Kerbabaýew, Berdy Myradowiç
Kerbabaýew [-jev], Berdy Myradowiç, rus. Berdy Muradovič Kerbabajev, 15. 3. 1894 Kouki-Zeren, okr. Tedžen, Turkménsko – 23. 7. 1974 Ašchabad — turkménsky spisovateľ. Študoval v madrase v Buchare, počas 1. svetovej vojny slúžil v cárskej armáde. Po vojne pôsobil ako pisár, 1924 – 34 redaktor v novinách Turkmenistan, 1934 – 36 vedúci odboru vedy na ministerstve (národnom komisariáte) vzdelávania Turkménskej SSR. R. 1936 zatknutý a uväznený, po prepustení (1940) pracoval vo Zväze turkménskych spisovateľov (1942 – 50 predseda).
Jeden z najvýznamnejších turkménskych spisovateľov 20. stor. Písať začal v 20. rokoch 20. stor. (predovšetkým satirické) básne, jeho tvorba je však žánrovo pestrá. V poémach Dievčenský svet (Gyzlar dünýäsi, 1927), Zahalená (Dakylma, 1928), Krása mladého veku (Ýaz möwsuminde bir gözel, 1930), K novému životu (K novoj žizni, 1947) a v poviedke Obeť zvykového práva adat (Adatyn gurbany, 1928) kritizoval prežitky minulosti a zaoberal sa postavením žien vo vtedajšej spoločnosti. Ovplyvnený nastupujúcou ruskou sovietskou literatúrou, napísal historický román Rozhodný krok I, II (Aýgytly ädim, 1940 a 1947; rus. Rešajuščij šag, 1952, spolu turkménsky a rus. 1955; čes. 1949, preklad Jaroslav E. Dlouhý) a jeho pokračovanie Kvapka vody – zrnko zlata (Suw damjasy – altyn dänesi, 1967; rus. Kapľa vody – krupica zolota), počas 2. svetovej vojny historické poviedky Gurban Durdy (1942) a Aýlar (1943), divadelné hry Magtymguly (1943) a Bratia (Doganlar, 1943), ako aj libreto k prvej turkménskej opere Abadan (1942). Po 2. svetovej vojne uplatnil v próze metódu socialistického realizmu, napr. v historických románoch Zázrakom zrodený (Čudom rožďonnyj, 1965) o turkménskom revolucionárovi a zakladateľovi Turkménskej SSR Gajgysyzovi Atabajevovi (Gaýgysyz Atabaýew), Syn Karliho Čakana (Karli Çakan Oglu, 1966) a Posledné dni (Öten günler, 1975) o významných turkménskych osobnostiach. Do turkménčiny preložil diela A. S. Puškina, L. N. Tolstého a M. Gorkého. R. 1952 vyšla na Slovensku jeho novela Aýsoltan pod názvom Ajsoltan, dievčina bavlníkových polí v preklade Elišky Turčányovej (v Česku ako Ajsoltan ze země bílého zlata, 1952, v preklade Oldřicha Kubu).