Kelč

Kelč — mesto v Česku v Zlínskom kraji v okrese Vsetín v Podbeskydskej pahorkatine na rieke Juhyně; 2,7 tis. obyvateľov (2015).

Mesto prvýkrát písomne doložené 1247, ležalo na významnej obchodnej ceste. Okolo 1270 biskupské mesto, existoval tam biskupský dvorec ako správne stredisko biskupského majetku. Pred 1372 sa vo vyvýšenej polohe západne od pôvodného osídlenia mesta vyvinulo osídlenie s novým námestím Nová Kelč (1377 doložené ako mesto) a Stará Kelč sa stala jeho predmestím (dnes tvorí východnú časť mesta). R. 1389 mesto na základe privilégia opevnené hradbami s dvoma bránami. Počas husitských vojen pravdepodobne 1420 alebo 1429 spustošené, nový hospodársky rozvoj nastal až v polovici 16. stor., keď vznikli prvé remeselné cechy. Počas tridsaťročnej vojny 1621 bolo mesto niekoľkokrát vyplienené a vypálené, po vojne nastal jeho úpadok, prišlo o väčšinu svojich privilégii a kleslo takmer na úroveň obyčajnej obce. Od 1994 znova mesto.

Stavebné pamiatky: radnica (1553), renesančný zámok (80. roky 16. stor.), Kostol sv. Kataríny (pôvodne kaplnka pri zámku, posledná štvrtina 16. stor.), neskorobarokový Kostol sv. Petra a Pavla (1776 – 84 na mieste pôvodného, dreveného) s farou (1768), novorenesančný komplex školských budov (1898 – 1901).