Kediri

Kediri, aj Kadiri — historické indonézske kráľovstvo na východe Jávy (1042 – 1222). Vzniklo po rozpade hinduistického kráľovstva Mataram (11. stor.), keď v jeho východnej časti utvoril kráľ Erlangga (novší prepis Airlangga, vládol 1019 – 45) kráľovstvo Kahuripan so sídlom v meste Kediri. R. 1042 (alebo 1045) abdikoval v prospech svojich synov a kráľovstvo Kahuripan rozdelil na západnú časť nazývanú Panjalu (alebo Daha) a východnú časť nazývanú Janggala. Sídlom Panjalu zostalo mesto Kediri, ktorého názov sa preniesol aj na ríšu Panjalu a po znovuzjednotení obidvoch častí sa Kediri stalo aj názvom celej ríše. Prvým významným kráľom Kediri bol Kaméšvara (vládol 1117 – 30), ktorý sobášom s janggalskou princeznou Dewi Kirana nakrátko zjednotil Kediri (resp. Panjalu) a Janggalu; obidve časti boli definitívne zjednotené okolo 1135.

Kediri si postupne vybudovalo suverénnu pozíciu v oblasti Jávy a koncom 12. stor. aj v časti východnej Indonézie, keď sa jeho vplyv rozšíril aj na ostrovy Madura, Bali a Lombok a k svojmu územiu si vazalsky pripojilo oblasť na Kalimantane a na severe Molúk (vrátane ostrova Ternate, centra pestovania vzácnej koreniny – klinčekov, ktorú jávski obchodníci predávali arabským, perzským a indickým kupcom na vývoz do Indie a na Blízky východ), ako aj na ostrovoch Sulawesi a Timor. Popri obchode bola prosperita Kediri založená aj na pestovaní ryže. Obdobie jeho najväčšieho hospodárskeho i kultúrneho rozkvetu však nastalo počas vlády kráľa Mapanjiho Jayabhayu (jávsky Joyoboyo, 1135 – 1157/59), keď sa o. i. rozvíjala aj starojávska literatúra (→ jávska literatúra). R. 1222 porazil Ken Arok posledného kedirského kráľa Kertajayu (vládol od 1194, resp. od 1200) a Kediri sa stalo súčasťou (vazalom) nového nástupníckeho kráľovstva Singhasari (1222 – 92); Kediri bolo nakrátko obnovené 1293 (po zavraždení singhasarského panovníka Kertanagara pred vznikom ríše Majapahit).