Abelovič, Jaroslav, 4. 4. 1932 Naháč, okres Trnava – 18. 5. 1996 Bratislava — slovenský geodet. Od 1958 pôsobil na Stavebnej fakulte STU; 1991 profesor. Zameriaval sa najmä na budovanie presných lokálnych sietí v oblastiach dynamiky svahových pohybov a na riešenie problémov metrológie v geodézii. Spoluautor vysokoškolskej príručky Meranie v geodetických sieťach (1990) a takmer 70 vedeckých a odborných prác. Predseda Slovenského zväzu geodetov, ako aj predstavenstva Komory geodetov a kartografov, na ktorých zriadení mal veľkú zásluhu.

alidáda [arab.] — otáčavá časť geodetických meracích prístrojov, na ktorých sú čítacie (mikroskopy), zameriavacie (ďalekohľady) a urovnávacie (libely) pomôcky.

altimetria [lat. + gr.] — geod. metóda na priame meranie prístupných a neprístupných výšok; určovanie výšok z výškových rozdielov, ktoré sa merajú priamo v metroch na rozdiel od barometrického merania výšok, kde sa výškové rozdiely získavajú v jednotkách tlaku (milibaroch, resp. hektopascaloch). Prístroj na určovanie výšok touto metódou sa nazýva altimeter (napr. radarový altimeter).

astronomická orientácia — určenie smeru pozemného cieľa vzhľadom na astronomický sever (priesečník sev. vetvy miestneho meridiánu s horizontom) pomocou nebeských a kozmických telies (Slnko, Mesiac, planéty, hviezdy, družice).

astronomicko-geodetická nivelácia — metóda, ktorou sa určujú relatívne výšky geoidu alebo kvázigeoidu nad referenčným elipsoidom, a to v ťahu, v ktorého vrcholoch boli určené zvislicové odchýlky z astronomických a geodetických meraní.

astronomicko-geodetická sieť — trigonometrická sieť s meranými uhlami, geodetickými základnicami, astronomickými zemepisnými súradnicami a astronomickým azimutom.

astronomicko-gravimetrická nivelácia — relatívna metóda určenia výšok geoidu alebo kvázigeoidu nad referenčným elipsoidom, ktorá využíva výsledky astronomických a geodetických meraní a meraní tiažového zrýchlenia (na rozdiel od astronomicko-geodetickej nivelácie, ktorá využíva len astronomické a geodetické merania).

azimut [arab.] — uhol v horizontálnej rovine medzi rovinou v sev. alebo v juž. časti miestneho meridiánu a rovinou preloženou kolmicou v danom bode k uvažovanému telesu (guľa, elipsoid ap.) a cieľom. Meria sa v zápornom smere (t. j. v smere pohybu hodinových ručičiek) od 0° do 360°. Astronomický azimut je uhol medzi rovinou astronomického meridiánu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou cieľom meraný v rovine astronomického horizontu v zápornom smere. Rozlišuje sa: 1. astronomický azimut pozemného cieľa, ktorý sa vzťahuje na zemské teleso a je definovaný ako uhol medzi sev. vetvou astronomického meridiánu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou pozemným cieľom; 2. astronomický azimut kozmického telesa, ktorý sa vzťahuje na nebeskú sféru a je definovaný ako uhol medzi juž. vetvou astronomického meridiánu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou kozmickým telesom. Geodetický al. elipsoidický azimut je uhol, ktorý zviera normálová rovina idúca daným smerom s rovinou elipsoidického poludníka v tomto bode; počíta sa obyčajne kladne od sev. vetvy poludníka smerom na východ. Laplaceov azimut je geodetický azimut vypočítaný z Laplaceovej rovnice. Magnetický azimut je vodorovný uhol meraný v smere pohybu hodinových ručičiek od sev. vetvy miestneho magnetického poludníka. V letectve sa používajú aj azimut lietadla (uhol medzi dvoma zvislými rovinami, a to rovinou prechádzajúcou osou lietadla a rovinou prechádzajúcou zemskou osou) a aerodynamický azimut (uhol medzi zvislou rovinou preloženou vektorom rýchlosti pohybu lietadla a zvislou rovinou prechádzajúcou zemskou osou).

