katastrálne územie

katastrálne územie — územno-technická jednotka, ktorá tvorí územne uzavretý súbor pozemkov spoločne evidovaný v katastri nehnuteľností. Technicky predstavuje štatistickú jednotku označenú kódom a názvom, určenú na priestorovú identifikáciu sociálno-ekonomických a územno-technických javov, pričom podmienkou skladobnosti týchto jednotiek a prepojiteľnosti informačných systémov je digitálne vyjadrenie hranice katastrálneho územia.

Katastrálne územie je zhodné s obvodom obce alebo je jej súčasťou, nemôže však byť súčasťou viacerých obcí (obec môže byť zložená z viacerých katastrálnych území). Má dve časti: intravilán (zväčša zastavaná časť územia) a extravilán (vonkajšia časť; starší názov chotár). Podľa katastrálnych území je na Slovensku vedená evidencia pozemkov a vlastníckych práv k nim, preto je v katastri nehnuteľností dôležité uvádzať príslušný názov katastrálneho územia; podľa názvov katastrálnych území sa usporadúvajú katastrálne operáty. Členenie Slovenska na katastrálne územia pochádza z obdobia jozefínskeho katastra (1785 – 89), ktorý slúžil na vymedzenie osídľovacích, držobných, hospodárskych, správnych a terénnych pomerov. Až do 1927 sa katastrálne územie nazývalo katastrálna obec.