kasída

kasída [arab.] — predislamská arabská básnická skladba. Význam slova kasída nie je spoľahlivo objasnený, obyčajne sa prekladá ako óda alebo oslavná báseň. Už v 6. stor. mala kasída ustálenú podobu s pevnými formálnymi pravidlami a vymedzeným tematickým okruhom. Obsahovala do sto veršov, pričom každý tvoril samostatnú syntaktickú a sémantickú jednotku. Významovú nejednotnosť navzájom nesúvisiacich veršov spájalo v kasíde iba jednotné metrum (monorým) a trojdielna tematická osnova. Témami prvej časti (nasíb) boli opustené táborisko, spomienky na vzdialenú milú a romantické ľúbostné dobrodružstvá, témami druhej časti (vasf) nehostinný púšťový kraj, hviezdna noc, príp. zvieratá (kone, levy, ťavy) pomáhajúce prekonávať prírodné nástrahy a témami tretej, hlavnej časti oslava básnikovej osobnosti (fachr) alebo oslava kmeňa, kmeňových vodcov a básnikových priaznivcov (madh). Popri chvále beduínskych cností (odvaha, sila, vernosť) sa opisovali aj zlé vlastnosti (pomstivosť, krutosť, násilníctvo). Jazyk staroarabských kasíd (tzv. poetické koiné) vynikal vyspelosťou a neobyčajnou bohatosťou (napriek tomu, že chudobná flóra a fauna Arabského polostrova neposkytovali dostatok umeleckých podnetov). Trojdielna tematická osnova kasídy a zaužívané konvencie pri jej tvorbe sa dodržiavali aj neskôr v stredoveku. Najznámejšou knihou kasíd je zbierka siedmich arabských básnikov predislamského obdobia (al–)Mu’allakát.