Ketevan

Ketevan, sv., aj Ketevan Mučenica, gruz. Khethevan, pravdepod. 1565 – 12. 9. 1624 Širáz — kachetská kráľovná. R. 1581 sa vydala za následníka trónu Dávida (*1569, †1602), jedného zo synov kachetského kráľa Alexandra II. (*1527, †1605, vládol od 1574) z rodu Bagrationovcov, ktorý 1601 zvrhol otca a vyhlásil sa za kráľa (ako Dávid I.). Po Dávidovej smrti (1602) sa kachetským kráľom opäť stal Alexander a Ketevan sa venovala charite, zakladala kostoly a kláštory. Keď 1605 vpadlo do Kacheti perzské vojsko vedené Dávidovým bratom Konštantínom I. (*1567, †1605), ktorý zvrhol a dal zavraždiť Alexandra a vyhlásil sa za kachetského kráľa, Ketevan sa postavila na čelo úspešného protiperzského povstania, počas ktorého bol Konštantín zabitý. R. 1606 po vymenovaní svojho syna Teimuraza I. Bagrationiho za kachetského kráľa (1606) perzským šáhom (šachom) Abbásom I. Veľkým z dynastie Safíjovcov vládla spolu s ním. V úsilí zabrániť ďalšiemu vojenskému konfliktu s Perziou sa 1614 z vlastnej vôle stala spolu so svojím vnukom rukojemníčkou na perzskom safíjovskom dvore, kde neskôr zomrela na následky mučenia, pretože odmietla prijať islam.

Katolícki misionári neskôr preniesli časť jej pozostatkov (relikvie) do Gruzínska, ďalšie sa nachádzajú v Chráme sv. Petra v Ríme a v kláštore v Goe v Indii. Jej mučenícka smrť bola námetom viacerých literárnych diel, napr. historickej poémy Kniha a umučenie kráľovnej Ketevan (Cigni da cameba Khethevan dedophlisa, 1625) od Teimuraza I., diela Správy o Gruzínsku (Informatione della Giorgia, 1626) od talianskeho cestovateľa Pietra della Valle (*1586, †1652), ktorý v tom čase pôsobil na safíjovskom dvore, tragédie Katarína Gruzínska (Katharina von Georgien, 1657) od A. Gryphiusa a v slovakizovanej češtine a v latinčine zachovanej školskej hry Katerina, královná gurziánská, vlastní krví ozdobená, na divadlo predstavená (Caterina, Gurzianorum regina, proprio sanguine purpurata, theatro data) od neznámeho jezuitu, ktorá sa 1701 hrala v jezuitskom gymnáziu v Skalici. Kanonizovaná gruzínskou pravoslávnou cirkvou (pred 1630), sviatok 13. septembra.