Kemény, Zsigmond

Popis ilustrácie

Zsigmond Kemény

Text hesla

Kemény [-méň], Zsigmond, 12. 6. 1814 Alvinc, dnes Vinţu de Jos, Rumunsko – 22. 12. 1875 Pusztakamarás, dnes Cămăraşu (pri meste Kluž), Rumunsko — maďarský spisovateľ, publicista a politik. Pochádzal zo schudobnenej sedmohradskej šľachtickej rodiny. R. 1841 – 43 pôsobil v Koložváre (dnes Kluž) ako novinár. Od 1846 žil v Pešti, kde pracoval ako novinár v Pesti Hírlap (Peštianske noviny) a svojimi liberálnymi článkami o potrebe reforiem prispel k radikalizácii verejnosti. Počas revolúcie 1848/49 bol zvolený za poslanca a člena vlády, bol zástancom nezávislosti Uhorska. Po porážke revolúcie odišiel do exilu, po návrate do vlasti (po amnestii) pôsobil od 1855 ako redaktor politického denníka Pesti Napló (Peštiansky denník).

Predstaviteľ maďarského romantizmu. Autor historických románov Vdova a jej dcéra (Özvegy és leánya, 1855), Blúznivci (A rajongók, 1858 – 59) a Pochmúrna doba (Zord idő, 1858) z obdobia náboženských a politických bojov v 16. a 17. stor., publicistických prác Kortešovanie a prostriedky proti nemu (Korteskedés és ellenszerei, 1843 – 44), Po revolúcii (Forradalom után, 1850) a Ešte slovo po revolúcii (Még egy szó a forradalom után, 1851), v ktorých poukazoval na neopodstatnenosť revolúcie v maďarských podmienkach.

Zverejnené v marci 2017.

Kemény, Zsigmond [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-02-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kemeny-zsigmond