Kavala

Text hesla

Kavala — prístavné mesto v severových. Grécku v kraji Východná Macedónia a Trácia v zálive Kavala (Egejské more) oproti ostrovu Thasos, administratívne stredisko okresu (nómu) Kavala; 53-tis. obyvateľov (2012). Priemysel chemický, (výroba priemyselných hnojív), textilný, tabakový. Prímorské kúpele. Obchodný a osobný prístav, medzinárodné letisko.

Oblasť bola v 2. pol. 7. stor. pred n. l. kolonizovaná Grékmi z blízkeho ostrova Thasos, ktorí tam založili mesto Neapolis (Nové mesto). R. 340 pred n. l. ho obsadil Filip II. Macedónsky a stalo sa prosperujúcim prístavom. R. 146 pred n. l. sa Macedónia stala rímskou provinciou a Kavala hlavným prístavom oblasti a stanicou na obchodnej a vojenskej ceste Via Egnatia spájajúcej mestá Dyrrachium (dnes Drač, Albánsko) a Byzantion (dnes Istanbul, Turecko). Okolo 49/50 n. l. tam prišiel apoštol Pavol (Pavol z Tarzu), ktorý 50 – 51 n. l. v meste Filippy založil prvú kresťanskú obec v Európe. Po rozdelení Rímskej ríše (395 n. l.) pripadla Kavala Byzancii (nazývaná Christupolis, Kristovo mesto). V 6. stor. tam cisár Justinián I. Veľký postavil mohutné opevnenia (v 8. a 9. stor. zosilnené), ktoré mali slúžiť na ochranu mesta. R. 1185 však bolo dobyté a vyplienené Normanmi a 1387 Turkami (do 1912 súčasť Osmanskej ríše), 1391 zničené a vypálené sultánom Bajezidom I. Yildirimom, v polovici 15. stor. znovuvybudované, získalo súčasný názov, naďalej si však zachovalo grécky charakter. Po balkánskych vojnách (1912 – 13) sa stalo súčasťou Grécka a bulharská menšina sa z mesta vysťahovala do Bulharska. Po grécko-tureckej vojne (1919 – 22) sa tam usadili maloázijskí Gréci. Význam mesta vzrástol, rozvíjali sa v ňom priemysel a poľnohospodárstvo. Počas 2. svetovej vojny 1941 – 44 bolo obsadené Bulharskom.

Stavebné pamiatky: byzantské hradby a pevnosť Panagia (6. stor., prestavané v 15. stor.), akvadukt Kamares (okolo 1530, rekonštruovaný 1997), imaret (kuchyňa pre chudobných) s hamámom (1818 – 21, 1931 sčasti zničený, rekonštruovaný 2001, dnes hotel), konzervatórium (pred 1864, reštaurované 1987 – 90), radnica (1895), kláštor lazaristov (1888 – 92), viacero múzeí, napr. Archeologické múzeum (založené 1934), rodný dom egyptského pašu Muhammada Alího (Mehmeta), ktorý sa 1769 v Kavale narodil.

Popis ilustrácie

Pohľad na mesto Kavala s akvaduktom Kamares

Text hesla

Kavala — prístavné mesto v severových. Grécku v kraji Východná Macedónia a Trácia v zálive Kavala (Egejské more) oproti ostrovu Thasos, administratívne stredisko okresu (nómu) Kavala; 53-tis. obyvateľov (2012). Priemysel chemický, (výroba priemyselných hnojív), textilný, tabakový. Prímorské kúpele. Obchodný a osobný prístav, medzinárodné letisko.

Oblasť bola v 2. pol. 7. stor. pred n. l. kolonizovaná Grékmi z blízkeho ostrova Thasos, ktorí tam založili mesto Neapolis (Nové mesto). R. 340 pred n. l. ho obsadil Filip II. Macedónsky a stalo sa prosperujúcim prístavom. R. 146 pred n. l. sa Macedónia stala rímskou provinciou a Kavala hlavným prístavom oblasti a stanicou na obchodnej a vojenskej ceste Via Egnatia spájajúcej mestá Dyrrachium (dnes Drač, Albánsko) a Byzantion (dnes Istanbul, Turecko). Okolo 49/50 n. l. tam prišiel apoštol Pavol (Pavol z Tarzu), ktorý 50 – 51 n. l. v meste Filippy založil prvú kresťanskú obec v Európe. Po rozdelení Rímskej ríše (395 n. l.) pripadla Kavala Byzancii (nazývaná Christupolis, Kristovo mesto). V 6. stor. tam cisár Justinián I. Veľký postavil mohutné opevnenia (v 8. a 9. stor. zosilnené), ktoré mali slúžiť na ochranu mesta. R. 1185 však bolo dobyté a vyplienené Normanmi a 1387 Turkami (do 1912 súčasť Osmanskej ríše), 1391 zničené a vypálené sultánom Bajezidom I. Yildirimom, v polovici 15. stor. znovuvybudované, získalo súčasný názov, naďalej si však zachovalo grécky charakter. Po balkánskych vojnách (1912 – 13) sa stalo súčasťou Grécka a bulharská menšina sa z mesta vysťahovala do Bulharska. Po grécko-tureckej vojne (1919 – 22) sa tam usadili maloázijskí Gréci. Význam mesta vzrástol, rozvíjali sa v ňom priemysel a poľnohospodárstvo. Počas 2. svetovej vojny 1941 – 44 bolo obsadené Bulharskom.

Stavebné pamiatky: byzantské hradby a pevnosť Panagia (6. stor., prestavané v 15. stor.), akvadukt Kamares (okolo 1530, rekonštruovaný 1997), imaret (kuchyňa pre chudobných) s hamámom (1818 – 21, 1931 sčasti zničený, rekonštruovaný 2001, dnes hotel), konzervatórium (pred 1864, reštaurované 1987 – 90), radnica (1895), kláštor lazaristov (1888 – 92), viacero múzeí, napr. Archeologické múzeum (založené 1934), rodný dom egyptského pašu Muhammada Alího (Mehmeta), ktorý sa 1769 v Kavale narodil.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kavala [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kavala