barometrická výška — nadmorská alebo relatívna výška získaná z výškového rozdielu určeného barometricky, t. j. z nameraných rozdielov tlaku vzduchu na základe poznatku o ubúdaní tlaku vzduchu s rastúcou nadmorskou výškou.

extravilán [lat.] — okrajová, vonkajšia časť katastrálneho územia obce ležiaca za hranicami vlastnej zástavby (mimo jej centrálnej, zastavanej časti a na zástavbu určených pozemkov; → intravilán). Extravilán tvoria najmä poľnohospodárske a lesné pozemky, príp. vodné plochy, môže však zahŕňať i malé roztrúsené osady, chalupy, horské samoty a i. rozptýlené osídlenia.

Hayfordov elipsoid [hej-] — referenčný elipsoid, ktorého základné údaje určil 1909 z relatívnych zvislicových odchýlok zisťovaných na trigonometrických bodoch USA americký geodet a astronóm John Filmore Hayford (*1868, †1925). Valným zhromaždením Medzinárodnej geodetickej a geofyzikálnej únie 1924 v Madride bol Hayfordov elipsoid prijatý ako medzinárodný elipsoid odporúčaný všetkým členským štátom. Jeho základné údaje sú: hlavná polos a = 6 378 388 m, vedľajšia polos b = 6 356 911,946 m, sploštenie f = 1 : 297,0. V súčasnosti sa používa ako referenčná plocha na tvorbu vojenských verzií topografických a navigačných máp členských štátov NATO, ako i topografických máp viacerých štátov Ázie, Južnej Ameriky a Antarktídy.

Hefty, Ján, 16. 4. 1950 Bratislava — slovenský geodet. R. 1975 – 91 pôsobil v Astronomicko-geodetickom observatóriu SVŠT (dnes STU) v Bratislave, od 1991 na Katedre geodetických základov Stavebnej fakulty STU v Bratislave; 2005 profesor. Venuje sa najmä monitorovaniu a analýze zmien rýchlosti rotácie Zeme a pohybu pólov, určovaniu polohy využitím umelých družíc Zeme, meraniu a spracovaniu družicových geodetických meraní s cieľom sledovať kinematiku litosféry, ako aj globálnej a regionálnej geodynamike.

Autor a spoluautor viac ako 100 odborných publikácií, napr. Globálny polohový systém v štvorrozmernej geodézii (2004), Slovensko očami satelitov (2010), Meniace sa Slovensko očami satelitov (2012). Člen Medzinárodnej astronomickej únie (1988), Medzinárodnej geodetickej asociácie (1993) a Európskej spoločnosti geovied (1999).

intravilán [lat. + tal.] — centrálna, z väčšej časti zastavaná časť katastrálneho územia obce spolu s plochami určenými na zástavbu. Okrem samotnej obytnej, obchodnej a priemyselnej zástavby tvoria intravilán aj záhrady, parky, verejné priestranstvá, komunikácie, vodné toky a vodné plochy. Hranicu, ktorou je intravilán oddelený od vonkajšej časti katastrálneho územia (extravilánu), tvorí vonkajší obvod zastavaných oblastí a priliehajúcich plôch. Do intravilánu nie sú začlenené osamelé obytné budovy, malé osady, priemyselné a poľnohospodárske objekty, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území obce, ale nie sú územne spojené s jeho centrálnou časťou.

inžinierska fotogrametria — aplikačná oblasť fotogrametrie, ktorá sa zaoberá využitím fotografických a digitálnych obrazových záznamov (meračských snímok) pri riešení úloh inžinierskej geodézie a experimentálneho výskumu. Zvyčajne sa pri nej aplikujú metódy pozemnej fotogrametrie.

