kemalisti

kemalisti [vl. m.] —

1. pôvodne stúpenci národnooslobodzovacieho hnutia v Turecku vedeného M. Kemalom (odtiaľ názov) Atatürkom (1919 – 23; tzv. kemalistická revolúcia; → Turecko, Dejiny);

2. po zániku Osmanskej ríše a vzniku Tureckej republiky (1923) stúpenci Atatürkom vypracovaného programu sekularizácie a modernizácie Turecka podľa vzoru vyspelých európskych krajín, ktorý sa stal základom ideológie Atatürkom založenej vládnucej Republikánskej ľudovej strany (Cumhuriyet Halk Partisi, CHP, 1923), t. j. kemalizmu. Jeho hlavnými princípmi sú republikánstvo (odmietnutie monarchistickej formy štátu), nacionalizmus (národnú identitu nadobúda človek bez ohľadu na národnosť a vierovyznanie narodením v Turecku; s tým však súvisí obmedzovanie práv menšín), populizmus (vo význame ľudovosti, t. j. štát je orientovaný na potreby všetkých ľudí bez rozdielu; princíp rovnosti), laicizmus (sekularizmus; prísne oddelenie náboženstva od štátu), etatizmus (štátny kapitalizmus v ekonomike; v záujme verejného blaha štát môže zasahovať do všetkých ekonomických záležitostí), revolučnosť (reformizmus; podporovanie spoločensko-politických a hospodárskych zmien v krajine, nahradenie tradičných inštitúcií modernými). R. 1935 boli princípy kemalizmu zapracované do štatútu Republikánskej ľudovej strany, 1937 aj do tureckej ústavy a ideológia kemalizmu sa stala oficiálnou ideológiou Tureckej republiky. Od 80. rokov 20. stor. však čelí kritike demokratickej verejnosti (požaduje sa napr. oslabenie vplyvu armády a posilnenie civilnej zložky politickej moci, ochrana ľudských práv a slobôd menšín, o. i. Kurdov) a niektoré jeho prvky sa obmedzujú najmä v súvislosti so snahou Turecka o vstup do EÚ.