Kerenskij, Alexandr

Text hesla

Kerenskij, Alexandr (Fiodorovič), 4. 5. 1881 Simbirsk, dnes Ulianovsk – 11. 6. 1970 New York, pochovaný v Londýne (cintorín Putney Vale) — ruský právnik a politik. Po absolvovaní štúdia práva na univerzite v Petrohrade (1904) sa okrem právnickej praxe venoval politickej činnosti. R. 1905 vstúpil do Ruskej strany socialistov revolucionárov (→ eseri), za ktorú sa stal poslancom štvrtej Štátnej dumy; patril k popredným odporcom cárskeho absolutizmu. Počas Februárovej revolúcie 1917 sa stal jedným z jej vodcov, člen novovytvoreného dvanásťčlenného Dočasného výboru Štátnej dumy a súčasne podpredseda novozaloženého Petrohradského sovietu (v tom čase paralelný orgán výkonnej moci). Od marca 1917 minister spravodlivosti, od apríla 1917 minister vojny a vojnového námorníctva Dočasnej vlády na čele s G. J. Ľvovom (v júli 1917 ruská armáda podnikla neúspešnú tzv. Kerenského ofenzívu proti rakúsko-uhorským a nemeckým vojskám v oblasti Haliče, ktorej sa zúčastnili aj česko-slovenské légie). Po odstúpení Ľvova (21. 7. 1917) sa Kerenskij stal (6. 8. 1917) predsedom Dočasnej vlády, už začiatkom septembra 1917 však musel čeliť pokusu o pravicový prevrat pod vedením generála L. G. Kornilova, ktorého zbavil velenia a dal uväzniť. Nedokázal však riešiť krízovú situáciu v krajine, ktorá bola zmietaná všeobecným rozvratom. Katastrofálne dôsledky 1. svet. vojny a neschopnosť politicky pripraviť vystúpenie Ruska z vojny spôsobili, že Kerenského vláda stratila podporu boľševikov i pravice. Po Októbrovej revolúcii 1917 Kerenskij emigroval do Francúzska, kde žil do 1940 a aktívne pôsobil medzi ruskými emigrantmi, po nemeckej okupácii odišiel do USA. Autor kníh Katastrofa (The Catastrophe: Kerensky’s Own Story of the Russian Revolution, 1927), Rusko a historický prelom (Russia and History’s turning point, 1965) a i.

Text hesla

Kerenskij, Alexandr (Fiodorovič), 4. 5. 1881 Simbirsk, dnes Ulianovsk – 11. 6. 1970 New York, pochovaný v Londýne (cintorín Putney Vale) — ruský právnik a politik. Po absolvovaní štúdia práva na univerzite v Petrohrade (1904) sa okrem právnickej praxe venoval politickej činnosti. R. 1905 vstúpil do Ruskej strany socialistov revolucionárov (→ eseri), za ktorú sa stal poslancom štvrtej Štátnej dumy; patril k popredným odporcom cárskeho absolutizmu. Počas Februárovej revolúcie 1917 sa stal jedným z jej vodcov, člen novovytvoreného dvanásťčlenného Dočasného výboru Štátnej dumy a súčasne podpredseda novozaloženého Petrohradského sovietu (v tom čase paralelný orgán výkonnej moci). Od marca 1917 minister spravodlivosti, od apríla 1917 minister vojny a vojnového námorníctva Dočasnej vlády na čele s G. J. Ľvovom (v júli 1917 ruská armáda podnikla neúspešnú tzv. Kerenského ofenzívu proti rakúsko-uhorským a nemeckým vojskám v oblasti Haliče, ktorej sa zúčastnili aj česko-slovenské légie). Po odstúpení Ľvova (21. 7. 1917) sa Kerenskij stal (6. 8. 1917) predsedom Dočasnej vlády, už začiatkom septembra 1917 však musel čeliť pokusu o pravicový prevrat pod vedením generála L. G. Kornilova, ktorého zbavil velenia a dal uväzniť. Nedokázal však riešiť krízovú situáciu v krajine, ktorá bola zmietaná všeobecným rozvratom. Katastrofálne dôsledky 1. svet. vojny a neschopnosť politicky pripraviť vystúpenie Ruska z vojny spôsobili, že Kerenského vláda stratila podporu boľševikov i pravice. Po Októbrovej revolúcii 1917 Kerenskij emigroval do Francúzska, kde žil do 1940 a aktívne pôsobil medzi ruskými emigrantmi, po nemeckej okupácii odišiel do USA. Autor kníh Katastrofa (The Catastrophe: Kerensky’s Own Story of the Russian Revolution, 1927), Rusko a historický prelom (Russia and History’s turning point, 1965) a i.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kerenskij, Alexandr [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-05-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kerenskij-alexandr