Kasprowicz, Jan

Text hesla

Kasprowicz [-vič], Jan, pseudonymy Franciszek Szyba, Goplanicz, Omikron, Piotr Huta, 12. 12. 1860 Szymborze (neďaleko mesta Inowrocław) – 1. 8. 1926 Zakopané — poľský básnik. R. 1884 študoval filozofiu a literárnu históriu na univerzite v Lipsku, 1884 – 87 vo Vroclave, za činnosť v socialistickom hnutí bol dvakrát uväznený, od 1888 žil v Ľvove, pracoval v redakcii denníkov Kurier Polski a Słowo Polskie, 1904 získal na ľvovskej univerzite doktorát, od 1909 profesor literárnej komparatistiky, od 1923 žil v Zakopanom (jeho sídlo nazývané Willa Harenda sa nachádza na okraji Zakopaného neďaleko dediny Poronin, dnes múzeum).

Jeden z najvýznamnejších poľských básnikov, predstaviteľ Mladého Poľska. Jeho poézia vznikala ako výsledok bolestivých životných skúseností súvisiacich s chudobou a osamelosťou. Viedol dialóg s Bohom, časté sú motívy krížovej cesty a Golgoty i boja dobra a zla. Priekopník uplatňovania voľného verša v poľskej poézii. Raná Kasprowiczova tvorba, napr. poéma Giordano Bruno (časopisecky 1886) básnická dráma Aryman a Oromaz (Aryman i Oromaz, časopisecky 1887), ktorá bola ovplyvnená poéziou P. B. Shelleyho a filozofiou A. Schopenhauera, ako aj jeho tendenčná sociálna poézia (ako jediný v Európe sa pokúsil vytvoriť naturalistickú poéziu), napr. cyklus sonetov Z väzenia (Z więzienia) a cyklus poém s biblickou tematikou Z biblických motívov (Z motywów biblijnych), bola vydaná v básnickej zbierke Poézia (Poezje, 1889). Podobného zamerania sú aj lyrickoepická poéma Kristus (Chrystus, 1890), cyklus veršov s dedinskou tematikou Zo sedliakovej role: príbehy vo veršoch (Z chłopskiego zagonu: opowiadania wierszem, 1891), dráma Svet sa končí! Dráma zo života veľkopoľského ľudu v piatich scénach (Świat się kończy! Dramat z życia ludu wielkopolskiego w pieçiu odsłonach, vydaná 1891, uvedená 1904) a básnická zbierka Anima Lacrimans a iné nové básne (Anima Lachrymans i inne nowe poezje, 1894).

V poéme Láska (Miłość, 1895), v básnickej zbierke Krík divej ruže (Krzak dzikiej róży, 1898) a v dramatickej poéme Napierskeho vzbura (Bunt Napierskiego, 1899), ktoré vznikli v jeho najplodnejšom, modernistickom období (1893 – 1908), vyjadril v metafyzickej rovine symbolizmu konflikt dobra a zla. Najvýznamnejšie zbierky hymnov Salve Regina (časopisecky 1901, knižne 1902) a Hynúcemu svetu (Ginącemu światu, 1902), neskôr známe ako Hymny (1921), a dramatická poéma Hostina Herodiady (Uczta Herodyady, 1905) obsahujú prvky polemiky v zmysle hľadania pravdy a duchovnej rovnováhy a naznačujú Kasprowiczovo približovanie sa ku katolicizmu.

V poslednom tvorivom období (po 1908) v básnických zbierkach Balada o slnečnici a iné nové básne (Ballada o słoneczniku i inne nowe poezye, 1908), Okamihy (Chwile, 1911), Kniha chudobných (Księga ubogich, 1916) a Môj svet (Mój świat, 1926) a v tragikomickom mystériu Tlstý a samopašný Marchołt (Marchołt gruby a sprośny, 1920, uvedené 1931) prevažujú štylizovaná ľudovosť a jednoduchosť (zobrazenie prírody a prostých ľudí, prvky františkánskej pokory a lásky).

V slovenčine vyšli jeho básne v antológii U poľských básnikov (1936) a vo výbere pod názvom Hymny (1949), obidve v preklade A. Žarnova.

Prekladal z anglickej (W. Shakespeare, G. G. Byron, P. B. Shelley, J. Keats, W. B. Yeats, O. Wilde a i.), francúzskej (A. Bertrand, A. Rimbaud), gréckej (Aischylos, Euripidés), holandskej (Herman Heijermans, *1864, †1924), nemeckej (J. W. Goethe, F. Schiller, H. von Hofmannsthal), nórskej (H. Ibsen) a talianskej (G. D’Annunzio) literatúry.

