Kędzierzyn-Koźle
Kędzierzyn-Koźle [kendžežin kožle] — mesto v Poľsku v Opolskom vojvodstve na Sliezskej nížine v doline Odry a jej prítoku Kłodnica v blízkosti hranice s Českom; 64-tis. obyvateľov (2012). Významné stredisko chemického priemyslu (výroba dusíka a i. produktov), ďalej energetický (tepelná elektráreň, plynárne), potravinársky a strojársky priemysel, riečna lodenica. Významný železničný uzol, cez ktorý prechádzajú vlaky smerujúce do Hornosliezskeho metropolitného zväzku (spojenie Katovíc s 13 okolitými mestami), významný riečny prístav na začiatku Gliwického prieplavu (budovaný 1935 – 39, dĺžka 41 km, 6 vzdúvadiel) spájajúceho Odru s Gliwicami, najväčším vnútrozemským prístavom krajiny a významným priemyselným mestom Hornosliezskej priemyselnej oblasti.
Mesto vzniklo 1975 zlúčením miest Kędzierzyn, Koźle, Kłodnica a Sławięcice. Kędzierzyn — založený v 13. stor., písomne doložený 1283. R. 1934 – 45 názov Heydebreck. Výstavbou železničných tratí 1845 – 1908 sa stal významným hospodárskym strediskom, od 1951 mesto; Koźle — vzniklo pravdepodobne v 11. stor. v okolí hradu na križovatke Jantárovej cesty s obchodnou cestou vedúcou zo západosliezskych miest do Krakova, písomne doložené 1104. Pravdepodobne od 1281 (najneskôr 1293) mesto. Predstavovalo opevnenú obrannú pevnosť (pred 1431 vybudované mestské hradby) a centrum remesiel i obchodu. Počas tridsaťročnej vojny vypálené Švédmi, po obsadení Pruskom (1741) zahrnuté do plánu výstavby reťazca mohutných pruských pevností v Sliezsku. R. 1743 tam bola postavená pevnosť veľkého strategického významu (na mieste staršej, rakúskej; 1807 odolala obliehaniu vojsk Napoleona I. Bonaparta), spomalil sa však hospodársky rozvoj mesta, ktorý sa oživil po jej likvidácii 1873 (bol vybudovaný prístav a niekoľko priemyselných závodov); Kłodnica — písomne doložená 1543. R. 1792 – 1812 tam bol vybudovaný Kłodnický prieplav (1822 prehlbovaný), ktorý významne prispel k rozvoju Horného Sliezska v 19. stor. (v prevádzke do 1936 alebo 1937, využitý pri výstavbe dodnes používaného Gliwického prieplavu). Od 1973 mesto; Sławięcice — písomne doložené 1245. Počas 2. svetovej vojny tam bolo umiestnených niekoľko zajateckých a pracovných táborov; pobočka koncentračného tábora Osvienčim-Brzezinka. Od 1973 mesto.
Oblasť bola od 1289 súčasťou českého kráľovstva, 1526 pripadla habsburskej monarchii, od 1741 pod nadvládou Pruska. Po 2. svetovej vojne súčasť Poľska; väčšina nemeckého obyvateľstva bola z tejto oblasti vyhnaná a ich majetok vyvlastnený, následne bola osídlená Poliakmi, z ktorých mnohí prišli z bývalých východných území Poľska. Stavebné pamiatky: v časti Koźle zvyšky zámku (pôvodne z 13. – 14. stor., viackrát zničený požiarmi, v 20. stor. sčasti zreštaurovaný), neskorogotický Kostol sv. Žigmunda a sv. Jadwigy Sliezskej (13. stor., prestavaný začiatkom 15. stor., renesančne upravený 1570), barokový Kostol nanebovzatia Panny Márie (1753, vybudovaný na mieste bývalého františkánskeho kláštora) a i., zvyšky bastiónovej pevnosti (18. – 19. stor.); v časti Sławięcice tehlový neogotický Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (1864 – 69) a i.