kastel

Text hesla

kastel [lat.] —

1. lat. castellum — menší opevnený rímsky vojenský tábor. Mal podobný pôdorys a vnútorné rozmiestnenie objektov ako väčší tábor (kastrum) a v systéme opevnenia rímskych hraníc (→ Limes Romanus) sa nachádzal zvyčajne medzi väčšími tábormi alebo na predsunutých pozíciách v barbariku. Za cisára Trajána bola väčšina panónskych kastelov prestavaná na kamenné pevnosti, v ktorých rímsku posádku tvorili detašované súčasti légií (vexillatio) alebo samostatné oddiely auxiliárnych zborov (ala, kohorta). V čase mieru plnili kastely aj rôzne hospodárske funkcie. Na území Slovenska sa kastely nachádzali v Bratislave v miestnej časti Rusovce (→ Gerulata) a v Iži neďaleko Komárna (→ Kelemantia). Na kamenné murované kastely boli prebudované aj viaceré rímske poľné (dočasné) tábory, ktoré boli zvyčajne väčšie ako kastel, postavené z dreva a hliny a slúžili iba na prechodné ubytovanie vojska;

2. opevnená stavba s obrannou i s obytnou funkciou rozšírená v Európe od konca 12. do konca 15. stor., druh hradu (kastelový hrad, lat. castell). Vyznačuje sa pravidelným pôdorysom (pravidelná štvorkrídlová dispozícia najčastejšie štvorcového alebo obdĺžnikového pôdorysu) obvykle s viacerými flankovacími (umožňujúcimi bočné ostreľovanie), najmä nárožnými vežami (zväčša 4) rozličného pôdorysu, ktoré môžu byť vystupujúce z jadra kastelu alebo vtiahnuté do neho. Základ kastelu tvorí vnútorné nádvorie po obvode obklopené obytnými krídlami pristavanými k okružnému hradbovému múru, v niektorých prípadoch môže byť doplnený predstavanou hradbou zosilnenou vežami. Výstavba kastelov bola rozšírená najmä v západnej Európe. Špecifickým architektonickým typom je francúzsky kastel (hrad s pravidelnou dispozíciou s viacerými flankovacími vežami okrúhleho pôdorysu) rozšírený od konca 12. stor. vo Francúzsku (napr. hrady Villandraut v departmente Gironde, začiatok 14. stor.; Saumur v departmente Maine-et-Loire, 2. pol. 14. stor.; Tarascon v departmente Bouches-du-Rhône, 1401 – 35). Typ francúzskeho kastelu ovplyvnil výstavbu štaufovských hradov na juhu Talianska (Castel del Monte v Apúlii, okolo 1240, má polygonálny pôdorys, 1996 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO; Castello Ursino v Catanii, 13. stor.). V Taliansku boli kastely budované aj na okrajoch miest a boli začlenené do mestského hradbového systému (Castello di San Giorgio v meste La Spezia v Ligúrii, 1395 – 1406, súčasť Vojvodského paláca, majstrovské dielo súdobej fortifikačnej architektúry; Castello Estense vo Ferrare, 1385 – 1570). Z Francúzska sa výstavba kastelov rozšírila aj do Anglicka (napr. hrady v grófstve Gwynedd vo Walese, 1986 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). V strednej Európe sa kastely stavali od konca 12. stor.

Na území Slovenska boli kastely budované výnimočne od poslednej štvrtiny 14. stor., ich výstavbu inicioval panovník. Slúžili ako občasné letné kráľovské sídla a prejavovalo sa na nich výrazné nadradenie obytnej a reprezentačnej zložky (od kastelu sú odvodené slovenské názvy kaštieľ a kostol) nad obrannou. Jediným príkladom čistého kastelu na Slovensku je Zvolenský zámok (okolo 1370 – 80), ktorý dal postaviť Ľudovít I. Veľký. Koncept kastelu prevzal čiastočne aj Vígľašský zámok (2. pol. 14. stor.), ktorý má trojkrídlovú dispozíciu bez veží a vonkajšie opevnenie a pôvodne slúžil ako poľovnícky kráľovský hrad Ľudovíta I. Veľkého;

3. viacpalubová nadstavba na prove (čele) a korme bojových lodí (plachetníc). Stavala sa v 12. stor. na nefoch (plachetnica s jedným sťažňom a rahnovou plachtou) a zač. 15. stor. na kogách v podobe plošiny so zábradlím, ktorá bola postavená na stĺpikoch. Slúžila na prepravu križiackych bojovníkov a na bojovú ochranu lode (pri boji z nej zasahovala ozbrojená posádka). V priebehu 15. stor. sa kastely stavali na hulkoch (podobných koge), karakách a karavelách a rozvinuli sa do integrálnej súčasti trupu. Najväčšiu výšku dosiahli na galeónach, na ktorých najmä kormové kastely (v 16. a 17. stor.) v niektorých prípadoch ohrozovali stabilitu lode (1628 potopenie švédskej bojovej lode Vasa, 1961 vyzdvihnutá z mora, dnes umiestnená v múzeu Vasa, Vasamuseet, v Štokholme). V kormovom kasteli boli ubytovaní kapitán a dôstojníci, na čele posádka a zvyčajne tam bola umiestnená i lodná kuchyňa. Na prelome 18. a 19. stor. kastely zanikli a paluby lodí boli znížené do jednej línie s hlavnou palubou.

Zverejnené v marci 2017.

Kastel [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-11-12 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kastel