rokkasen) preslávených v 9. a 10. stor. Venoval sa japonskej básnickej forme waka a po čínsky písanej poézii kanši. Autor zbierky poézie waka Curajukiho zbierka (Curajukišú, 10. stor.). Jeho básne boli zaradené do viacerých antológií, napr. Novovybraná poézia waka (Šinsen waka, 10. stor.). Ki no Curajukiho dielo ovplyvnilo nasledujúce generácie japonských básnikov. Ukážky jeho básní vyšli v češtine v antológiách Verše psané na vodu (1943, preklad Vlasta Hilská) a Bledý měsíc k ránu (1994, kolektív prekladateľov), v slovenčine v knihe Kokinšú. Piesne z Cisárskeho úradu pre poéziu (1998, kolektív prekladateľov).