Kazimír II. Spravodlivý

Text hesla

Kazimír II. Spravodlivý, 1138 Krakov – 5. 5. 1194 tamže — poľské knieža z piastovskej dynastie (1177 – 94), najmladší syn Boleslava III. Krivoústeho, otec Leška I. Bieleho a Konráda I. Mazovského. Kazimírovo detstvo a mladosť poznačili spory medzi medzi jeho staršími bratmi, do ktorých zasahoval rímsko-nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa (na jeho dvore žil Kazimír 1157 – 61 ako záruka mieru). Pretože sa narodil krátko pred smrťou svojho otca (28. októbra; podľa iných autorov po jeho smrti), nebol zahrnutý do jeho testamentu. Po smrti svojho brata Henricha (Henryka) Sandomierzskeho mal zdediť celé sandomierzske kniežatstvo, bratia Boleslav IV. Kučeravý a Mešek III. Starý mu však dali len jeho časť, wiślické kniežatstvo (1166), celé sandomierzske kniežatstvo získal až po smrti Boleslava IV. Kučeravého (1173). Po vypuknutí povstania magnátov proti Meškovej autoritatívnej vláde sa postavil na ich čelo a po dobytí Krakova a vyhnaní Meška sa stal kniežaťom-seniorom (1177). Pod jeho vplyv sa dostali aj Sliezsko, Veľkopoľsko, Kujavsko, Mazovsko a Pomorie. Vo vnútornej politike sa usiloval o stabilizovanie pomerov v Poľsku. Kvôli upevneniu pozície voči zosadenému Meškovi a zabezpečeniu dedičnosti krakovského údelu zrušil na sneme v Łęczyci (1180) daňovú povinnosť šľachty a cirkvi a udelil im viaceré privilégiá. R. 1184 s cieľom zabrániť vojenskej intervencii Fridricha I. Barbarossu v Meškov prospech uznal zvrchovanosť Rímsko-nemeckej ríše. V zahraničnej politike sa vojensky angažoval v Haliči, čo využil Mešek a 1191 nakrátko získal krakovský trón; Kazimír ho však s kyjevskou pomocou získal späť. Tesne pred smrťou viedol úspešnú výpravu do pohanského Pobaltia.

Zverejnené v marci 2017.

Kazimír II. Spravodlivý [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-19 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kazimir-ii-spravodlivy