Kennedy, John Fitzgerald

Text hesla

Kennedy, John Fitzgerald, aj Jack, JFK, 29. 5. 1917 Brookline, Massachusetts — 22. 11. 1963 Dallas, Texas, pochovaný na Arlingtonskom národnom cintoríne — americký politik, 35. prezident USA (1961 – 63), syn Josepha Patricka Kennedyho, brat Edwarda Moora Kennedyho a Roberta Francisa Kennedyho. Po absolvovaní štúdia na Harvardovej univerzite (1940) vstúpil 1941 do armády a počas 2. svetovej vojny sa vyznamenal ako veliteľ hliadkového torpédového člna pri bojoch v Tichom oceáne. Po návrate do USA pracoval ako novinár a zároveň sa politicky angažoval ako člen Demokratickej strany s výraznými politickými ambíciami. R. 1947 – 53 poslanec Demokratickej strany v Snemovni reprezentantov, 1953 – 61 senátor za štát Massachusetts. V tomto období sa stal kritikom pasívnej konzervatívnej politiky prezidenta D. D. Eisenhowera, čo mu vynieslo značnú popularitu. V novembri 1960 zvíťazil v prezidentských voľbách najtesnejšou väčšinou nad R. Nixonom a stal sa prvým katolíckym prezidentom USA.

Po nástupe do úradu (20. 1. 1961; ministrom spravodlivosti sa stal jeho brat R. F. Kennedy) začal s programom Nová hranica (New Frontier), ktorým sa chcel prihlásiť k politike a tradícii F. D. Roosevelta. Hľadal oporu v mladej podnikateľskej americkej generácii, ktorej ponúkol šancu na lepší život, kládol veľký dôraz na angažovanosť jednotlivcov, pre Američanov sformuloval nové ideály, ktoré mali prispieť k obnoveniu príťažlivosti americkej demokracie. Vo vnútornej politike sa zameral na reformu sociálneho systému s cieľom zabezpečiť zlepšenie sociálnych istôt a zdravotnej starostlivosti, navrhol zákon o znížení daní (realizovaný 1964). Za najväčší problém považoval riešenie rasovej otázky, presadzoval zákony o občianskych právach Afroameričanov a zrušení segregácie. V Kongrese s republikánskou väčšinou síce podstatnú časť svojho programu presadiť nedokázal, naštartoval však mnoho reforiem, ktoré boli realizované počas administratív jeho nástupcov.

V hospodárskej oblasti sa spočiatku inšpiroval teóriou J. M. Keynesa (politika oživenia, obmedzenie inflácie kontrolou príjmov ap.). Výzvou na oživenie priekopníckeho ducha sa mal stať ambiciózny vesmírny projekt Apollo (1961). V oblasti zahraničnej politiky sa spočiatku usiloval o zlepšenie vzťahov medzi USA a ZSSR (bezvýsledná schôdzka s N. S. Chruščovom o statuse Berlína v júni 1961 vo Viedni; → berlínska kríza), neskôr o zastavenie šírenia komunizmu vo svete; prispôsobenie sa novej svetovej situácii (studená vojna) malo však znamenať aj obnovenie vodcovského postavenia USA. V súlade so svojím úsilím o zblíženie sa so západnou Európou ponúkol 1962 partnerstvo Európskemu hospodárskemu spoločenstvu, čo sa prejavilo najmä rozsiahlymi obchodnými rokovaniami, ktoré viedli k obojstrannému zníženiu ciel (→ Kennedyho kolo). V duchu intervencionizmu, najmä však po fiasku invázie na Kubu 1961 (→ Záliv svíň), chcel zlepšiť vzťahy USA s latinskoamerickými štátmi založením Aliancie pre pokrok (1961), ktorej cieľom malo byť poskytovanie hospodárskej pomoci. R. 1961 boli z jeho podnetu založené Mierové zbory (Peace Corps), ktorých dobrovoľní príslušníci boli vysielaní na pomoc do rozvojových krajín. V tom istom roku inicioval vojenskú angažovanosť USA vo Vietname vyslaním niekoľkotisíc vojenských poradcov. Vo vzťahu k ZSSR presadzoval zosilnenie vojenského rozpočtu, realisticky si však uvedomoval hrozbu jadrovej vojny (→ doktrína pružnej reakcie), preto sa zasadil za uzavretie zmluvy o zákaze skúšok jadrových zbraní, ktorú v auguste 1963 v Moskve podpísali USA, Spojené kráľovstvo a ZSSR (neobsahovala zákaz podzemných skúšok). Razantnosť, s akou vystupoval počas berlínskej krízy, a najmä neústupčivosť počas najvážnejšieho konfliktu v období studenej vojny (→ kubánska kríza) umožnili USA pristupovať k otázke mierového spolužitia z pozície sily. Jeho politický kurz vyvolal antipatiu v krajne pravicových amerických kruhoch; pri oficiálnej návšteve texaského Dallasu bol zastrelený. Jeho údajný vrah Lee Harvey Oswald (*1939, †1963) bol pri prevoze do väznice zastrelený tiež, čo spôsobilo, že okolnosti Kennedyho smrti zostali dosiaľ neobjasnené. Kennedy sa svojou modernosťou, nenútenosťou a charizmou zaradil medzi najpopulárnejších amerických prezidentov, k čomu prispela aj popularita jeho manželky Jacqueline (Jackie) Lee Kennedyovej, rodenej Bouvierovej (Bouvier, *1929, †1994).

