Kastília
Kastília, špan. Castilla, lat. Castella — historické územie v Španielsku. Pôvodne neveľké územie na severe Pyrenejského polostrova s množstvom pohraničných hradov (kastelov; lat. castellum, špan. castello, odtiaľ názov) vybudovaných na obranu pred Maurmi (Arabmi). V 8. stor. súčasť Astúrie, od začiatku 10. stor. kráľovstva León. Okolo 930 spojil vazal leónskeho kráľa gróf Fernán Gonzáles menšie grófstva pod svojou vládou do jedného grófstva (počas jeho vlády sa osamostatnilo a v bojoch s Maurmi značne územne rozšírilo) a zároveň dosiahol dedičnosť grófskeho titulu. Od 1029 bola Kastília v personálnej únii s Navarrou, keďže navarrský kráľ Sancho III. Veľký sobášom s kastílskou dedičkou Muniadou (†po 1066) získal titul kastílskeho grófa. V tom istom roku však tento titul preniesol na svojho syna Ferdinanda I. Veľkého, ktorý bol 1035 vyhlásený za kastílskeho kráľa (Kastília sa stala Kastílskym kráľovstvom, hlavné mesto Burgos) a 1037 sa stal kráľom Leónu, čím obidve krajiny spojil do personálnej únie (1037 – 65). Kráľovstvo pred smrťou (1065) rozdelil medzi svojich troch synov.
Do personálnej únie ho opäť zjednotil jeho druhorodený syn, leónsky kráľ Alfonz VI. Statočný, ktorý sa 1072 stal aj kastílskym kráľom. Kastília zohrala významnú úlohu pri znovudobytí Španielska od Maurov (→ reconquista), postupne získala rozsiahle územia na úkor Córdobského kalifátu a pohltila aj menšie štáty (táifas), na ktoré sa kalifát po 1031 rozpadol. R. 1085 dobyl Alfonz VI. Statočný maurské táifské kráľovstvo Toledo, do mesta Toledo preniesol 1087 aj hlavné mesto kráľovstva. K poslednému rozdeleniu Kastílie a Leónu došlo 1157 po smrti Alfonza VII. Imperátora (zakladateľ burgundskej dynastie), ktorý rozdelil kráľovstvo medzi synov Sancha III. (dostal Kastíliu) a Ferdinanda II. (León). Počas vlády kastílskeho kráľa Alfonza VIII. Šľachetného boli Mauri (Arabi) v jednej z najvýznamnejších bitiek na Pyrenejskom polostrove pri Las Navas de Tolosa (1212) porazení.
R. 1230 sa kastílsky kráľ Ferdinand III. Svätý stal aj kráľom Leónu (v tom čase k nemu patrili aj Astúria a Galícia), čím došlo k definitívnemu zjednoteniu Kastílie a Leónu a vznikla Kastílska koruna. Za Ferdinandovej vlády úspešne pokračovala reconquista, 1236 dobyl Córdobu, 1243 Murciu, 1246 Jaén a 1248 Sevillu. Po veľkých územných ziskoch sa Kastília rozdelila na historické provincie Stará Kastília (Castilla la Vieja), ktorej jadrom bolo pôvodné územie na severe (centrum Burgos), a Nová Kastília (Castilla la Nueva), ktorej základom bolo pôvodné Toledské kráľovstvo (centrum Toledo). V tom období nastal kultúrny rozkvet, ktorý pokračoval najmä za vlády Alfonza X. Múdreho (1252 – 84; jeho kráľovský dvor sa stal kultúrnym centrom celého Pyrenejského polostrova). R. 1218 bola v Salamance založená kráľovská škola, ktorá 1254 dostala štatút univerzity, úradným jazykom a následne jazykom umeleckej prózy sa stala kastílčina (castellano; → španielsky jazyk), vznikali prekladateľské školy ap. Základom hospodárstva bol chov oviec a vývoz vlny.
Koniec 13. a začiatok 14. stor. boli po smrti Alfonza XI. Zákonodarcu (1350) poznačené dynastickými spormi a bojmi medzi jeho legitímnym synom Petrom I. (posledný panovník burgundskej dynastie) a nelegitímnym synom Henrichom II. Boje, ktoré boli súčasťou storočnej vojny (1337 – 1453), vyvrcholili 1369, keď Henrich (podporovaný Francúzskom) Petra zavraždil a stal sa zakladateľom trastámarskej dynastie (jej vedľajšia vetva získala vládu aj v Aragónsku). V polovici 15. stor. zahŕňalo územie Kastílskej koruny Starú a Novú Kastíliu, Astúriu, Baskicko, León, Galíciu, Estramaduru, Sevillu, Córdobu, Jaén a Murciu, na ktorú si však robilo nárok aj Aragónsko. Sobášom (1469) dedičky kastílskeho trónu Izabely I. Katolíckej s aragónskym kráľom Ferdinandom II. Katolíckym došlo napokon k spojeniu Kastílie a Aragónie (→ Aragónsko) spočiatku na základe personálnej únie (1479), postupne však vyústilo do vzniku nového štátu (→ Španielsko, dejiny).