Kazimír

Kazimír, sv., aj Kazimír Jagelovský, poľ. Kazimierz, 3. 10. 1457 Krakov – 4. 3. 1484 Grodno, dnes Hrodna, Bielorusko (pochovaný vo Vilniuse) — poľský princ z dynastie Jagelovcov, tretí potomok (z trinástich) Kazimíra IV. a Alžbety Habsburskej (*1436, †1505, dcéra Albrechta II. Habsburského), brat Vladislava II. Jagelovského. Pod vplyvom matky bol od detstva veľmi nábožný, k jeho vychovávateľom patril humanista J. Długosz. R. 1471 bol časťou uhorskej odbojnej šľachty na čele s J. Vitézom zo Sredny a Jánom Pannoniom (aj Ján z Čazmy) zvolený za protikráľa Mateja I. Korvína. S cieľom získať uhorský trón podnikol 1471 – 72 a 1473 – 74 dve pustošivé vojenské výpravy do Uhorska (pohyboval sa v oblasti dnešného Slovenska), kde sa však jeho zámery nestretli s podporou a skončili sa neúspechom. R. 1475 vyhlásený za následníka poľského trónu (jeho starší brat Vladislav bol od 1471 českým kráľom), od 1481 námestník Kazimíra IV. v Litovskom veľkokniežatstve. Podporoval cirkev, pri obrane viery bol neúprosný. Viedol nábožný a asketický život, staral sa o chudobných a opustených, často sa delil s tým, čo mal. Zomrel pravdepodobne na tuberkulózu. R. 1521 začal pápež Lev X. jeho kanonizáciu, svätorečený 1604. Patrón Poľska a Litvy; sviatok 4. marca.