inžinierska geodézia — disciplína geodézie zameraná na riešenie úloh spojených s projekciou, zakladaním, ukončením a prípadne aj s prevádzkou stavebných diel a technických objektov, využívajúca geodetické metódy a technológie. K jej hlavným úlohám patria vytvorenie geodetických podkladov na projekt stavebného diela (získanie mapových podkladov, rekognoskácia geodetických bodov), prenos projektu do terénu (vytýčenie a označenie bodov a čiar vymedzujúcich stavebné dielo; → vytyčovanie) a súčinnosť s ostatnými profesiami pri jeho realizácii, ďalej kontrola stability stavby a jej vplyvu na okolie počas realizácie výstavby a po jej ukončení i zhotovenie porealizačnej dokumentácie stavby a jej premietnutie do operátu katastra nehnuteľností. K najnáročnejším úlohám inžinierskej geodézie patrí vytyčovanie tunelov, mostov, líniových stavieb a energetických investičných celkov, pričom využíva progresívne geodetické meračské zariadenia, ktoré spolu s kvalifikovanou aplikáciou matematickoštatistických metód zabezpečujú najvyššiu presnosť a spoľahlivosť pri určovaní horizontálnej polohy a výšky.

južník — geod. uhol, ktorý v projekčnej rovine udáva smer spojnice dvoch bodov vzhľadom na os pravouhlej súradnicovej sústavy smerujúcej na juh. Príkladom južníka je uhol orientovaný v súlade s pohybom hodinových ručičiek v rovine súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (JTSK), ktorého os x smeruje na juh.

kataster nehnuteľností — súpis nehnuteľností (pozemkov, budov, bytov, rozostavaných budov, bytov ap.; → nehnuteľná vec) obsahujúci ich polohové a geometrické určenie (tvar a rozmery), popis a údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam. Predstavuje štátny informačný systém, ktorý zabezpečuje evidenciu nehnuteľných vecí, usporiadanie právnych vzťahov vyplývajúcich z ich vlastníctva a ochranu práv k nehnuteľnostiam. V katastri nehnuteľností sa evidujú a uchovávajú údaje o právach k evidovaným nehnuteľnostiam (o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene a predkupnom práve), ako aj práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, z vlastníctva a správy majetku obcí, niektoré údaje o nájme pozemkov ap. Slúži aj na daňové (pozemková daň) a poplatkové účely (miestne poplatky), oceňovanie nehnuteľností (najmä pozemkov), ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu (poskytuje údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho alebo do lesného pôdneho fondu, → kategorizácia, význam 4; poskytuje údaje o bonitovaných pôdno-ekologických jednotkách), na tvorbu a ochranu životného prostredia, ochranu nerastného bohatstva, národných a ostatných kultúrnych pamiatok, chránených území a prírodných výtvorov i na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.

Nehnuteľnosti sa v katastri nehnuteľností evidujú podľa katastrálnych území, pričom súbor dokumentačných materiálov týkajúcich sa jedného katastrálneho územia a potrebných na jeho spravovanie a obnovu sa nazýva katastrálny operát. Kataster nehnuteľností teda tvoria katastrálne operáty systematicky usporiadané podľa katastrálnych území. Katastrálny operát tvoria súbor geodetických informácií, súbor popisných informácií, zbierka listín, sumárne údaje katastra o pôdnom fonde, zachované pozemkové knihy a železničné knihy. Súbor geodetických informácií (SGI) obsahuje katastrálnu mapu, ktorá je technickým podkladom na evidovanie nehnuteľností v katastri, mapu určeného operátu, pracovnú mapu, geometrický plán, záznam podrobného merania zmien, meračský náčrt a prehľad čísel podrobných bodov, súbor lomových bodov hraníc katastrálneho územia a zoznamy súradníc podrobných bodov. Súbor popisných informácií (SPI) obsahuje údaje o katastrálnych územiach (vymedzuje katastrálne územia obce a okresu), o nehnuteľnostiach (napr. pri stavbách parcelové číslo pozemku, na ktorom je stavba postavená, súpisné číslo stavby, číslo listu vlastníctva a údaje o druhoch chránených nehnuteľností, pri pozemkoch parcelové číslo, výmeru, druh pozemku, údaj o cene a údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce), o právach k nehnuteľnostiam, o vlastníkoch alebo o iných oprávnených osobách z práv k nehnuteľnostiam (vybrané údaje o nehnuteľnosti, o vlastníkovi a i. oprávnenej osobe sú uvedené v liste vlastníctva), o zmenách v súbore popisných informácií, o sídelných a nesídelných názvoch, ako aj súbor registrov katastrálneho konania a i. pomocné záznamy. Katastrálny operát je verejne dostupný, jeho údaje sú hodnoverné a záväzné. Je spravovaný príslušným katastrálnym odborom okresného úradu, ktorý o. i. na základe vyhotovených (geodetických a kartografických) podkladov zabezpečuje aj jeho obnovu a aktualizáciu. Obnova katastrálneho operátu nemá vplyv na vznik, zmenu alebo na zánik práva k nehnuteľnostiam. Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky sa práva k nehnuteľnostiam stávajú hodnovernými tým, že sa zapíšu do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií. Preto vlastnícke právo k nehnuteľnosti získanej kúpou prechádza na nadobúdateľa až vkladom do katastra nehnuteľností (→ vklad vlastníckeho práva), teda zaevidovaním (→ katastrálne konanie). Predmet a obsah katastra nehnuteľností, orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, priebeh katastrálneho konania a zápis práv k nehnuteľnostiam sú ustanovené zákonom č. 162 z 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú katastrálne odbory okresných úradov.