Text hesla

Kennedy, John Fitzgerald, aj Jack, JFK, 29. 5. 1917 Brookline, Massachusetts — 22. 11. 1963 Dallas, Texas, pochovaný na Arlingtonskom národnom cintoríne — americký politik, 35. prezident USA (1961 – 63), syn Josepha Patricka Kennedyho, brat Edwarda Moora Kennedyho a Roberta Francisa Kennedyho. Po absolvovaní štúdia na Harvardovej univerzite (1940) vstúpil 1941 do armády a počas 2. svetovej vojny sa vyznamenal ako veliteľ hliadkového torpédového člna pri bojoch v Tichom oceáne. Po návrate do USA pracoval ako novinár a zároveň sa politicky angažoval ako člen Demokratickej strany s výraznými politickými ambíciami. R. 1947 – 53 poslanec Demokratickej strany v Snemovni reprezentantov, 1953 – 61 senátor za štát Massachusetts. V tomto období sa stal kritikom pasívnej konzervatívnej politiky prezidenta D. D. Eisenhowera, čo mu vynieslo značnú popularitu. V novembri 1960 zvíťazil v prezidentských voľbách najtesnejšou väčšinou nad R. Nixonom a stal sa prvým katolíckym prezidentom USA.

Po nástupe do úradu (20. 1. 1961; ministrom spravodlivosti sa stal jeho brat R. F. Kennedy) začal s programom Nová hranica (New Frontier), ktorým sa chcel prihlásiť k politike a tradícii F. D. Roosevelta. Hľadal oporu v mladej podnikateľskej americkej generácii, ktorej ponúkol šancu na lepší život, kládol veľký dôraz na angažovanosť jednotlivcov, pre Američanov sformuloval nové ideály, ktoré mali prispieť k obnoveniu príťažlivosti americkej demokracie. Vo vnútornej politike sa zameral na reformu sociálneho systému s cieľom zabezpečiť zlepšenie sociálnych istôt a zdravotnej starostlivosti, navrhol zákon o znížení daní (realizovaný 1964). Za najväčší problém považoval riešenie rasovej otázky, presadzoval zákony o občianskych právach Afroameričanov a zrušení segregácie. V Kongrese s republikánskou väčšinou síce podstatnú časť svojho programu presadiť nedokázal, naštartoval však mnoho reforiem, ktoré boli realizované počas administratív jeho nástupcov.

V hospodárskej oblasti sa spočiatku inšpiroval teóriou J. M. Keynesa (politika oživenia, obmedzenie inflácie kontrolou príjmov ap.). Výzvou na oživenie priekopníckeho ducha sa mal stať ambiciózny vesmírny projekt Apollo (1961). V oblasti zahraničnej politiky sa spočiatku usiloval o zlepšenie vzťahov medzi USA a ZSSR (bezvýsledná schôdzka s N. S. Chruščovom o statuse Berlína v júni 1961 vo Viedni; → berlínska kríza), neskôr o zastavenie šírenia komunizmu vo svete; prispôsobenie sa novej svetovej situácii (studená vojna) malo však znamenať aj obnovenie vodcovského postavenia USA. V súlade so svojím úsilím o zblíženie sa so západnou Európou ponúkol 1962 partnerstvo Európskemu hospodárskemu spoločenstvu, čo sa prejavilo najmä rozsiahlymi obchodnými rokovaniami, ktoré viedli k obojstrannému zníženiu ciel (→ Kennedyho kolo). V duchu intervencionizmu, najmä však po fiasku invázie na Kubu 1961 (→ Záliv svíň), chcel zlepšiť vzťahy USA s latinskoamerickými štátmi založením Aliancie pre pokrok (1961), ktorej cieľom malo byť poskytovanie hospodárskej pomoci. R. 1961 boli z jeho podnetu založené Mierové zbory (Peace Corps), ktorých dobrovoľní príslušníci boli vysielaní na pomoc do rozvojových krajín. V tom istom roku inicioval vojenskú angažovanosť USA vo Vietname vyslaním niekoľkotisíc vojenských poradcov. Vo vzťahu k ZSSR presadzoval zosilnenie vojenského rozpočtu, realisticky si však uvedomoval hrozbu jadrovej vojny (→ doktrína pružnej reakcie), preto sa zasadil za uzavretie zmluvy o zákaze skúšok jadrových zbraní, ktorú v auguste 1963 v Moskve podpísali USA, Spojené kráľovstvo a ZSSR (neobsahovala zákaz podzemných skúšok). Razantnosť, s akou vystupoval počas berlínskej krízy, a najmä neústupčivosť počas najvážnejšieho konfliktu v období studenej vojny (→ kubánska kríza) umožnili USA pristupovať k otázke mierového spolužitia z pozície sily. Jeho politický kurz vyvolal antipatiu v krajne pravicových amerických kruhoch; pri oficiálnej návšteve texaského Dallasu bol zastrelený. Jeho údajný vrah Lee Harvey Oswald (*1939, †1963) bol pri prevoze do väznice zastrelený tiež, čo spôsobilo, že okolnosti Kennedyho smrti zostali dosiaľ neobjasnené. Kennedy sa svojou modernosťou, nenútenosťou a charizmou zaradil medzi najpopulárnejších amerických prezidentov, k čomu prispela aj popularita jeho manželky Jacqueline (Jackie) Lee Kennedyovej, rodenej Bouvierovej (Bouvier, *1929, †1994).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kennedy, John Fitzgerald [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-01-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kennedy-john-fitzgerald