Kartli

Text hesla

Kartli, gruz. Kharthli — historické územie rozprestierajúce sa od stredného po východné Gruzínsko (dnes územia regiónov Šida Kharthli, Kvemo Kharthli a častí regiónov Mccheta-Mtianeti a Samcche-Džavacheti). Pozostávalo z troch celkov: Šida (Vnútorné) Kartli (severná časť centrálnej oblasti dnešného Gruzínska), Kvemo (Dolné) Kartli (južná časť centrálnej oblasti dnešného Gruzínska) a Zemo (Horné) Kartli (územie pri hornom toku rieky Kura, gruzínsky Mtkvari, v súčasnosti sa jeho časť nachádza v Turecku). Územie Kartli bolo osídlené už v praveku, na antropologickom nálezisku v Dmanisi (juhozápadne od Tbilisi) boli nájdené pozostatky človeka gruzínskeho (Homo georgicus, 1,75 – 1,8 mil. rokov; → Homo), početné sú náleziská z obdobia neolitu (jaskyne Kudaro a Coni) a z bronzovej doby (Kvacchelebi a Gudabertka, → kursko-arakská kultúra; Martkopi a Grakliantgora, → trialetská kultúra).

Koncom 4. stor. pred n. l. tam Parnavaz I. (zakladateľ dynastie Parnavazovcov) založil Kartlijské kráľovstvo (v gréckych a rímskych prameňoch nazývané Ibéria) s hlavným mestom Mccheta. Obyvatelia uctievali ako svoje hlavné božstvo boha Armazi, ktorého modla stála nad hlavným mestom pri pevnosti Armazisciche. Kartlijské kráľovstvo dosiahlo najväčší rozkvet v 3. stor. pred n. l., keď jeho územie zaberalo na východe veľkú časť územia Kacheti, na juhovýchode oblasti Samcche, Džavacheti, Klardžeti (dnes v Turecku) a veľkú časť západného Gruzínska. Kontrolovalo horské priechody cez Kaukaz pred nájazdmi kočovných kmeňov zo severu, čo mu zabezpečovalo rešpekt susedných krajín. V dôsledku bojov vojvodov (eristavov) o trón a rozpínavosti nových štátov v jeho susedstve (Partská ríša a Pontská ríša) sa v priebehu 2. stor. pred n. l. jeho moc oslabovala. R. 65 pred n. l. ho dočasne obsadil rímsky vojvodca Pompeius (Magnus), ktorý s ním neskôr uzavrel spojeneckú dohodu s podmienkou, že Kartlijské kráľovstvo bude kontrolovať priechody cez Kaukaz. V 1. polovici 20. rokov 4. stor. prijal kráľ Mirian (sv.; vládol v 1. pol. 4. stor.) kresťanstvo za štátne náboženstvo. V 2. polovici 5. stor. Vachtang I. Gorgasali (sv.) upevnil nezávislosť kráľovstva, podporoval šírenie kresťanstva a pre gruzínsku cirkev získal faktickú autokefáliu ustanovením katolika ako najvyššej hlavy cirkvi (→ Gruzínska apoštolská autokefálna pravoslávna cirkev). Na začiatku 6. stor. presídlil kráľ Dači (vládol na prelome 5. a 6. stor.) hlavné mesto z Mcchety do Tbilisi.

V 7. a 8. stor. bolo Kartli pod nadvládou Arabov, od 70. rokov 10. stor. do 1478 súčasťou zjednoteného Gruzínska, 1478 – 1484 Kartlijsko-imeretského kráľovstva, 1484 – 1762 Kartlijské kráľovstvo. Na základe mieru uzavretého 1555 v tureckom meste Amasya medzi Osmanskou ríšou a Perziou sa Kartli s ďalšími východnými provinciami Gruzínska dostalo do vazalského vzťahu s Perziou (1633 – 1744 boli na kartlijský trón dosádzaní islamizovaní Bagrationovci). R. 1762 – 1800 (podľa gregoriánskeho kalendára 1801) bolo súčasťou zjednoteného Kartlijsko-kachetského kráľovstva, ktoré sa stalo nezávislým od Perzie. Po jeho anexii cárskym Ruskom (1800) sa Kartli spolu s Kacheti stalo postupne súčasťou Gruzínska (1800 – 1840), Gruzínsko-imeretskej gubernie (1840 – 1846) a Tifliskej (1846 – 1918) gubernie. R. 1918 – 1921 súčasť nezávislej Gruzínskej demokratickej republiky, 1921 – 90 súčasť Gruzínskej sovietskej socialistickej republiky, od 1990 nezávislého Gruzínska (podľa administratívneho členenia z 1990 územie historického Kartli zaberá územia administratívnych regiónov Šida Kartli a Kvemo Kartli a častí regiónov Mccheta-Mtianeti a Samcche-Džavacheti). V severnej oblasti územia Šida Kartli, kde najmä v 2. pol. 19. stor. prebehla intenzívna migrácia Osetov zo Severného Kaukazu, bola 1922 vytvorená Juhoosetská autonómna oblasť (do 1990), od 2008 (po ozbrojených konfliktoch) separatistický región Južné Osetsko (Gruzínskom považovaný za okupované územie a svoju neoddeliteľnú súčasť).

Na území historického Kartli sa nachádzajú významné archeologické lokality a stavebné pamiatky (→ gruzínska architektúra), k najvýznamnejším patria archeologické a stavebné pamiatky v meste Gori a v jeho blízkosti, napr. jaskynné mesto Uplisciche (založené v 1. pol. 1. tisícročia pred n. l., obývané do konca 13. stor.), chrám Sioni (1. pol. 7. stor.) v obci Ateni, katedrála (1030) v Samtavisi a Chrám sv. archanjelov (1172) v lokalite Ikorta (dnes súčasť Gori); súbor historických chrámov a kláštorov a archeologická lokalita Armazi (pozostatky antickej akropoly, 1. tisícročie pred n. l., a pevnosti Armazisciche, 4. – 3. stor. pred n. l.) v meste Mccheta (1994 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO); bazilika Sioni (5. stor.) v meste Bolnisi (nachádzajú sa tam jedny z najstarších nápisov v gruzínčine z prelomu 5. a 6. stor.).

Zverejnené v marci 2017.

Kartli [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-18 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kartli