Text hesla

Kasprowicz [-vič], Jan, pseudonymy Franciszek Szyba, Goplanicz, Omikron, Piotr Huta, 12. 12. 1860 Szymborze (neďaleko mesta Inowrocław) – 1. 8. 1926 Zakopané — poľský básnik. R. 1884 študoval filozofiu a literárnu históriu na univerzite v Lipsku, 1884 – 87 vo Vroclave, za činnosť v socialistickom hnutí bol dvakrát uväznený, od 1888 žil v Ľvove, pracoval v redakcii denníkov Kurier Polski a Słowo Polskie, 1904 získal na ľvovskej univerzite doktorát, od 1909 profesor literárnej komparatistiky, od 1923 žil v Zakopanom (jeho sídlo nazývané Willa Harenda sa nachádza na okraji Zakopaného neďaleko dediny Poronin, dnes múzeum).

Jeden z najvýznamnejších poľských básnikov, predstaviteľ Mladého Poľska. Jeho poézia vznikala ako výsledok bolestivých životných skúseností súvisiacich s chudobou a osamelosťou. Viedol dialóg s Bohom, časté sú motívy krížovej cesty a Golgoty i boja dobra a zla. Priekopník uplatňovania voľného verša v poľskej poézii. Raná Kasprowiczova tvorba, napr. poéma Giordano Bruno (časopisecky 1886) básnická dráma Aryman a Oromaz (Aryman i Oromaz, časopisecky 1887), ktorá bola ovplyvnená poéziou P. B. Shelleyho a filozofiou A. Schopenhauera, ako aj jeho tendenčná sociálna poézia (ako jediný v Európe sa pokúsil vytvoriť naturalistickú poéziu), napr. cyklus sonetov Z väzenia (Z więzienia) a cyklus poém s biblickou tematikou Z biblických motívov (Z motywów biblijnych), bola vydaná v básnickej zbierke Poézia (Poezje, 1889). Podobného zamerania sú aj lyrickoepická poéma Kristus (Chrystus, 1890), cyklus veršov s dedinskou tematikou Zo sedliakovej role: príbehy vo veršoch (Z chłopskiego zagonu: opowiadania wierszem, 1891), dráma Svet sa končí! Dráma zo života veľkopoľského ľudu v piatich scénach (Świat się kończy! Dramat z życia ludu wielkopolskiego w pieçiu odsłonach, vydaná 1891, uvedená 1904) a básnická zbierka Anima Lacrimans a iné nové básne (Anima Lachrymans i inne nowe poezje, 1894).

V poéme Láska (Miłość, 1895), v básnickej zbierke Krík divej ruže (Krzak dzikiej róży, 1898) a v dramatickej poéme Napierskeho vzbura (Bunt Napierskiego, 1899), ktoré vznikli v jeho najplodnejšom, modernistickom období (1893 – 1908), vyjadril v metafyzickej rovine symbolizmu konflikt dobra a zla. Najvýznamnejšie zbierky hymnov Salve Regina (časopisecky 1901, knižne 1902) a Hynúcemu svetu (Ginącemu światu, 1902), neskôr známe ako Hymny (1921), a dramatická poéma Hostina Herodiady (Uczta Herodyady, 1905) obsahujú prvky polemiky v zmysle hľadania pravdy a duchovnej rovnováhy a naznačujú Kasprowiczovo približovanie sa ku katolicizmu.

V poslednom tvorivom období (po 1908) v básnických zbierkach Balada o slnečnici a iné nové básne (Ballada o słoneczniku i inne nowe poezye, 1908), Okamihy (Chwile, 1911), Kniha chudobných (Księga ubogich, 1916) a Môj svet (Mój świat, 1926) a v tragikomickom mystériu Tlstý a samopašný Marchołt (Marchołt gruby a sprośny, 1920, uvedené 1931) prevažujú štylizovaná ľudovosť a jednoduchosť (zobrazenie prírody a prostých ľudí, prvky františkánskej pokory a lásky).

V slovenčine vyšli jeho básne v antológii U poľských básnikov (1936) a vo výbere pod názvom Hymny (1949), obidve v preklade A. Žarnova.

Prekladal z anglickej (W. Shakespeare, G. G. Byron, P. B. Shelley, J. Keats, W. B. Yeats, O. Wilde a i.), francúzskej (A. Bertrand, A. Rimbaud), gréckej (Aischylos, Euripidés), holandskej (Herman Heijermans, *1864, †1924), nemeckej (J. W. Goethe, F. Schiller, H. von Hofmannsthal), nórskej (H. Ibsen) a talianskej (G. D’Annunzio) literatúry.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kasprowicz, Jan [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-08-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kasprowicz-jan