Kaverin, Veniamin

Text hesla

Kaverin, Veniamin, vlastným menom Veniamin Ziľber, 19. 4. 1902 Pskov – 2. 5. 1989 Moskva — ruský spisovateľ. Pochádzal z hudobníckej rodiny, 1923 vyštudoval arabistiku v Inštitúte východných jazykov v Leningrade, 1924 históriu a filológiu na univerzite v Leningrade. Od 30. rokov 20. stor. sa venoval iba literatúre, počas 2. svetovej vojny bol dopisovateľom novín Izvestija, v polovici 50. rokov 20. stor. sa aktívne zúčastnil reformného procesu (postavil sa na obranu prenasledovaných spisovateľov a usiloval sa o rehabilitáciu M. A. Bulgakova a Jurija Tyňanova). Od 1921 bol členom literárnej skupiny Serapionovi bratia, na začiatku literárnej tvorby tvoril v intenciách tejto skupiny (využil modernistické naratívne postupy nadväzujúce na L. Sterna, E. T. A. Hoffmanna a E. A. Poea, ornamentálny štýl a spojenie realistických a romantických prvkov). Do tohto obdobia patria fantastické poviedky s prvkami mystiky, hororu a grotesky (zbierky poviedok Majstri a tovariši, Mastera i podmasteria, 1923; Vrabčia noc, Vorobjinaja noč, 1927) a kriminálno-detektívne poviedky z obdobia NEP-u (Koniec zapadákova, Konec chazy, 1925). Najvýznamnejším formálnym experimentom bol román Neznámy majster (Chudožnik neizvesten, 1931).

V dielach zo súčasnosti sa zaoberal problematikou vzťahu inteligencie k revolúcii (román Deväť desatín osudu, Deviať desiatych suďby, 1925), problematikou života vedcov a spisovateľov (román Splnenie túžob, Ispolnenije želanij, 2 zväzky, 1934 – 36; slov. 1975), osudom ruskej inteligencie (trilógia Otvorená kniha, Otkrytaja kniga, 1949 – 56; slov. 1960; sfilmovaná 1977, réžia Viktor Abrosimovič Titov) a vedca prepusteného z pracovného tábora (román Dvojitý portrét, Dvojnoj portret, 1966). Úspech získal dobrodružným románom pre mládež Dvaja kapitáni (Dva kapitana, 1. zväzok 1938, 2. zväzok 1944; slov. 1950; sfilmovaný 1976, réžia Jevgenij Jefimovič Karelov) o stratenej výprave do Antarktídy.

Autor satiry Sedem párov hriešnikov (Sem par nečistych, 1962), románu Pred zrkadlom (Pered zerkalom, 1971; slov. 1974) pri písaní ktorého čerpal z vlastnej korešpondencie, románovej trilógie Osvetlené okná (Osveščonnyje okna, 1974 – 76), autobiografického románu Dvojhodinová prechádzka (Dvuchčasovaja progulka, 1978), grotesknej satirickej rozprávkovej novely Verlioka (1982), literárnych spomienok V starom dome (V starom dome, 1971), súborov publicistických statí Večerný deň. Listy. Stretnutia. Portréty (Večernij deň. Pisma. Vstreči. Portrety, 1980) a i. Nositeľ viacerých ocenení.

Zverejnené v marci 2017. Aktualizované 12. februára 2018.

Kaverin, Veniamin [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-30]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kaverin-veniamin