katastrálna mapa — polohopisná mapa veľkej mierky (napr. 1 : 1 000) vyhotovená v katastrálnom konaní, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti (pozemky, stavby, chránené časti prírody a krajiny, kultúrne pamiatky) a katastrálne územia evidované v katastri nehnuteľností. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelovým číslom a značkou, ktorá vyjadruje spôsob ich využívania. Stavby sa zobrazujú priemetom ich vonkajšieho obvodu. Katastrálna mapa sa tvorí a aktualizuje v elektronickej alebo v papierovej podobe na mapových listoch.

katastrálne územie — územno-technická jednotka, ktorá tvorí územne uzavretý súbor pozemkov spoločne evidovaný v katastri nehnuteľností. Technicky predstavuje štatistickú jednotku označenú kódom a názvom, určenú na priestorovú identifikáciu sociálno-ekonomických a územno-technických javov, pričom podmienkou skladobnosti týchto jednotiek a prepojiteľnosti informačných systémov je digitálne vyjadrenie hranice katastrálneho územia.

Katastrálne územie je zhodné s obvodom obce alebo je jej súčasťou, nemôže však byť súčasťou viacerých obcí (obec môže byť zložená z viacerých katastrálnych území). Má dve časti: intravilán (zväčša zastavaná časť územia) a extravilán (vonkajšia časť; starší názov chotár). Podľa katastrálnych území je na Slovensku vedená evidencia pozemkov a vlastníckych práv k nim, preto je v katastri nehnuteľností dôležité uvádzať príslušný názov katastrálneho územia; podľa názvov katastrálnych území sa usporadúvajú katastrálne operáty. Členenie Slovenska na katastrálne územia pochádza z obdobia jozefínskeho katastra (1785 – 89), ktorý slúžil na vymedzenie osídľovacích, držobných, hospodárskych, správnych a terénnych pomerov. Až do 1927 sa katastrálne územie nazývalo katastrálna obec.

katastrálne vymeriavanie — hospodárske mapovanie krajiny v Uhorsku a neskôr i v Československu uskutočňované na vedeckom základe. Slúžilo na zistenie výmery katastrálnej obce (→ katastrálne územie) a výmery zdaňovaných a nezdaňovaných pozemkov, na zistenie spôsobu užívania pôdy a neskôr aj na účely vyšetrenia majetkového stavu kvôli zakladaniu pozemkovoknižných vložiek. Po zameraní sa pozemky zaradili do bonitných tried a zistil sa ich katastrálny výťažok (priemerný čistý výnos z pozemku). Katastrálne vymeriavanie a katastrálne oceňovanie tvorili základ výberu pozemkových daní do polovice 20. stor.

komparácia geodetických meradiel — v geodézii zaužívaný termín na označenie porovnávania prístrojov alebo meradiel s etalónom, ktorého cieľom je určiť odchýlky od ich metrologických vlastností uvádzaných výrobcom alebo dodávateľom. Komparácia sa najčastejšie týka stupníc dĺžkových meradiel (pásiem, nivelačných lát), osových chýb uhlomerných prístrojov (teodolitov), správnej funkcie nivelačných prístrojov a zisťovania aktuálnych hodnôt konštánt a charakteristík optických a elektronických diaľkomerov.