Karské more
Karské more — okrajové more Severného ľadového oceána pri sev. pobreží Ázie (záp. Sibír) medzi ostrovom Vajgač, súostroviami Nová zem a Zem Františka Jozefa na západe a súostrovím Severná zem a Tajmýrskym polostrovom na východe, prielivmi Karské vráta a Jugorská úžina spojené s Pečorským morom (časť Barentsovho mora), Viľkického prielivom, Sokaľského prielivom a Prielivom Červenej armády s Morom Laptevovcov; plocha 893 400 km2, prevládajúca hĺbka 50 – 100 m, maximálna hĺbka 620 m (v sev. časti v priekope Svätá Anna). Väčšiu časť dna predstavuje šelf. Záp. pobrežie je vysoké a veľmi členité s mnohými fjordmi, juž. pobrežie prevažne nízke, vých. pobrežie vysoké, hornaté a členité. Najväčšie zálivy: Bajdaracký, Obský, Gydský, Jenisejský, Piasinský, Tajmýrsky. Najväčšie polostrovy: Jugorský, Gydský, Tajmýrsky, Jamal. Pri pobreží veľa ostrovov. Teplota vrchných vrstiev vody v zimných mesiacoch okolo –1,8 °C, v letných mesiacoch do 6 °C, v najsevernejších častiach 2 °C (jedno z najchladnejších ruskýh morí, v lete pokryté plávajúcimi ľadmi, v zime celé zamŕza), salinita 33 – 35 ‰, na juhu v ústiach veľkých riek 8 – 10 ‰. Do Karského mora ústia rieky Ob, Jenisej, Piasina, Tajmýra a viacero menších riek (more nazvané podľa jednej z nich – rieky Kara). Časté hmly a búrky. Juž. časťou vedie Severná morská cesta, hlavnými prístavmi sú Dikson a Novyj Port, hlboko vo vnútrozemí na Jeniseji prístavy Dudinka a Igarka dostupné námorným lodiam. Rozvinutý lov rýb (tresky, sibírske lososy a i.).