Katajev, Valentin

Popis ilustrácie

Valentin Katajev

Text hesla

Katajev, Valentin, 28. 1. 1897 Odesa – 12. 4. 1986 Moskva — ruský spisovateľ, brat J. Petrova. Počas 1. svetovej vojny bojoval 1915 – 17 ako dobrovoľník na fronte (dvakrát ranený), 1918 – 20 v občianskej vojne v radoch Červenej armády (dokumentárna próza Zápisky o občianskej vojne, Zapiski o graždanskoj vojne, 1924), 1921 pracoval ako propagandista v tlačovej agentúre JUgROSTA (Južnoje biuro Rossijskogo telegrafnogo agentstva) v Charkove, 1922 odišiel do Moskvy, spolupracoval s rôznymi novinami a časopismi (Gudok, Pravda, Krokodil), 1932 sa zúčastnil expedície do Magnitogorska (budovateľský román Napred, je čas!, Vremia, vperiod!, 1932; slovensky 1949; sfilmovaný 1965), počas 2. svetovej vojny bol korešpondentom novín Pravda a Krasnaja zvezda (Červená hviezda), 1946 – 54 členom redakcie časopisu Novyj mir (Nový svet), 1955 založil časopis Junosť (Mladosť; do 1962 jeho šéfredaktor), od 1934 člen predsedníctva Zväzu spisovateľov ZSSR.

Originálny autor so zmyslom pre humor, ovplyvnený tzv. juhoruskou školou (autori zobrazujúci špecifický život v Odese). Zo začiatku publikoval v novinách, neskôr knižne žánrovo a tematicky rôznorodé diela, napr. realistické poviedky Rodion Žukov (1925), humoristicko-satirické poviedky Nože (Noži, 1926) a Fúzatý človiečik (Borodatyj maľutka, 1926), paródie na dobové fantasticko-dobrodružné romány Leňoch Eduard (Bezdeľnik Eduard, 1925) a Ostrov Erendorf (1924), satirickú novelu Defraudanti (Rastratčiki, 1926; slovensky 1959; divadelná hra 1928) o dobrodružnom putovaní dvoch bankových úradníkov po Rusku a veselohry Kvadratúra kruhu (Kvadratura kruga, 1928; slovensky 1958) a Milión trápení (Million terzanij, 1931; slovensky 1949). Úspech získal poviedkou Belie sa plachta osamelá (Belejet parus odinokij, 1936; slovensky 1946; sfilmovaná 1937, réžia Vladimir Legošin), ktorá sa stala úvodnou knihou tetralógie Vlny Čierneho mora (Volny Čornogo moria; sfilmovaná 1976 ako televízny seriál) zobrazujúcej život v Odese od 1905 do vypuknutia 2. svetovej vojny.

Počas 2. svetovej vojny napísal poviedky s vojnovou tematikou Tretí tank (Tretij tank, 1942), Žena (Ženščina, 1943) a Syn pluku (Syn polka, 1945; slovensky 1946; sfilmovaná 1946, réžia Vasilij Pronin). V 60. a 70. rokoch 20. stor. vyšli spomienkové prózy Svätá studňa (Sviatoj kolodec, 1966), Tráva zabudnutia (Trava zabvenija, 1967), Zázračný Oberonov roh (Razbitaja žizň, ili Volšebnyj rog Oberona, 1972; slovensky 1980) a Môj diamantový veniec (Almaznyj moj venec, 1978), ktorá je založená na prúde asociácií. Katajevove diela boli preložené do viacerých jazykov. Jeho hry (napr. Milión trápení, Kvadratúra kruhu) uviedli aj slovenské ochotnícke a profesionálne divadlá. Nositeľ viacerých ocenení.

Zverejnené v marci 2017. Aktualizované 12. februára 2018.

Katajev, Valentin [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/katajev-valentin