Karsavinová, Tamara

Text hesla

Karsavinová (Karsavina), Tamara, 9. 3. 1885 Petrohrad – 26. 5. 1978 Beaconsfield, Buckinghamshire — ruská tanečnica, najslávnejšia členka baletných súborov S. Ďagileva, pedagogička, dcéra tanečníka a učiteľa tanca Platona Karsavina (*1854, †1922). R. 1894 – 1902 študovala na Cárskej baletnej škole (dnes Akadémia ruského baletu A. J. Vaganovovej) v Petrohrade pod vedením P. A. Gerdta, A. A. Gorského, Ch. Johanssona a E. Cecchettiho. Od 1902 členka, 1909 – 18 primabalerína Mariinského divadla v Petrohrade, kde vystupovala ako sólistka v romantickom repertoári (Giselle, Spiaca krásavica, Labutie jazero a i.) prevažne v choreografiách M. Petipu. Súčasne 1909 začala pravidelne tancovať v baletných predstaveniach novozaloženého súboru Ballets Russes de Serge Diaghilev v Paríži (→ Ballets Russes), v ktorých často účinkovala vo dvojici s V. Nižinským. Zakrátko sa stala najvýraznejšou osobnosťou súboru, a to najmä v choreografiách M. Fokina (Les Sylphides, Kleopatra, Karneval, Vták ohnivák, Duch ruže, Narcis, Petruška, Le dieu bleu, Tamara, Dafnis a Chloe, Papillons, Legenda o Jozefovi, Zlatý kohútik), V. Nižinského (Hry) a L. Massina (Trojrohý klobúk, Spev slávika, Pulcinella).

Jej tanečný prejav sa vyznačoval nielen technickou všestrannosťou, ale aj poetickým výrazom a inteligenciou, čo jej umožnilo presadiť sa v klasických rolách, ako aj v progresívnych baletných predstaveniach Ballets Russes. R. 1918 sa so svojím manželom, britským diplomatom Henrym Jamesom Bruceom (*1880, †1951), usadila v Londýne. R. 1919 – 29 vystupovala ako hosť s Ďagilevovým súborom, 1930 – 31 spolupracovala so súborom Ballet Rambert. V 20. rokoch 20. stor. sa objavila aj v epizódnych rolách v niekoľkých nemých filmoch. R. 1920 bola spoluzakladateľkou a 1946 – 55 viceprezidentkou Association of Teachers of Operatic Dancing of Great Britain (od 1936 pod názvom Royal Academy of Dancing, dnes Royal Academy of Dance) v Londýne. Pedagogicky viedla viaceré významné tanečnice, o. i. aj M. Fonteynovú. Autorka memoárov Divadelná ulica (Theatre Street, 1930) a prác Baletná technika (Ballett Technique, 1956) a Klasický balet: Plynutie pohybu (Classical Ballet: The Flow of Movement, 1962).

Text hesla

Karsavinová (Karsavina), Tamara, 9. 3. 1885 Petrohrad – 26. 5. 1978 Beaconsfield, Buckinghamshire — ruská tanečnica, najslávnejšia členka baletných súborov S. Ďagileva, pedagogička, dcéra tanečníka a učiteľa tanca Platona Karsavina (*1854, †1922). R. 1894 – 1902 študovala na Cárskej baletnej škole (dnes Akadémia ruského baletu A. J. Vaganovovej) v Petrohrade pod vedením P. A. Gerdta, A. A. Gorského, Ch. Johanssona a E. Cecchettiho. Od 1902 členka, 1909 – 18 primabalerína Mariinského divadla v Petrohrade, kde vystupovala ako sólistka v romantickom repertoári (Giselle, Spiaca krásavica, Labutie jazero a i.) prevažne v choreografiách M. Petipu. Súčasne 1909 začala pravidelne tancovať v baletných predstaveniach novozaloženého súboru Ballets Russes de Serge Diaghilev v Paríži (→ Ballets Russes), v ktorých často účinkovala vo dvojici s V. Nižinským. Zakrátko sa stala najvýraznejšou osobnosťou súboru, a to najmä v choreografiách M. Fokina (Les Sylphides, Kleopatra, Karneval, Vták ohnivák, Duch ruže, Narcis, Petruška, Le dieu bleu, Tamara, Dafnis a Chloe, Papillons, Legenda o Jozefovi, Zlatý kohútik), V. Nižinského (Hry) a L. Massina (Trojrohý klobúk, Spev slávika, Pulcinella).

Jej tanečný prejav sa vyznačoval nielen technickou všestrannosťou, ale aj poetickým výrazom a inteligenciou, čo jej umožnilo presadiť sa v klasických rolách, ako aj v progresívnych baletných predstaveniach Ballets Russes. R. 1918 sa so svojím manželom, britským diplomatom Henrym Jamesom Bruceom (*1880, †1951), usadila v Londýne. R. 1919 – 29 vystupovala ako hosť s Ďagilevovým súborom, 1930 – 31 spolupracovala so súborom Ballet Rambert. V 20. rokoch 20. stor. sa objavila aj v epizódnych rolách v niekoľkých nemých filmoch. R. 1920 bola spoluzakladateľkou a 1946 – 55 viceprezidentkou Association of Teachers of Operatic Dancing of Great Britain (od 1936 pod názvom Royal Academy of Dancing, dnes Royal Academy of Dance) v Londýne. Pedagogicky viedla viaceré významné tanečnice, o. i. aj M. Fonteynovú. Autorka memoárov Divadelná ulica (Theatre Street, 1930) a prác Baletná technika (Ballett Technique, 1956) a Klasický balet: Plynutie pohybu (Classical Ballet: The Flow of Movement, 1962).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Karsavinová, Tamara [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-27]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karsavinova-tamara